Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael bilancuje tri roky vojny, zasiahol 100-tisíc cieľov

Izraelská armáda pri príležitosti troch rokov od útoku Hamasu zo 7. októbra 2023 zverejnila údaje o svojich operáciách. Tvrdí, že za toto obdobie zasiahla približne 100-tisíc cieľov, z toho 65-tisíc v Pásme Gazy, 28-tisíc v Libanone a Sýrii a 4 500 v Iráne.

Podľa armády od začiatku vojny na Izrael vypálili viac ako 31 500 rakiet, striel a dronov. Približne 20-tisíc ich prišlo z Libanonu, 10 200 z Gazy a 1 200 z Iránu.

Izraelská armáda uvádza, že v Gaze zabila viac ako 24-tisíc bojovníkov a ďalších približne 1 600 počas útoku na Izrael zo 7. októbra. Tvrdí tiež, že zabila štyroch lídrov vojenského krídla Hamasu.

Od začiatku vojny zahynulo 970 izraelských vojakov, rezervistov a členov miestnych bezpečnostných zložiek a ďalších 6 424 utrpelo zranenia. Rezervná armáda sa za tri roky rozšírila približne o 36 percent. Viac než 30-tisíc zranených príslušníkov bezpečnostných zložiek vyhľadalo pomoc rehabilitačného oddelenia ministerstva obrany.

(timesofisrael, lud)

Minúta  |  

Brusel zvažuje, ako zdaniť americké technologické firmy

Európska komisia zvažuje, ako zdaniť veľké americké technologické firmy prostredníctvom širšieho poplatku pre veľké spoločnosti a zároveň sa vyhnúť odvete administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa. Informoval o tom Financial Times s odvolaním sa na šesť predstaviteľov oboznámených s rokovaniami.

Brusel podľa denníka uvažuje o úprave návrhu Corporate Resource for Europe (CORE), ktorý by sa vzťahoval na všetky firmy pôsobiace v Európskej únii s ročnými tržbami nad 100 miliónov eur. Súčasný návrh počíta s pevným ročným príspevkom od 100-tisíc do 750-tisíc eur.

Komisia hľadá spôsob, ako získať viac príjmov aj od technologických spoločností ako Apple, Meta či Google bez toho, aby ich osobitne vyčlenila. Niektoré členské štáty totiž odmietajú samostatnú digitálnu daň pre obavy z reakcie Washingtonu.

Trump v júni pohrozil 100-percentnými clami na všetok tovar z krajín, ktoré uvalia daň z digitálnych služieb na americké spoločnosti.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Messi sa rozlúčil s Argentínou. Podieľal sa na troch góloch

Lionel Messi odohral posledný zápas za argentínsku reprezentáciu. Pri víťazstve 3 : 0 nad Beninom v prípravnom stretnutí v Buenos Aires sa podieľal na všetkých troch góloch.

Tento 39-ročný kapitán odohral celý zápas. Najskôr po jeho rohovom kope skóroval hlavou Nicolás Otamendi, následne prihral Nicovi Pazovi na druhý gól. V 70. minúte Messi premenil penaltu a zaznamenal svoj 126. reprezentačný gól.

Vypredaný štadión Monumental sa s Messim lúčil skandovaním jeho mena. „Nebyť už viac tu bude veľmi bolieť,“ povedal po zápase. Reprezentovanie Argentíny označil za najkrajšiu vec, aká sa mu mohla stať.

Messi debutoval za národný tím v auguste 2005. Za Argentínu odohral 208 zápasov a zúčastnil sa na šiestich majstrovstvách sveta. V roku 2022 získal titul majstra sveta, dvakrát vyhral aj Copa América.

S profesionálnym futbalom však nekončí. S Interom Miami má zmluvu do roku 2028.

(reuters, est)

Minúta  |  

Bundeswehr preveruje uchádzačov cez AI. Hľadá extrémizmus

Nemecká vojenská kontrarozviedka MAD začala využívať umelú inteligenciu na preverovanie uchádzačov o službu v Bundeswehri. Systém prehľadáva ich účty na sociálnych sieťach a hľadá známky extrémistických postojov či pochybnosti o ich vernosti ústave, píše Der Spiegel.

Softvér funguje od začiatku júla a preveril už niekoľko desiatok tisíc uchádzačov. V niekoľkých stovkách prípadov systém našiel jednoznačné zistenia, na základe ktorých ich vyradili.

Sleduje napríklad, aké účty a skupiny uchádzači sledujú, ich komentáre či symboly používané krajnou pravicou.

Umelá inteligencia dokáže pomocou biometrickej fotografie z dokladu totožnosti vyhľadať aj ďalšie účty, ktoré uchádzač v podkladoch neuviedol. Nový systém má previerku skrátiť z niekoľkých mesiacov na najviac dva týždne.

MAD zaviedla automatizáciu aj preto, že Bundeswehr plánuje zvýšiť počet aktívnych vojakov zo súčasných 186-tisíc na 265-tisíc. V minulom roku kontrarozviedka označila 11 príslušníkov Bundeswehru za pravicových extrémistov. V ďalších 21 prípadoch zistila jasné náznaky nedostatočnej vernosti ústave.

(lud)

Minúta  |  

Rusko oznámilo masívny útok, Kyjev hlási obete

Rusko podniklo jeden z najväčších útokov na Ukrajinu, pri ktorom zahynulo najmenej 11 ľudí. Podľa prezidenta Volodymyra Zelenského ruské sily vypálili 70 rakiet a nasadili aj drony. Jedným z hlavných cieľov bola ukrajinská energetická infraštruktúra.

Ukrajinské letectvo predtým uviedlo, že Rusko vyslalo 130 dronov, 48 striel s plochou dráhou letu a tiež balistické rakety. Protivzdušná obrana podľa neho zneškodnila 161 cieľov. Útoky sa sústredili najmä na Kyjev, Poltavskú, Dnepropetrovskú a Charkovskú oblasť.

Obete hlásili z viacerých častí krajiny. V Prylukách v Černihivskej oblasti raketa zasiahla päťposchodový bytový dom. Najmenej štyria ľudia tam zahynuli a ďalších 20 utrpelo zranenia, pričom pod troskami môžu byť ďalší ľudia.

Zelenskyj označil ruské balistické rakety za najväčšiu výzvu a vyzval na ďalšie dodávky protivzdušnej obrany.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo „masívny útok“ na vojensko-priemyselné objekty. Tvrdí, že medzi cieľmi boli zariadenia spoločnosti Fire Point, ktorá vyrába strely Flamingo a drony, ako aj prístavná infraštruktúra a zariadenia na opravu lodí v Odeskej oblasti.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Valášek: Samozrejme, že pošleme vojakov na pomoc spojencom

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) a poslanec Tomáš Valášek (PS) diskutovali v relácii Analýzy 24 o výroku premiéra Roberta Fica (Smer), že si neželá, aby bolo Slovensko zatiahnuté do vojenského konfliktu „kvôli nejakému článku 5“.

Koalícia podľa Valášeka spravila zo Slovenska v očiach Ruska „slabý kus, za ktorý sa nikto nepostaví“. Výrok predsedu vlády interpretoval ako jednoznačný signál pre spojencov, že v prípade vonkajšieho útoku na ich územia nemajú rátať s tým, že Slovensko im pošle na pomoc vojakov. Fico podľa neho nehovoril len o reakcii na provokáciu.

Poslanec pripustil, že článok 5 Washingtonskej zmluvy „na papieri“ nehovorí priamo o tom, že musíme poskytnúť pomoc v podobe vojakov, ale každý členský štát sa podľa neho „v praxi“ spolieha na priame vyslanie spojeneckých jednotiek.

„Spochybniť to znamená, že ublížime najmä sebe, lebo my sme sami, ale ich je 31. Oni sa bez nás zaobídu, ale my bez nich nie,“ vyhlásil.

Provokácie neznámych ľudí bez uniformy podľa neho nie sú dôvodom na aktivovanie článku 5. „V prípade plnoformátovej invázie na členský štát NATO ako napríklad Poľsko, samozrejme pošleme sily na pomoc našim spojencom. Veď čakáme od nich to isté,“ podotkol podpredseda PS.

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) tvrdil, že premiér svojím výrokom narážal len na prípadnú hybridnú provokáciu, nie plnoformátovú inváziu do niektorého z členských štátov.

„NATO veľmi uvážlivo zvažuje, čo je len provokáciou, bez priameho ohrozenia konkrétneho štátu. My si svoje závätzky plníme,“ oponoval minister s dôvetkom, že sme do Poľska poslali náš najmodernejší radar na detekciu dronov.

Pripomenul, že v rámci mnohonárodnej brigády pôsobia slovenskí vojaci aj v Lotyšsku. Dodal, že premiér volá len po „chladnej hlave a nepodľahnutí lešteniu atómových hlavíc“.

(est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.