Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Messi sa rozlúčil s Argentínou. Podieľal sa na troch góloch

Lionel Messi odohral posledný zápas za argentínsku reprezentáciu. Pri víťazstve 3 : 0 nad Beninom v prípravnom stretnutí v Buenos Aires sa podieľal na všetkých troch góloch.

Tento 39-ročný kapitán odohral celý zápas. Najskôr po jeho rohovom kope skóroval hlavou Nicolás Otamendi, následne prihral Nicovi Pazovi na druhý gól. V 70. minúte Messi premenil penaltu a zaznamenal svoj 126. reprezentačný gól.

Vypredaný štadión Monumental sa s Messim lúčil skandovaním jeho mena. „Nebyť už viac tu bude veľmi bolieť,“ povedal po zápase. Reprezentovanie Argentíny označil za najkrajšiu vec, aká sa mu mohla stať.

Messi debutoval za národný tím v auguste 2005. Za Argentínu odohral 208 zápasov a zúčastnil sa na šiestich majstrovstvách sveta. V roku 2022 získal titul majstra sveta, dvakrát vyhral aj Copa América.

S profesionálnym futbalom však nekončí. S Interom Miami má zmluvu do roku 2028.

(reuters, est)

Minúta  |  

Bundeswehr preveruje uchádzačov cez AI. Hľadá extrémizmus

Nemecká vojenská kontrarozviedka MAD začala využívať umelú inteligenciu na preverovanie uchádzačov o službu v Bundeswehri. Systém prehľadáva ich účty na sociálnych sieťach a hľadá známky extrémistických postojov či pochybnosti o ich vernosti ústave, píše Der Spiegel.

Softvér funguje od začiatku júla a preveril už niekoľko desiatok tisíc uchádzačov. V niekoľkých stovkách prípadov systém našiel jednoznačné zistenia, na základe ktorých ich vyradili.

Sleduje napríklad, aké účty a skupiny uchádzači sledujú, ich komentáre či symboly používané krajnou pravicou.

Umelá inteligencia dokáže pomocou biometrickej fotografie z dokladu totožnosti vyhľadať aj ďalšie účty, ktoré uchádzač v podkladoch neuviedol. Nový systém má previerku skrátiť z niekoľkých mesiacov na najviac dva týždne.

MAD zaviedol automatizáciu aj preto, že Bundeswehr plánuje zvýšiť počet aktívnych vojakov zo súčasných 186-tisíc na 265-tisíc. V minulom roku kontrarozviedka označila 11 príslušníkov Bundeswehru za pravicových extrémistov. V ďalších 21 prípadoch zistila jasné náznaky nedostatočnej vernosti ústave.

(lud)

Minúta  |  

Rusko oznámilo masívny útok, Kyjev hlási obete

Rusko podniklo jeden z najväčších útokov na Ukrajinu, pri ktorom zahynulo najmenej 11 ľudí. Podľa prezidenta Volodymyra Zelenského ruské sily vypálili 70 rakiet a nasadili aj drony. Jedným z hlavných cieľov bola ukrajinská energetická infraštruktúra.

Ukrajinské letectvo predtým uviedlo, že Rusko vyslalo 130 dronov, 48 striel s plochou dráhou letu a tiež balistické rakety. Protivzdušná obrana podľa neho zneškodnila 161 cieľov. Útoky sa sústredili najmä na Kyjev, Poltavskú, Dnepropetrovskú a Charkovskú oblasť.

Obete hlásili z viacerých častí krajiny. V Prylukách v Černihivskej oblasti raketa zasiahla päťposchodový bytový dom. Najmenej štyria ľudia tam zahynuli a ďalších 20 utrpelo zranenia, pričom pod troskami môžu byť ďalší ľudia.

Zelenskyj označil ruské balistické rakety za najväčšiu výzvu a vyzval na ďalšie dodávky protivzdušnej obrany.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo „masívny útok“ na vojensko-priemyselné objekty. Tvrdí, že medzi cieľmi boli zariadenia spoločnosti Fire Point, ktorá vyrába strely Flamingo a drony, ako aj prístavná infraštruktúra a zariadenia na opravu lodí v Odeskej oblasti.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Valášek: Samozrejme, že pošleme vojakov na pomoc spojencom

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) a poslanec Tomáš Valášek (PS) diskutovali v relácii Analýzy 24 o výroku premiéra Roberta Fica (Smer), že si neželá, aby bolo Slovensko zatiahnuté do vojenského konfliktu „kvôli nejakému článku 5“.

Koalícia podľa Valášeka spravila zo Slovenska v očiach Ruska „slabý kus, za ktorý sa nikto nepostaví“. Výrok predsedu vlády interpretoval ako jednoznačný signál pre spojencov, že v prípade vonkajšieho útoku na ich územia nemajú rátať s tým, že Slovensko im pošle na pomoc vojakov. Fico podľa neho nehovoril len o reakcii na provokáciu.

Poslanec pripustil, že článok 5 Washingtonskej zmluvy „na papieri“ nehovorí priamo o tom, že musíme poskytnúť pomoc v podobe vojakov, ale každý členský štát sa podľa neho „v praxi“ spolieha na priame vyslanie spojeneckých jednotiek.

„Spochybniť to znamená, že ublížime najmä sebe, lebo my sme sami, ale ich je 31. Oni sa bez nás zaobídu, ale my bez nich nie,“ vyhlásil.

Provokácie neznámych ľudí bez uniformy podľa neho nie sú dôvodom na aktivovanie článku 5. „V prípade plnoformátovej invázie na členský štát NATO ako napríklad Poľsko, samozrejme pošleme sily na pomoc našim spojencom. Veď čakáme od nich to isté,“ podotkol podpredseda PS.

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) tvrdil, že premiér svojím výrokom narážal len na prípadnú hybridnú provokáciu, nie plnoformátovú inváziu do niektorého z členských štátov.

„NATO veľmi uvážlivo zvažuje, čo je len provokáciou, bez priameho ohrozenia konkrétneho štátu. My si svoje závätzky plníme,“ oponoval minister s dôvetkom, že sme do Poľska poslali náš najmodernejší radar na detekciu dronov.

Pripomenul, že v rámci mnohonárodnej brigády pôsobia slovenskí vojaci aj v Lotyšsku. Dodal, že premiér volá len po „chladnej hlave a nepodľahnutí lešteniu atómových hlavíc“.

(est)

Minúta  |  

Vojaci USA na Okinawe majú zákaz vychádzania po vražde ženy

Americkým vojakom na japonskej Okinawe zaviedli na mesiac zákaz vychádzania a zakázali im piť alkohol. Opatrenia nasledovali po tom, ako sa príslušník námornej pechoty stal podozrivým z vraždy a lúpeže miestnej ženy.

Dvadsaťročný Devin Jacob Ballard je podozrivý, že v sobotu v hoteli v meste Naha zabil 39-ročnú Annu Yagiovú a vzal jej peňaženku a batoh. Podozrenia podľa polície odmieta. Žena podľa vyšetrovateľov zomrela na udusenie po tom, ako jej údajne tlačil na krk.

Americká armáda zároveň na 48 hodín pozastaví všetky vojenské operácie na Okinawe. Vojaci počas prestávky absolvujú výcvik zameraný na disciplínu a dodržiavanie pravidiel.

Japonská premiérka Sanae Takaičiová označila zabitie za „mimoriadne brutálne a ohavné“. Washingtonu podľa svojich slov dôrazne protestovala a žiadala opatrenia, ktoré zabránia podobným prípadom.

Prípad vyvolal protesty v Nahe a Tokiu. Na Okinawe je umiestnená väčšina z približne 18-tisíc príslušníkov americkej námornej pechoty pôsobiacich v Japonsku.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Kosovo si zvolilo novú prezidentku, vyhlo sa predčasným voľbám

Kosovský parlament zvolil ekonómku Justinu Shiroku Pulaovú za prezidentku krajiny tesne pred vypršaním ústavnej lehoty. Kosovo sa tak vyhlo ďalším predčasným parlamentným voľbám.

Politička získala v 120-člennom parlamente 81 hlasov, teda o jeden viac, než potrebovala. „Budem prezidentkou všetkých občanov,“ vyhlásila po hlasovaní. Funkcia prezidenta je v Kosove prevažne ceremoniálna, jeho voľba však opakovane spôsobuje politickú nestabilitu pre požiadavku dvojtretinovej väčšiny.

Zvoleniu predchádzala dohoda vládneho hnutia Sebaurčenie (Vetëvendosje) premiéra Albina Kurtiho s opozičnou Demokratickou stranou Kosova o obmedzení právomocí haagskeho súdu pre vojnové zločiny v Kosove.

Polícia v pondelok použila slzotvorný plyn a vodné delá proti demonštrantom, ktorí požadovali schválenie zmien. Kritici tvrdia, že tresty súdu sú príliš prísne.

Shiroka Pulaová sa narodila v roku 1953, vedie Kosovskú akadémiu vied a umení a pôsobí ako profesorka ekonómie. V rokoch 2008 až 2011 bola ministerkou hospodárstva.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.