Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko oznámilo masívny útok, Kyjev hlási obete

Pri ruskom vzdušnom útoku na Kyjev zahynuli v stredu dvaja ľudia. Údery poškodili aj budovy a sklady v ukrajinskom hlavnom meste.

Starosta Vitalij Kličko uviedol, že dve telá našli v areáli garáží, kde po útoku vypukol požiar. Svedok agentúry Reuters počul v meste výbuchy.

Ďalšie ruské útoky poškodili priemyselný objekt v Dnipre, dopravnú infraštruktúru v Záporoží a bytové domy v Kremenčuku, uviedli regionálni predstavitelia.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že jeho sily podnikli „masívny útok“ na vojensko-priemyselné objekty. Podľa Moskvy použili vysoko presné zbrane odpaľované zo zeme, mora a vzduchu aj drony.

Útoky podľa ministerstva smerovali na Kyjev a Kyjevskú, Černihivskú, Kirovohradskú, Dnepropetrovskú, Poltavskú a Charkovskú oblasť.

Medzi cieľmi boli podľa Moskvy objekty spoločnosti Fire Point, kde vyrábajú a skladujú strely s plochou dráhou letu Flamingo a drony stredného a dlhého doletu. Rusko tvrdí, že zasiahlo aj prístavnú infraštruktúru a zariadenia na opravu lodí v Odeskej oblasti, ako aj plavidlá využívané ukrajinskou armádou.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Valášek: Samozrejme, že pošleme vojakov na pomoc spojencom

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) a poslanec Tomáš Valášek (PS) diskutovali v relácii Analýzy 24 o výroku premiéra Roberta Fica (Smer), že si neželá, aby bolo Slovensko zatiahnuté do vojenského konfliktu „kvôli nejakému článku 5“.

Koalícia podľa Valášeka spravila zo Slovenska v očiach Ruska „slabý kus, za ktorý sa nikto nepostaví“. Výrok predsedu vlády interpretoval ako jednoznačný signál pre spojencov, že v prípade vonkajšieho útoku na ich územia nemajú rátať s tým, že Slovensko im pošle na pomoc vojakov. Fico podľa neho nehovoril len o reakcii na provokáciu.

Poslanec pripustil, že článok 5 Washingtonskej zmluvy „na papieri“ nehovorí priamo o tom, že musíme poskytnúť pomoc v podobe vojakov, ale každý členský štát sa podľa neho „v praxi“ spolieha na priame vyslanie spojeneckých jednotiek.

„Spochybniť to znamená, že ublížime najmä sebe, lebo my sme sami, ale ich je 31. Oni sa bez nás zaobídu, ale my bez nich nie,“ vyhlásil.

Provokácie neznámych ľudí bez uniformy podľa neho nie sú dôvodom na aktivovanie článku 5. „V prípade plnoformátovej invázie na členský štát NATO ako napríklad Poľsko, samozrejme pošleme sily na pomoc našim spojencom. Veď čakáme od nich to isté,“ podotkol podpredseda PS.

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) tvrdil, že premiér svojím výrokom narážal len na prípadnú hybridnú provokáciu, nie plnoformátovú inváziu do niektorého z členských štátov.

„NATO veľmi uvážlivo zvažuje, čo je len provokáciou, bez priameho ohrozenia konkrétneho štátu. My si svoje závätzky plníme,“ oponoval minister s dôvetkom, že sme do Poľska poslali náš najmodernejší radar na detekciu dronov.

Pripomenul, že v rámci mnohonárodnej brigády pôsobia slovenskí vojaci aj v Lotyšsku. Dodal, že premiér volá len po „chladnej hlave a nepodľahnutí lešteniu atómových hlavíc“.

(est)

Minúta  |  

Vojaci USA na Okinawe majú zákaz vychádzania po vražde ženy

Americkým vojakom na japonskej Okinawe zaviedli na mesiac zákaz vychádzania a zakázali im piť alkohol. Opatrenia nasledovali po tom, ako sa príslušník námornej pechoty stal podozrivým z vraždy a lúpeže miestnej ženy.

Dvadsaťročný Devin Jacob Ballard je podozrivý, že v sobotu v hoteli v meste Naha zabil 39-ročnú Annu Yagiovú a vzal jej peňaženku a batoh. Podozrenia podľa polície odmieta. Žena podľa vyšetrovateľov zomrela na udusenie po tom, ako jej údajne tlačil na krk.

Americká armáda zároveň na 48 hodín pozastaví všetky vojenské operácie na Okinawe. Vojaci počas prestávky absolvujú výcvik zameraný na disciplínu a dodržiavanie pravidiel.

Japonská premiérka Sanae Takaičiová označila zabitie za „mimoriadne brutálne a ohavné“. Washingtonu podľa svojich slov dôrazne protestovala a žiadala opatrenia, ktoré zabránia podobným prípadom.

Prípad vyvolal protesty v Nahe a Tokiu. Na Okinawe je umiestnená väčšina z približne 18-tisíc príslušníkov americkej námornej pechoty pôsobiacich v Japonsku.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Kosovo si zvolilo novú prezidentku, vyhlo sa predčasným voľbám

Kosovský parlament zvolil ekonómku Justinu Shiroku Pulaovú za prezidentku krajiny tesne pred vypršaním ústavnej lehoty. Kosovo sa tak vyhlo ďalším predčasným parlamentným voľbám.

Politička získala v 120-člennom parlamente 81 hlasov, teda o jeden viac, než potrebovala. „Budem prezidentkou všetkých občanov,“ vyhlásila po hlasovaní. Funkcia prezidenta je v Kosove prevažne ceremoniálna, jeho voľba však opakovane spôsobuje politickú nestabilitu pre požiadavku dvojtretinovej väčšiny.

Zvoleniu predchádzala dohoda vládneho hnutia Sebaurčenie (Vetëvendosje) premiéra Albina Kurtiho s opozičnou Demokratickou stranou Kosova o obmedzení právomocí haagskeho súdu pre vojnové zločiny v Kosove.

Polícia v pondelok použila slzotvorný plyn a vodné delá proti demonštrantom, ktorí požadovali schválenie zmien. Kritici tvrdia, že tresty súdu sú príliš prísne.

Shiroka Pulaová sa narodila v roku 1953, vedie Kosovskú akadémiu vied a umení a pôsobí ako profesorka ekonómie. V rokoch 2008 až 2011 bola ministerkou hospodárstva.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Vance: Ak chce Irán mier, musí obmedziť obohacovanie uránu

Americký viceprezident JD Vance uviedol, že Irán musí významne znížiť kapacitu na obohacovanie uránu, ak chce splniť požiadavky Spojených štátov a ukončiť sedem mesiacov trvajúcu vojnu. Povedal to v rozhovore pre Reuters.

Podľa Vancea nestačia uistenia Teheránu o budúcom obmedzení jadrového programu. Poukázal na obohacovanie uránu na 60 percent a vyhlásil, že Washington bude požadovať konkrétne ústupky, nie iba sľuby.

Spojené štáty a Irán si v uplynulých týždňoch vymenili návrhy na ukončenie vojny a opätovné otvorenie Hormuzského prielivu. Prezident Donald Trump najnovšiu iránsku ponuku odmietol.

Vance zároveň priznal, že Washington nemá jasno v tom, kto v Teheráne prijíma rozhodnutia. USA rokujú s prezidentom Masúdom Pezeškjánom a ministrom zahraničných vecí Abbásom Arákčím, podľa Vancea však nie je jasné, aké majú právomoci v iránskej mocenskej štruktúre. Najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího zabili spoločné americko-izraelské údery na začiatku vojny.

Vance tiež odmietol obavy z nedostatku kľúčovej americkej munície.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Húsíovia zaútočili raketami a dronmi na letisko v Adene

Jemenskí húsíovia podporovaní Iránom zaútočili balistickými raketami a dronmi naloženými výbušninami na medzinárodné letisko v Adene. Jedna raketa dopadla neďaleko pristávacej dráhy niekoľko minút pred plánovaným príletom lietadla z Káhiry, uviedlo jemenské ministerstvo dopravy.

Úrady pristátie zrušili a lietadlo odklonili do saudskoarabskej Džiddy. Dve lietadlá na dráhe presunuli pre obavy z ďalších útokov. Húsíovia sa k útoku bezprostredne nevyjadrili. Letisko v Adene je hlavnou medzinárodnou vstupnou bránou do častí Jemenu mimo ich kontroly.

Koalícia vedená Saudskou Arábiou zároveň oznámila, že severne od Rijádu zachytila a zničila balistickú raketu húsíov. Tí tvrdia, že dronmi zaútočili aj na rijádske letisko kráľa Chálida, čo saudské úrady nepotvrdili.

Útoky prichádzajú v čase zintenzívnených bojov v Jemene. Vládne sily podporované Saudskou Arábiou tento týždeň spustili protiofenzívu s cieľom získať späť pobrežie Červeného mora v okolí strategického prielivu Báb al-Mandab a mesta Mokka.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.