Preskočiť na obsah
  |  

OSN: Dve tretiny detských migrantov prišli do Európy bez sprievodu

Viac ako dve tretiny detských utečencov a migrantov, ktorí vlani dorazili do Európy cez Stredozemné more a balkánske trasy, cestovali bez sprievodu. Vyplýva to zo správy agentúr OSN.

Z približne 31 100 detí, ktoré v roku 2025 prišli okrem iného do Talianska, Španielska, Grécka či Bulharska, bolo vyše 20-tisíc bez rodiča alebo opatrovníka. Ich podiel vzrástol z 51 percent v roku 2024 na 67 percent, hoci celkový počet prichádzajúcich detí klesol o štvrtinu. V Taliansku a Španielsku cestovalo bez sprievodu až 86 percent detí.

Ubúdanie bezpečných možností migrácie podľa správy zrejme núti viac detí podstupovať nebezpečné cesty a spoliehať sa na prevádzačov.

Z viac ako 4 600 opýtaných ľudí vo veku 15 až 24 rokov zažila takmer polovica fyzické násilie. Výpovede zahŕňali aj mučenie, únosy či nútenú prácu, pričom najčastejšie uvádzaným miestom zneužívania bola Líbya.

Počet detí zaradených do programov presídľovania utečencov do Európy zároveň klesol z 8 900 na 3 400.

(reuters, lud)

  |  

Polovičné cestovné vo vlakoch bude pokračovať aj v novembri

Polovičné cestovné v druhej triede vlakov jazdiacich vo verejnom záujme bude pokračovať aj v novembri a vláda je pripravená dotovať ho aj v decembri. Premiér Robert Fico (Smer) uviedol, že dotácia na opatrenie predstavuje šesť miliónov eur. Pokračovanie zľavy v roku 2027 bude podľa neho závisieť aj od štátneho rozpočtu.

Vláda zaviedla polovičné cestovné od 1. októbra. Podľa Fica sa opatrenie prejavilo rastom počtu cestujúcich. Piateho októbra medziročne pribudlo takmer 25 percent platiacich cestujúcich na 52 315, v predchádzajúcich dvoch dňoch dosiahol nárast 35 až 38 percent.

Polovičné cestovné chcú rozšíriť aj na prímestské autobusy a mestskú hromadnú dopravu v krajských mestách. Náklady štátu na podporu tohto opatrenia sú takmer 13 miliónov eur.

Trnavský a Trenčiansky kraj zaviedli zľavu v regionálnych autobusoch už 1. októbra, ďalších šesť krajov ju chce spustiť 12. októbra. Od rovnakého dátumu majú cestovné znížiť aj krajské mestá. Ak bude dosah podobný ako pri vlakoch, vláda je podľa Fica pripravená hľadať peniaze aj na tento dotačný mechanizmus.

(tasr, lud)

  |  

Nobelovu cenu za chémiu získali Henri Kagan a Kenso Soai

Nobelovu cenu za chémiu za rok 2026 získali vedci Henri Kagan a Kenso Soai. Kráľovská švédska akadémia vied ich ocenila za „objav nelineárnych efektov a autokatalýzy v asymetrickej organickej syntéze“.

Predseda Nobelovho výboru pre chémiu Heiner Linke vysvetlil, že tohtoročná cena sa týka základnej chémie. Mnohé molekuly sa vyskytujú v dvoch verziách, ktoré sú navzájom zrkadlovými obrazmi, podobne ako ľudské ruky. Takéto molekuly sa označujú ako chirálne.

Cena za chémiu je tradične treťou Nobelovou cenou vyhlásenou počas Nobelovho týždňa. Nasleduje po cenách za medicínu a fyziku, ktoré oznámili v pondelok a utorok.

Nobelove ceny udeľujú od roku 1901 na základe závetu švédskeho vynálezcu a podnikateľa Alfreda Nobela. Samotný Nobel bol chemikom a značné bohatstvo získal vďaka svojim vynálezom, z ktorých najznámejším je dynamit.

Kagan a Soai si rozdelia odmenu vo výške 12 miliónov švédskych korún, približne milión eur. Medaily si prevezmú od švédskeho kráľa Karola XVI. Gustáva 10. decembra v Štokholme, v deň výročia Nobelovej smrti.

(reuters, lud)

  |  

Bulharsko ukončilo pátranie po posádke lode zasiahnutej dronom

Bulharsko ukončilo pátranie po nezvestnej posádke lode, ktorá sa v utorok potopila po útoku dronom v Čiernom mori približne 130 kilometrov od bulharského pobrežia. Posádku sa nepodarilo nájsť.

Pri útoku zasiahli drony dve lode v bulharskej výlučnej ekonomickej zóne. Jedna sa potopila a druhá bola poškodená. Posádku poškodenej lode sa podarilo zachrániť. Z potopenej lode našli záchranári čln, tri záchranné plte a časti vybavenia.

Zatiaľ nie je jasné, kto útok vzdušnými a námornými dronmi pri pobreží východného Bulharska podnikol. Premiér Rumen Radev v utorok uviedol, že nie je jasné, či drony pochádzali z Ruska alebo Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však tvrdí, že spoločné vyšetrovanie s bulharským námorníctvom ukázalo na Rusko.

Radev v stredu oznámil, že vláda v reakcii na útok schváli nákup ďalších piatich systémov protivzdušnej obrany. Incident sa odohral mimo bulharských teritoriálnych vôd, v oblasti, za ktorú Bulharsko zodpovedá pri pátracích a záchranných operáciách.

(reuters, lud)

  |  

ZMOS žiada vládu o zmenu pravidiel ochrany medveďa

Združenie miest a obcí Slovenska žiada vládu, aby na úrovni Európskej únie iniciovala legislatívne kroky k zmene ochrany medveďa hnedého. Chce jeho preradenie podľa smernice o biotopoch do prílohy, ktorá umožňuje manažment zvierat.

Predseda združenia Jozef Božik upozornil, že problémy s výskytom medveďov sa zhoršujú, pričom najviac zasiahnuté sú regióny Turca a Liptova. Štát vyzval na novú politiku efektívneho manažmentu a regulácie medveďov.

Starosta Podhradia Miroslav Jánošík uviedol, že medvede v Turci a na Liptove spôsobujú škody na majetku a zvieratách, zraňujú ľudí a vyžiadali si aj obete na životoch. Ochranárske a poľovnícke združenia vyzval na zber vzoriek, ktorý by pomohol určiť veľkosť populácie a podľa toho nastaviť reguláciu.

Jánošík zároveň odmietol „bezhlavé“ strieľanie medveďov. Za potrebné považuje aktualizovať existujúci odborný materiál o manažmente medveďa podľa súčasných podmienok. Samosprávy deklarovali pripravenosť podieľať sa na príprave legislatívnych a systémových opatrení.

(tasr, lud)

  |  

Marcinková: Holandsko udelilo pokutu v kauze pupočníkovej krvi

Holandská zdravotnícka inšpekcia udelila lekárovi pokutu takmer 9-tisíc eur za porušenie zákonov a chýbajúce povolenia pri experimentálnych terapiách s využitím darcovskej pupočníkovej krvi zo Slovenska. Informovala o tom poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS).

Inšpekcia podľa nej po jej podnete vykonala neohlásenú kontrolu na mieste, kde lekár terapie vykonával, a našla dôkazy, že tam smerovala krv slovenských darcov. Zistila tiež, že materiál doručovali na súkromnú adresu lekára, ktorý nemal potrebné povolenia. Terapie následne v Holandsku zakázali.

Marcinková na prípad upozornila približne pred dvoma rokmi. Tvrdila, že pupočníkovú krv slovenských novorodencov zbieral Slovenský register placentárnych krvotvorných buniek. Kritizovala aj Národnú transplantačnú organizáciu, ktorá podľa nej povoľovala vývoz tejto krvi napriek tomu, že nesmerovala do nemocnice či transplantačného centra.

Prípadom sa podľa poslankyne na Slovensku naďalej zaoberajú polícia a prokuratúra. Tvrdí tiež, že podobné terapie, ktorých účinnosť podľa nej nie je vedecky preukázaná, vykonávajú aj v Malackách. Za jednu experimentálnu terapiu podľa Marcinkovej účtovali približne 44-tisíc eur.

(tasr, lud)