Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Drucker chce predĺžiť čas na zmenu poradia škôl v ePrihláškach

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) považuje systém elektronických prihlášok na školy za úspešný a rezort v ňom plánuje pokračovať aj v tomto školskom roku. Zároveň chce predĺžiť obdobie, počas ktorého budú môcť žiaci meniť poradie preferovaných škôl.

Na materské, základné a stredné školy prijali prostredníctvom systému približne 157-tisíc detí. Takmer 14-tisíc z nich podľa Druckera získalo miesto napriek tomu, že by pôvodne skončili pod čiarou. Nový systém im umožnil prijatie bez potreby podať odvolanie.

Ministerstvo chce prvý rok fungovania ePrihlášok vyhodnotiť so zástupcami škôl a ich zriaďovateľov. Zaoberať sa bude aj technickými problémami. Tie nastali napríklad 1. júna pri zverejňovaní výsledkov prijímacieho konania na stredné školy, za čo sa Drucker opätovne ospravedlnil.

Presné obdobie na zmenu poradia preferovaných škôl chce rezort ešte konzultovať so školskými asociáciami a ďalšími partnermi. Drucker verí, že v ďalšom prijímacom konaní sa už technické problémy, ktoré sa vyskytli, ani iné prekvapenia nezopakujú.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Menový fond varuje pred cenami energií a rizikami AI

Svetovú ekonomiku ohrozujú dlhodobo vysoké ceny energií, rekordný verejný dlh a riziká spojené s investičným boomom okolo umelej inteligencie. Varovala pred tým šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová pred zasadnutím MMF a Svetovej banky v Bangkoku na budúci týždeň.

Podľa Georgievovej pôsobia na svetovú ekonomiku dva protichodné faktory – obmedzené dodávky energií spôsobené konfliktmi na Blízkom východe a rastúci dopyt spojený s umelou inteligenciou. Oba faktory zároveň zvyšujú inflačné tlaky.

Nová prognóza MMF podľa nej najvýraznejšie zhorší výhľad pre ekonomiky zasiahnuté vojnami vrátane Ukrajiny a krajín Perzského zálivu. Ceny ropy zostávajú okolo 100 dolárov za barel a vysoké ceny energií môžu pretrvať aj po prípadnom skončení vojny v Perzskom zálive.

MMF zároveň upozorňuje na rastúce zadlženie. Globálny verejný dlh je najvyšší od druhej svetovej vojny a pred rokom 2030 má prekročiť 100 percent globálneho HDP.

Georgievová varovala, že ak firmy nedokážu vysoké investície a valuácie spojené s AI odôvodniť rastom produktivity a ziskov, sklamanie trhov by mohlo vyvolať rozsiahly otras. Správne využitie AI však podľa MMF môže každoročne zvýšiť globálny rast o pol percentuálneho bodu.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Študentské protesty sa rozšírili aj do Belgicka

Študentské protesty sa z Francúzska rozšírili aj do Belgicka. Stredoškoláci na juhu krajiny už niekoľko dní demonštrujú proti škrtom vo vzdelávaní, ktoré ohlásila regionálna vláda. V Liège polícia v utorok popoludní opakovane zasahovala po tom, ako došlo k stretom a vandalizmu.

Vo Francúzsku sa protesty medzitým rozšírili do viac ako 40 miest.

Stredoškoláci od konca septembra blokujú stovky škôl na protest proti nedostatku personálu, preplneným triedam a zlému stavu školských budov. Pochody sa v utorok konali od Caen na severe až po Marseille na juhu.

Podľa francúzskeho ministerstva vnútra sa na nich zúčastnilo približne 256-tisíc ľudí. Jeden z hlavných odborových zväzov uviedol viac ako dvojnásobný počet.

V Paríži sa k stredoškolákom pridali tisíce vysokoškolákov, rodičov, učiteľov a odborárov. Na Námestí národa došlo aj k stretom medzi časťou demonštrantov a políciou.

(nytimes, lud)

Minúta  |  

Izrael bilancuje tri roky vojny, zasiahol 100-tisíc cieľov

Izraelská armáda pri príležitosti troch rokov od útoku Hamasu zo 7. októbra 2023 zverejnila údaje o svojich operáciách. Tvrdí, že za toto obdobie zasiahla približne 100-tisíc cieľov, z toho 65-tisíc v Pásme Gazy, 28-tisíc v Libanone a Sýrii a 4 500 v Iráne.

Podľa armády od začiatku vojny na Izrael vypálili viac ako 31 500 rakiet, striel a dronov. Približne 20-tisíc ich prišlo z Libanonu, 10 200 z Gazy a 1 200 z Iránu.

Izraelská armáda uvádza, že v Gaze zabila viac ako 24-tisíc bojovníkov a ďalších približne 1 600 počas útoku na Izrael zo 7. októbra. Tvrdí tiež, že zabila štyroch lídrov vojenského krídla Hamasu.

Od začiatku vojny zahynulo 970 izraelských vojakov, rezervistov a členov miestnych bezpečnostných zložiek a ďalších 6 424 utrpelo zranenia. Rezervná armáda sa za tri roky rozšírila približne o 36 percent. Viac než 30-tisíc zranených príslušníkov bezpečnostných zložiek vyhľadalo pomoc rehabilitačného oddelenia ministerstva obrany.

(timesofisrael, lud)

Minúta  |  

Brusel zvažuje, ako zdaniť americké technologické firmy

Európska komisia zvažuje, ako zdaniť veľké americké technologické firmy prostredníctvom širšieho poplatku pre veľké spoločnosti a zároveň sa vyhnúť odvete administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa. Informoval o tom Financial Times s odvolaním sa na šesť predstaviteľov oboznámených s rokovaniami.

Brusel podľa denníka uvažuje o úprave návrhu Corporate Resource for Europe (CORE), ktorý by sa vzťahoval na všetky firmy pôsobiace v Európskej únii s ročnými tržbami nad 100 miliónov eur. Súčasný návrh počíta s pevným ročným príspevkom od 100-tisíc do 750-tisíc eur.

Komisia hľadá spôsob, ako získať viac príjmov aj od technologických spoločností ako Apple, Meta či Google bez toho, aby ich osobitne vyčlenila. Niektoré členské štáty totiž odmietajú samostatnú digitálnu daň pre obavy z reakcie Washingtonu.

Trump v júni pohrozil 100-percentnými clami na všetok tovar z krajín, ktoré uvalia daň z digitálnych služieb na americké spoločnosti.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Messi sa rozlúčil s Argentínou. Podieľal sa na troch góloch

Lionel Messi odohral posledný zápas za argentínsku reprezentáciu. Pri víťazstve 3 : 0 nad Beninom v prípravnom stretnutí v Buenos Aires sa podieľal na všetkých troch góloch.

Tento 39-ročný kapitán odohral celý zápas. Najskôr po jeho rohovom kope skóroval hlavou Nicolás Otamendi, následne prihral Nicovi Pazovi na druhý gól. V 70. minúte Messi premenil penaltu a zaznamenal svoj 126. reprezentačný gól.

Vypredaný štadión Monumental sa s Messim lúčil skandovaním jeho mena. „Nebyť už viac tu bude veľmi bolieť,“ povedal po zápase. Reprezentovanie Argentíny označil za najkrajšiu vec, aká sa mu mohla stať.

Messi debutoval za národný tím v auguste 2005. Za Argentínu odohral 208 zápasov a zúčastnil sa na šiestich majstrovstvách sveta. V roku 2022 získal titul majstra sveta, dvakrát vyhral aj Copa América.

S profesionálnym futbalom však nekončí. S Interom Miami má zmluvu do roku 2028.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.