Preskočiť na obsah
Minúta  |  

ZMOS žiada vládu o zmenu pravidiel ochrany medveďa

Združenie miest a obcí Slovenska žiada vládu, aby na úrovni Európskej únie iniciovala legislatívne kroky k zmene ochrany medveďa hnedého. Chce jeho preradenie podľa smernice o biotopoch do prílohy, ktorá umožňuje manažment zvierat.

Predseda združenia Jozef Božik upozornil, že problémy s výskytom medveďov sa zhoršujú, pričom najviac zasiahnuté sú regióny Turca a Liptova. Štát vyzval na novú politiku efektívneho manažmentu a regulácie medveďov.

Starosta Podhradia Miroslav Jánošík uviedol, že medvede v Turci a na Liptove spôsobujú škody na majetku a zvieratách, zraňujú ľudí a vyžiadali si aj obete na životoch. Ochranárske a poľovnícke združenia vyzval na zber vzoriek, ktorý by pomohol určiť veľkosť populácie a podľa toho nastaviť reguláciu.

Jánošík zároveň odmietol „bezhlavé“ strieľanie medveďov. Za potrebné považuje aktualizovať existujúci odborný materiál o manažmente medveďa podľa súčasných podmienok. Samosprávy deklarovali pripravenosť podieľať sa na príprave legislatívnych a systémových opatrení.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Marcinková: Holandsko udelilo pokutu v kauze pupočníkovej krvi

Holandská zdravotnícka inšpekcia udelila lekárovi pokutu takmer 9-tisíc eur za porušenie zákonov a chýbajúce povolenia pri experimentálnych terapiách s využitím darcovskej pupočníkovej krvi zo Slovenska. Informovala o tom poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS).

Inšpekcia podľa nej po jej podnete vykonala neohlásenú kontrolu na mieste, kde lekár terapie vykonával, a našla dôkazy, že tam smerovala krv slovenských darcov. Zistila tiež, že materiál doručovali na súkromnú adresu lekára, ktorý nemal potrebné povolenia. Terapie následne v Holandsku zakázali.

Marcinková na prípad upozornila približne pred dvoma rokmi. Tvrdila, že pupočníkovú krv slovenských novorodencov zbieral Slovenský register placentárnych krvotvorných buniek. Kritizovala aj Národnú transplantačnú organizáciu, ktorá podľa nej povoľovala vývoz tejto krvi napriek tomu, že nesmerovala do nemocnice či transplantačného centra.

Prípadom sa podľa poslankyne na Slovensku naďalej zaoberajú polícia a prokuratúra. Tvrdí tiež, že podobné terapie, ktorých účinnosť podľa nej nie je vedecky preukázaná, vykonávajú aj v Malackách. Za jednu experimentálnu terapiu podľa Marcinkovej účtovali približne 44-tisíc eur.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Drucker chce predĺžiť čas na zmenu poradia škôl v ePrihláškach

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) považuje systém elektronických prihlášok na školy za úspešný a rezort v ňom plánuje pokračovať aj v tomto školskom roku. Zároveň chce predĺžiť obdobie, počas ktorého budú môcť žiaci meniť poradie preferovaných škôl.

Na materské, základné a stredné školy prijali prostredníctvom systému približne 157-tisíc detí. Takmer 14-tisíc z nich podľa Druckera získalo miesto napriek tomu, že by pôvodne skončili pod čiarou. Nový systém im umožnil prijatie bez potreby podať odvolanie.

Ministerstvo chce prvý rok fungovania ePrihlášok vyhodnotiť so zástupcami škôl a ich zriaďovateľov. Zaoberať sa bude aj technickými problémami. Tie nastali napríklad 1. júna pri zverejňovaní výsledkov prijímacieho konania na stredné školy, za čo sa Drucker opätovne ospravedlnil.

Presné obdobie na zmenu poradia preferovaných škôl chce rezort ešte konzultovať so školskými asociáciami a ďalšími partnermi. Drucker verí, že v ďalšom prijímacom konaní sa už technické problémy, ktoré sa vyskytli, ani iné prekvapenia nezopakujú.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Menový fond varuje pred cenami energií a rizikami AI

Svetovú ekonomiku ohrozujú dlhodobo vysoké ceny energií, rekordný verejný dlh a riziká spojené s investičným boomom okolo umelej inteligencie. Varovala pred tým šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová pred zasadnutím MMF a Svetovej banky v Bangkoku na budúci týždeň.

Podľa Georgievovej pôsobia na svetovú ekonomiku dva protichodné faktory – obmedzené dodávky energií spôsobené konfliktmi na Blízkom východe a rastúci dopyt spojený s umelou inteligenciou. Oba faktory zároveň zvyšujú inflačné tlaky.

Nová prognóza MMF podľa nej najvýraznejšie zhorší výhľad pre ekonomiky zasiahnuté vojnami vrátane Ukrajiny a krajín Perzského zálivu. Ceny ropy zostávajú okolo 100 dolárov za barel a vysoké ceny energií môžu pretrvať aj po prípadnom skončení vojny v Perzskom zálive.

MMF zároveň upozorňuje na rastúce zadlženie. Globálny verejný dlh je najvyšší od druhej svetovej vojny a pred rokom 2030 má prekročiť 100 percent globálneho HDP.

Georgievová varovala, že ak firmy nedokážu vysoké investície a valuácie spojené s AI odôvodniť rastom produktivity a ziskov, sklamanie trhov by mohlo vyvolať rozsiahly otras. Správne využitie AI však podľa MMF môže každoročne zvýšiť globálny rast o pol percentuálneho bodu.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Študentské protesty sa rozšírili aj do Belgicka

Študentské protesty sa z Francúzska rozšírili aj do Belgicka. Stredoškoláci na juhu krajiny už niekoľko dní demonštrujú proti škrtom vo vzdelávaní, ktoré ohlásila regionálna vláda. V Liège polícia v utorok popoludní opakovane zasahovala po tom, ako došlo k stretom a vandalizmu.

Vo Francúzsku sa protesty medzitým rozšírili do viac ako 40 miest.

Stredoškoláci od konca septembra blokujú stovky škôl na protest proti nedostatku personálu, preplneným triedam a zlému stavu školských budov. Pochody sa v utorok konali od Caen na severe až po Marseille na juhu.

Podľa francúzskeho ministerstva vnútra sa na nich zúčastnilo približne 256-tisíc ľudí. Jeden z hlavných odborových zväzov uviedol viac ako dvojnásobný počet.

V Paríži sa k stredoškolákom pridali tisíce vysokoškolákov, rodičov, učiteľov a odborárov. Na Námestí národa došlo aj k stretom medzi časťou demonštrantov a políciou.

(nytimes, lud)

Minúta  |  

Izrael bilancuje tri roky vojny, zasiahol 100-tisíc cieľov

Izraelská armáda pri príležitosti troch rokov od útoku Hamasu zo 7. októbra 2023 zverejnila údaje o svojich operáciách. Tvrdí, že za toto obdobie zasiahla približne 100-tisíc cieľov, z toho 65-tisíc v Pásme Gazy, 28-tisíc v Libanone a Sýrii a 4 500 v Iráne.

Podľa armády od začiatku vojny na Izrael vypálili viac ako 31 500 rakiet, striel a dronov. Približne 20-tisíc ich prišlo z Libanonu, 10 200 z Gazy a 1 200 z Iránu.

Izraelská armáda uvádza, že v Gaze zabila viac ako 24-tisíc bojovníkov a ďalších približne 1 600 počas útoku na Izrael zo 7. októbra. Tvrdí tiež, že zabila štyroch lídrov vojenského krídla Hamasu.

Od začiatku vojny zahynulo 970 izraelských vojakov, rezervistov a členov miestnych bezpečnostných zložiek a ďalších 6 424 utrpelo zranenia. Rezervná armáda sa za tri roky rozšírila približne o 36 percent. Viac než 30-tisíc zranených príslušníkov bezpečnostných zložiek vyhľadalo pomoc rehabilitačného oddelenia ministerstva obrany.

(timesofisrael, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.