Preskočiť na obsah
Minúta  |  

PS žiada preveriť zákazky železníc zadávané bez súťaže

Opozičné Progresívne Slovensko (PS) podáva podnet na Úrad pre verejné obstarávanie a Najvyšší kontrolný úrad, aby preverili možné nedovolené delenie zákaziek Železníc Slovenskej republiky pri modernizácii infraštruktúry.

Poslanec Ján Hargaš ako príklad uviedol obnovu trate medzi Tvrdošovcami a Palárikovom za celkovo 14 miliónov eur. Tvrdí, že železnice zákazku umelo rozdelili na tri menšie časti, aby sa vyhli verejnému obstarávaniu, a bez súťaže ich zadali spoločnosti TSS Grade.

Poslankyňa Darina Luščíková žiada preveriť spôsob výberu firiem pri zákazkách bez súťaže aj ich hospodárnosť. Upozornila, že ak sú nesúťažné zákazky drahšie o viac ako 40 percent, ide o milióny eur, ktoré potom chýbajú na trate, stanice, bezpečnosť či služby pre cestujúcich.

Hargaš poukázal aj na rekonštrukciu stanice Bratislava-Nové Mesto. PS podľa neho pri porovnaní priamo zadanej zákazky pre TSS Grade s inou zákazkou vysúťaženou vo verejnej súťaži našlo pri rovnakých položkách až desaťnásobné rozdiely v cenách. Aj porovnávanú zákazku získala spoločnosť TSS Grade.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Platy v štátnej a vo verejnej správe majú stúpnuť o 8,4 percenta

Zamestnanci štátnej a verejnej správy si majú od 1. júla 2027 polepšiť o 8,4 percenta. Pozmeňujúci návrh k zákonu o štátnom rozpočte predložil v stredu podpredseda parlamentného finančného výboru Daniel Karas (Smer). Výbor odporučil plénu rozpočet s touto zmenou schváliť.

Vláda návrh odobrila v pondelok 5. októbra, parlament o ňom začne rokovať v stredu popoludní. Príjmy verejnej správy majú budúci rok dosiahnuť 63,343 miliardy eur a výdavky 70,786 miliardy eur. Schodok tak predstavuje 7,443 miliardy eur, teda 4,94 percenta hrubého domáceho produktu.

Deficit bude vyšší než tohtoročný, ktorý bol pôvodne plánovaný na 4,1 percenta a aktuálne sa očakáva na úrovni 4,37 percenta. V nasledujúcich dvoch rokoch má klesnúť na 4,5 percenta a štyri percentá HDP. Dosiahnutie týchto cieľov si však vyžiada dodatočné konsolidačné opatrenia.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Kremeľ označil francúzsky raketový test za prejav militarizácie Európy

Kremeľ kritizoval francúzsky skúšobný odpal rakety schopnej niesť jadrovú hlavicu a vyhlásil, že Európa buduje svoju obrannú identitu na konfrontácii s Ruskom. Takúto stratégiu označil za „slepú uličku“.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok privítal test balistickej rakety odpaľovanej z ponorky pri pobreží Bretónska. Podľa neho vyslal odkaz „hlasno a jasne tam, kde ho treba prijať“, Rusko však priamo nespomenul.

Test sa uskutočnil v čase zvýšeného napätia pre vojnu na Ukrajine, európsku bezpečnosť a jadrové odstrašovanie. Rusko v uplynulom období opäť varovalo, že by mohlo použiť jadrové zbrane na svoju obranu a obranu Kaliningradskej oblasti.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Moskva francúzsky odkaz prijala. Test označil za príklad európskej „posadnutosti militarizáciou“.

„Budujú svoju identitu v oblasti obrany a bezpečnosti na základe konfrontácie s Ruskou federáciou. Je to slepá ulička,“ vyhlásil.

Rusko podľa Peskova zostáva v pohotovosti, ale je otvorené dialógu. Problémy by sa podľa neho nemali riešiť demonštratívnymi odpalmi rakiet, ale rokovaniami.

(reuters, lud)

Minúta  |  

KDH žiada Pellegriniho, aby vrátil rozpočtovú novelu

Opozičné KDH vyzvalo prezidenta Petra Pellegriniho, aby nepodpísal novelu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a vrátil ju parlamentu. Hnutie namieta zrušenie mesačného limitu na výdavky počas rozpočtového provizória.

Doteraz boli podľa poslanca Rastislava Krátkeho výdavky v jednotlivých mesiacoch obmedzené približne na jednu dvanástinu ročného rámca. Novela celkové ročné výdavky nezvyšuje, vláde však umožní voľnejšie rozhodovať, kedy peniaze počas roka minie.

„Rozpočtové provizórium nemá byť bianko šek pre vládu,“ vyhlásil Krátky. Ak vláda potrebuje väčšiu flexibilitu pre mimoriadne situácie, zákon by podľa neho mal presne vymedziť výnimky namiesto odstránenia všeobecnej poistky.

KDH zároveň upozornilo na návrh rozpočtu v zdravotníctve. Podľa podpredsedu hnutia Petra Stachuru má z rozpočtu rezortu obrany smerovať 562 miliónov eur na zdravotnícke projekty, no na rokovaní parlamentného zdravotníckeho výboru kompetentní nevysvetlili, ako sa peniaze rozdelia.

„Vláda chce viac voľnosti pri míňaní, ale nevie presvedčivo vysvetliť ani to, ako chce rozdeliť stovky miliónov eur,“ uviedol Stachura.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Božik: Hrozí, že samosprávy pôjdu do rozpočtového provizória

Samosprávam hrozí rozpočtové provizórium, upozornil predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik v reakcii na vládny návrh štátneho rozpočtu na rok 2027.

„Je tu zásadný problém so štátnym rozpočtom,“ povedal Božik. Pripomenul, že opozícia chce rozpočet napadnúť na ústavnom súde, pretože ho vláda nepredložila parlamentu ako vyrovnaný. Božik odhaduje, že súd môže v decembri rozhodnúť, že treba naplniť zákon o dlhovej brzde. Vláda by potom podľa neho musela predložiť iný rozpočet a hrozilo by rozpočtové provizórium.

„Nie my sa bojíme vyrovnaného rozpočtu. My musíme mať vyrovnaný rozpočet,“ zdôraznil. Problém podľa neho spočíva v tom, že samosprávy pri dlhovej brzde nemôžu do vyrovnaného rozpočtu zahrnúť vlastné prebytky a peniaze ušetrené v minulých rokoch. To je podľa Božika „kardinálny problém“, ktorý škodí 90 percentám samospráv.

Vládny návrh počíta na budúci rok s príjmami verejnej správy 63,343 miliardy eur a výdavkami 70,786 miliardy. Deficit má dosiahnuť 7,443 miliardy eur, teda 4,94 percenta HDP. Parlament má návrh začať prerokúvať v stredu.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Veľvyslanci EÚ podporili nové sankcie proti Rusku

Veľvyslanci členských štátov Európskej únie podporili nové sankcie voči 743 osobám a 826 organizáciám z ruského vojensko-priemyselného komplexu.

Na sankčný zoznam má tak pribudnúť 1 569 osôb a organizácií spojených s ruským vojensko-priemyselným komplexom. Sankcie sa majú týkať aj ďalších 77 osôb „zvolených“ do ruskej Štátnej dumy z okupovaných území Ukrajiny.

Spolu tak ide o 1 646 nových zaradení. Podľa skorších informácií agentúry AFP ide o najväčší počet fyzických a právnických osôb navrhnutých na zaradenie na sankčný zoznam v rámci jedného balíka od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Veľvyslanci zároveň odsúhlasili predĺženie sankcií súvisiacich s používaním chemických zbraní Ruskom na fronte. Tento sankčný zoznam zahŕňa 31 osôb a šesť organizácií.

Po dohode veľvyslancov majú nové sankcie v pondelok dostať na konečné schválenie ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ.

(unn, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.