Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nobelovu cenu za chémiu získali Henri Kagan a Kenso Soai

Nobelovu cenu za chémiu za rok 2026 získali vedci Henri Kagan a Kenso Soai. Kráľovská švédska akadémia vied ich ocenila za „objav nelineárnych efektov a autokatalýzy v asymetrickej organickej syntéze“.

Predseda Nobelovho výboru pre chémiu Heiner Linke vysvetlil, že tohtoročná cena sa týka základnej chémie. Mnohé molekuly sa vyskytujú v dvoch verziách, ktoré sú navzájom zrkadlovými obrazmi, podobne ako ľudské ruky. Takéto molekuly sa označujú ako chirálne.

Cena za chémiu je tradične treťou Nobelovou cenou vyhlásenou počas Nobelovho týždňa. Nasleduje po cenách za medicínu a fyziku, ktoré oznámili v pondelok a utorok.

Nobelove ceny udeľujú od roku 1901 na základe závetu švédskeho vynálezcu a podnikateľa Alfreda Nobela. Samotný Nobel bol chemikom a značné bohatstvo získal vďaka svojim vynálezom, z ktorých najznámejším je dynamit.

Kagan a Soai si rozdelia odmenu vo výške 12 miliónov švédskych korún, približne milión eur. Medaily si prevezmú od švédskeho kráľa Karola XVI. Gustáva 10. decembra v Štokholme, v deň výročia Nobelovej smrti.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Bulharsko ukončilo pátranie po posádke lode zasiahnutej dronom

Bulharsko ukončilo pátranie po nezvestnej posádke lode, ktorá sa v utorok potopila po útoku dronom v Čiernom mori približne 130 kilometrov od bulharského pobrežia. Posádku sa nepodarilo nájsť.

Pri útoku zasiahli drony dve lode v bulharskej výlučnej ekonomickej zóne. Jedna sa potopila a druhá bola poškodená. Posádku poškodenej lode sa podarilo zachrániť. Z potopenej lode našli záchranári čln, tri záchranné plte a časti vybavenia.

Zatiaľ nie je jasné, kto útok vzdušnými a námornými dronmi pri pobreží východného Bulharska podnikol. Premiér Rumen Radev v utorok uviedol, že nie je jasné, či drony pochádzali z Ruska alebo Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však tvrdí, že spoločné vyšetrovanie s bulharským námorníctvom ukázalo na Rusko.

Radev v stredu oznámil, že vláda v reakcii na útok schváli nákup ďalších piatich systémov protivzdušnej obrany. Incident sa odohral mimo bulharských teritoriálnych vôd, v oblasti, za ktorú Bulharsko zodpovedá pri pátracích a záchranných operáciách.

(reuters, lud)

Minúta  |  

ZMOS žiada vládu o zmenu pravidiel ochrany medveďa

Združenie miest a obcí Slovenska žiada vládu, aby na úrovni Európskej únie iniciovala legislatívne kroky k zmene ochrany medveďa hnedého. Chce jeho preradenie podľa smernice o biotopoch do prílohy, ktorá umožňuje manažment zvierat.

Predseda združenia Jozef Božik upozornil, že problémy s výskytom medveďov sa zhoršujú, pričom najviac zasiahnuté sú regióny Turca a Liptova. Štát vyzval na novú politiku efektívneho manažmentu a regulácie medveďov.

Starosta Podhradia Miroslav Jánošík uviedol, že medvede v Turci a na Liptove spôsobujú škody na majetku a zvieratách, zraňujú ľudí a vyžiadali si aj obete na životoch. Ochranárske a poľovnícke združenia vyzval na zber vzoriek, ktorý by pomohol určiť veľkosť populácie a podľa toho nastaviť reguláciu.

Jánošík zároveň odmietol „bezhlavé“ strieľanie medveďov. Za potrebné považuje aktualizovať existujúci odborný materiál o manažmente medveďa podľa súčasných podmienok. Samosprávy deklarovali pripravenosť podieľať sa na príprave legislatívnych a systémových opatrení.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Marcinková: Holandsko udelilo pokutu v kauze pupočníkovej krvi

Holandská zdravotnícka inšpekcia udelila lekárovi pokutu takmer 9-tisíc eur za porušenie zákonov a chýbajúce povolenia pri experimentálnych terapiách s využitím darcovskej pupočníkovej krvi zo Slovenska. Informovala o tom poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS).

Inšpekcia podľa nej po jej podnete vykonala neohlásenú kontrolu na mieste, kde lekár terapie vykonával, a našla dôkazy, že tam smerovala krv slovenských darcov. Zistila tiež, že materiál doručovali na súkromnú adresu lekára, ktorý nemal potrebné povolenia. Terapie následne v Holandsku zakázali.

Marcinková na prípad upozornila približne pred dvoma rokmi. Tvrdila, že pupočníkovú krv slovenských novorodencov zbieral Slovenský register placentárnych krvotvorných buniek. Kritizovala aj Národnú transplantačnú organizáciu, ktorá podľa nej povoľovala vývoz tejto krvi napriek tomu, že nesmerovala do nemocnice či transplantačného centra.

Prípadom sa podľa poslankyne na Slovensku naďalej zaoberajú polícia a prokuratúra. Tvrdí tiež, že podobné terapie, ktorých účinnosť podľa nej nie je vedecky preukázaná, vykonávajú aj v Malackách. Za jednu experimentálnu terapiu podľa Marcinkovej účtovali približne 44-tisíc eur.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Drucker chce predĺžiť čas na zmenu poradia škôl v ePrihláškach

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) považuje systém elektronických prihlášok na školy za úspešný a rezort v ňom plánuje pokračovať aj v tomto školskom roku. Zároveň chce predĺžiť obdobie, počas ktorého budú môcť žiaci meniť poradie preferovaných škôl.

Na materské, základné a stredné školy prijali prostredníctvom systému približne 157-tisíc detí. Takmer 14-tisíc z nich podľa Druckera získalo miesto napriek tomu, že by pôvodne skončili pod čiarou. Nový systém im umožnil prijatie bez potreby podať odvolanie.

Ministerstvo chce prvý rok fungovania ePrihlášok vyhodnotiť so zástupcami škôl a ich zriaďovateľov. Zaoberať sa bude aj technickými problémami. Tie nastali napríklad 1. júna pri zverejňovaní výsledkov prijímacieho konania na stredné školy, za čo sa Drucker opätovne ospravedlnil.

Presné obdobie na zmenu poradia preferovaných škôl chce rezort ešte konzultovať so školskými asociáciami a ďalšími partnermi. Drucker verí, že v ďalšom prijímacom konaní sa už technické problémy, ktoré sa vyskytli, ani iné prekvapenia nezopakujú.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Menový fond varuje pred cenami energií a rizikami AI

Svetovú ekonomiku ohrozujú dlhodobo vysoké ceny energií, rekordný verejný dlh a riziká spojené s investičným boomom okolo umelej inteligencie. Varovala pred tým šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová pred zasadnutím MMF a Svetovej banky v Bangkoku na budúci týždeň.

Podľa Georgievovej pôsobia na svetovú ekonomiku dva protichodné faktory – obmedzené dodávky energií spôsobené konfliktmi na Blízkom východe a rastúci dopyt spojený s umelou inteligenciou. Oba faktory zároveň zvyšujú inflačné tlaky.

Nová prognóza MMF podľa nej najvýraznejšie zhorší výhľad pre ekonomiky zasiahnuté vojnami vrátane Ukrajiny a krajín Perzského zálivu. Ceny ropy zostávajú okolo 100 dolárov za barel a vysoké ceny energií môžu pretrvať aj po prípadnom skončení vojny v Perzskom zálive.

MMF zároveň upozorňuje na rastúce zadlženie. Globálny verejný dlh je najvyšší od druhej svetovej vojny a pred rokom 2030 má prekročiť 100 percent globálneho HDP.

Georgievová varovala, že ak firmy nedokážu vysoké investície a valuácie spojené s AI odôvodniť rastom produktivity a ziskov, sklamanie trhov by mohlo vyvolať rozsiahly otras. Správne využitie AI však podľa MMF môže každoročne zvýšiť globálny rast o pol percentuálneho bodu.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.