Preskočiť na obsah
  |  

Merz varuje pred extrémizmom po úspechu AfD

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyzval politikov, aby nespolupracovali s Alternatívou pre Nemecko (AfD). Reagoval na zvolenie jej poslanca Tobiasa Rauscha za predsedu krajinského parlamentu Saska-Anhaltska, kde strana v septembrových voľbách získala najviac mandátov.

Rausch dostal v utorkovom tajnom hlasovaní 48 hlasov. AfD a ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá mu vopred prisľúbila podporu, majú spolu 44 poslancov. Podporili ho teda najmenej štyria ďalší zákonodarcovia.

Výsledok vyvolal špekulácie o hlasoch z Merzovej Kresťanskodemokratickej únie (CDU), dôkazy však chýbajú. Kancelár túto predstavu spochybnil a varoval pred unáhlenými závermi.

„Extrémizmus si razí cestu do našich parlamentov,“ vyhlásil. Pomoc AfD označil za nezlučiteľnú s hodnotami svojej strany.

Úspech tejto strany zvyšuje tlak na vládu a otvára otázky o účinnosti zásady, podľa ktorej s ňou tradičné strany nevytvárajú koalície ani nepresadzujú opatrenia s jej pomocou.

AfD a BSW využili novú väčšinu na predloženie návrhu požadujúceho zastavenie vojenskej a finančnej podpory Ukrajiny a zrušenie sankcií proti Rusku.

Merz obvinil AfD, BSW aj stranu Ľavica z podkopávania demokratickej súdržnosti. Koaliční sociálni demokrati žiadajú od CDU vysvetlenie. Predseda ich parlamentného klubu Matthias Miersch plánoval tému otvoriť na stredajšom koaličnom rokovaní.

(reuters, bak)

  |  

Študent na poľskej škole zranil mačetou desať ľudí

Devätnásťročný študent napadol v stredu mačetou ľudí na odbornej škole v Ostrołęke na severovýchode Poľska. Polícia ho zadržala približne 20 minút po útoku. Motív zatiaľ nie je známy.

Zranenia utrpelo päť žiakov, dvaja učitelia, dve ďalšie prítomné osoby a samotný podozrivý, ktorý si ich spôsobil sám. Mazovský vojvoda Mariusz Frankowski povedal, že deväť ľudí previezli do nemocnice. Nikto z nich nebol v ohrození života.

Na miesto privolali pyrotechnikov. Podľa národného prokurátora Dariusza Korneluka našli v útočníkovom batohu podomácky vyrobené výbušné zariadenie, ktoré takmer explodovalo.

Hovorca hasičov Adrian Stupski priblížil, že študenti sa pred evakuáciou zabarikádovali v triedach, aby sa ochránili.

Polícia zverejnila na sociálnej sieti fotografiu muža ležiaceho tvárou k zemi v zalesnenom priestore, ktorého zrejme zadržala. Hovorkyňa radnice Katarzyna Ogniewska oznámila zatvorenie všetkých škôl v meste a ubezpečila, že deti sú v bezpečí.

Podobné incidenty sú v Poľsku zriedkavé. V septembri polícia zadržala trinásťročného chlapca podozrivého z plánovania útoku a v jeho taške našla nôž.

(reuters, bak)

  |  

Ukrajina a Južná Kórea sa sporia pre presun severokórejských zajatcov

Vzťahy medzi Ukrajinou a Južnou Kóreou sa zhoršujú pre spor okolo presunu dvoch severokórejských vojnových zajatcov do Južnej Kórey. Soul odmietol ukrajinské ospravedlnenie ako nedostatočné a avizoval ráznu reakciu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj presun zajatcov zverejnil 23. septembra počas prejavu na Valnom zhromaždení OSN. Južná Kórea tvrdí, že obe krajiny sa dohodli na utajení citlivej operácie, čo Ukrajina spochybňuje.

Soul argumentuje aj bezpečnosťou rodín zajatcov v Severnej Kórei. Obaja zajatci podľa juhokórejských médií vyjadrili želanie prebehnúť na juh.

Napätie môže zvýšiť aj zistenie denníka Guardian. Podľa analýzy prístavných záznamov a údajov o pohybe lodí smerovalo v júli a auguste z juhokórejských prístavov na ruský Ďaleký východ viac ako 176-tisíc ton paliva.

Analýza identifikovala sedem tankerov, z ktorých tri podliehajú európskym sankciám. Jeden z nich podľa správy naložil náklad prostredníctvom prekládky z lode na loď v juhokórejských vodách.

(red)

  |  

Pápež vyzval biskupov hľadať nové cesty pomoci rodinám

Vo Vatikáne sa začalo týždňové stretnutie približne 150 biskupov z celého sveta, ktorí sa budú venovať katolíckemu učeniu o rodinnom živote. Najväčšie doterajšie zhromaždenie cirkevných predstaviteľov počas pontifikátu pápeža Leva potrvá do 14. októbra.

Očakáva sa aj diskusia o prístupe k LGBT katolíkom či rozvedeným a znovu zosobášeným veriacim, hoci tieto otázky nie sú vo formálnom programe.

Pápež zvolal predsedov biskupských konferencií pri príležitosti desiateho výročia dokumentu Amoris laetitia, ktorý vydal jeho zosnulý predchodca František. Text vyzýval na menej prísny a súcitnejší prístup k veriacim v nedokonalých životných situáciách.

Podľa súčasného učenia znovu zosobášení katolíci nemôžu prijímať Eucharistiu, pokiaľ sa nezdržia sexuálneho života s novým partnerom, pretože ich prvé manželstvo Cirkev naďalej považuje za platné. František naznačil možnosť prijímania sviatostí, no nestanovil jednoznačné pravidlá pre celú Cirkev.

Lev túto otázku priamo nespomenul. Zdôraznil však potrebu rozpoznávať pôsobenie milosti aj v situáciách poznačených obmedzeniami, zraneniami a zdanlivým zlyhaním.

Na stretnutí sú biskupi z viac než 115 krajín vrátane dvoch z Číny. Zúčastňuje sa aj 11 manželských párov laikov, ktorí majú predstaviť svedectvá o svojom živote.

(reuters, bak)

  |  

Únia poslala Ukrajine 1,24 miliardy eur na drony a rakety

Európska komisia 7. októbra vyplatila Kyjevu ďalšiu obrannú pomoc z podpornej pôžičky vo výške 90 miliárd eur. Peniaze sú určené na drony, prostriedky na ich zachytávanie, dronovú muníciu a rakety vyrábané ukrajinskými subjektmi.

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová zdôraznila, že financovanie posilní ukrajinský obranný priemysel aj schopnosť krajiny chrániť obyvateľov a infraštruktúru.

Pôžička schválená v apríli 2026 má pokryť dve tretiny finančných a obranných potrieb Ukrajiny do konca roka 2027. Na obranu bolo tento rok vyčlenených 28,3 miliardy eur. Brusel už schválil všetky ukrajinské plány na využitie týchto prostriedkov.

Po najnovšej platbe zostáva vyplatiť 15,4 miliardy eur na obranu. Uvoľnenie závisí od predloženia dokladov o nákupoch, ktoré komisia následne preverí. Podľa predstaviteľa Únie Kyjev zatiaľ nepredložil napríklad doklady na protiraketové strely Patriot PAC-3. Ich nákup od amerického výrobcu Únia povolila v septembri.

Do konca roka 2026 má Ukrajina k dispozícii ešte 32,5 miliardy eur. Okrem zostávajúcej obrannej pomoci suma zahŕňa 17,1 miliardy eur rozpočtovej podpory podmienenej politickými a ekonomickými reformami.

(kyivindependent, bak)

  |  

Podnikateľom v rozpočte chýbajú opatrenia na podporu rastu

Podnikateľské združenia kritizujú návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Rada slovenských exportérov tvrdí, že mu chýbajú konkrétne prorastové opatrenia a jasná podpora exportérov.

Združenie podnikateľov Slovenska zase namieta, že rozpočet vznikol bez diskusie, obchádza dlhovú brzdu a odkladá potrebnú konsolidáciu až na obdobie po voľbách.

Podľa Rady slovenských exportérov vláda síce rieši financovanie výdavkov, no neukazuje, z čoho má ekonomika rásť. Rastúci štátny dlh môže podľa nej znižovať dôveru v krajinu, zdražovať financovanie slovenských firiem a oslabovať ich konkurencieschopnosť.

Združenie podnikateľov namieta aj využitie výnimky z pravidiel dlhovej brzdy, ktorú považuje za neodôvodnenú. Prípadné spochybnenie ústavnosti postupu by podľa neho mohlo viesť k rozpočtovému provizóriu, ohroziť investície a predražiť štátny dlh.

Vláda návrh rozpočtu schválila 5. októbra. Počíta s príjmami verejnej správy 63,3 miliardy eur a výdavkami 70,8 miliardy. Deficit má dosiahnuť 7,44 miliardy eur, teda 4,94 percenta HDP. Parlament má o návrhu začať rokovať v stredu.

(tasr, lud)