Preskočiť na obsah
  |  

Kanada chce vylúčiť eutanáziu iba pre duševnú chorobu

Vláda na jeseň predloží zákon, ktorý vylúči duševné ochorenie ako jediný dôvod na eutanáziu. Oznámil to kanadský minister spravodlivosti Sean Fraser niekoľko mesiacov po podobnom odporúčaní parlamentného výboru.

Ďalšie obmedzenia nepredpokladá. Kanada má pritom jeden z najliberálnejších systémov asistovaného umierania na svete.

Návrh má upraviť aj žiadosti podané vopred pre prípad, že človek v budúcnosti stratí schopnosť rozhodovať o eutanázii, napríklad pri demencii alebo Alzheimerovej chorobe.

Vláda zároveň zmení trestný zákonník, aby lekári dodržiavajúci stanovené kritériá nečelili trestnému stíhaniu.

Podľa Frasera Kanada umožní eutanáziu iba v provinciách, ktoré zákonom upravia prístup pre ľudí s nevyliečiteľnými chorobami a neznesiteľným utrpením a zavedú prísne ochranné mechanizmy.

Organizácia Dying with Dignity už skôr označila vylúčenie žiadateľov z dôvodu duševného ochorenia za porušenie kanadskej Charty práv a slobôd. Aktívne sa zapája do viacerých súdnych sporov proti vláde.

(reuters, bak)

  |  

Časť ministrov G20 podporila výzvu USA proti nadprodukcii

Ministri obchodu viacerých krajín skupiny G20, Európskej únie a Poľska podporili americkú výzvu na odstránenie nadmerných výrobných kapacít a netrhových politík, ktoré podporujú nadprodukciu.

Spoločné stanovisko dohodli predstavitelia krajín na okraj zasadnutia obchodného výboru Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Minulotýždňové rokovanie ministrov G20 v Milwaukee v tejto otázke neprinieslo konsenzus.

Podpísali ho zástupcovia Argentíny, Austrálie, Kanady, Francúzska, Nemecka, Indie, Talianska, Japonska, Južnej Kórey, Mexika, Poľska, Turecka, Británie, Spojených štátov a Európskej únie. Nepripojili sa Čína, Brazília, Indonézia, Rusko, Saudská Arábia a Južná Afrika.

Signatári upozornili, že nadmerné kapacity odrádzajú od trhových investícií, podkopávajú vývoz, deformujú ceny a výrobu a brzdia hospodársku súťaž. Žiadajú ukončenie praktík, ktoré tento problém spôsobujú. Bez nápravy podľa nich čoraz viac štátov prijíma opatrenia na ochranu svojho priemyslu, pracovníkov a ekonomík.

Americký obchodný predstaviteľ Jamieson Greer dlhodobo tvrdí, že čínske štátne dotácie vedú k záplave exportu, ktorý vytvára tlak na domáce odvetvia po celom svete.

Peking odmieta, že jeho priemyselná politika spôsobuje nadmerné kapacity. Západné krajiny obviňuje, že túto tému využívajú na ospravedlnenie protekcionizmu. Greer označil spoločný postup za reakciu na rastúce obchodné deficity a tlak nadprodukcie.

(reuters, bak)

  |  

Dánsko tvrdí, že Rusko sabotuje jeho obranné firmy

Moskva podľa dánskej spravodajskej služby začala sabotážne operácie proti firmám zásobujúcim Ukrajinu. Predchádzajúce širšie aktivity totiž neodradili NATO od vojenskej podpory Kyjeva.

Analytička bezpečnostnej a spravodajskej služby Josefine Christensenová na konferencii v Kodani označila tento posun za výraznú eskaláciu hybridnej vojny. Kým na jar prevládalo plánovanie, začiatkom leta pribudli vykonané operácie. Rusko podľa nej cieli na výrobu zbraní, aby priamo ovplyvnilo situáciu na fronte.

Moskva si podľa analytičky zachováva politickú kontrolu nad operáciami, ich vykonávatelia sú však čoraz odvážnejší. Pripomenula aprílový zoznam európskych výrobcov dronov a súčiastok, ktorých ruské ministerstvo obrany označilo za potenciálne vojenské ciele.

Do sabotáží podľa služby čoraz častejšie zapájajú nevyškolených ľudí vrátane bezdomovcov a drogovo závislých. Verbujú ich cez Telegram a ďalšie sociálne siete. Spočiatku dostávajú jednoduché úlohy, napríklad fotografovanie či prieskum, neskôr prechádzajú k sabotážam.

Ruské veľvyslanectvo v Kodani obvinenia odmietlo ako nepodložené.

Dánska vojenská rozviedka minulý mesiac varovala pred zosilnením hybridných útokov na Západ. V septembri 2025 drony narušili dopravu na šiestich dánskych letiskách vrátane kodanského. Premiérka Mette Frederiksenová udalosť označila za hybridný útok.

(reuters, bak)

  |  

Pikeová prežila popravu, právnici žiadajú preskúmať injekcie

Obhajcovia Christy Pikeovej požiadajú v stredu súd, aby im umožnil preskúmať striekačky a ďalšie vybavenie použité pri nevydarenom pokuse o jej popravu v Tennessee.

Päťdesiatročná odsúdená prežila minulý týždeň dve injekcie pentobarbitalu. Do nemocnice v Nashville ju previezli v bezvedomí, v kritickom stave a s vážnymi poraneniami ruky. Podľa právnikov už v utorok nadobudla vedomie a rozprávala, naďalej však zostáva pripútaná k nemocničnému lôžku.

Obhajoba žiada uchovanie všetkých dôkazov vrátane striekačiek, obalov a čísel šarží liekov, katétrov, infúznych hadičiek a popruhov. Zároveň chce odobrať zvyšky látok na chemickú analýzu a nezávisle zdokumentovať zdravotný stav klientky.

Väzenský úrad návrh označuje za zbytočný a duplicitný, pretože dôkazy už musí uchovávať zo zákona.

Právnici druhý nevydarený pokus o popravu v štáte tento rok prirovnávajú k mučeniu odporujúcemu americkej ústave. Tvrdia, že úrady ignorovali varovania pred rizikami spôsobenými drobnými žilami a zdravotnými problémami Pikeovej.

Tennessee získava popravné látky od malých lekární pripravujúcich lieky na objednávku, ktorých identitu utajuje.

Guvernér Bill Lee pozastavil popravy do konca roka a prisľúbil vyšetrovanie. Pikeovú odsúdili za účasť na mučení a vražde devätnásťročnej spolužiačky Colleen Slemmerovej v roku 1995. Podľa obhajoby je prvou známou osobou v USA, ktorá prežila dokončený pokus o popravu.

(reuters, bak)

  |  

Merz varuje pred extrémizmom po úspechu AfD

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyzval politikov, aby nespolupracovali s Alternatívou pre Nemecko (AfD). Reagoval na zvolenie jej poslanca Tobiasa Rauscha za predsedu krajinského parlamentu Saska-Anhaltska, kde strana v septembrových voľbách získala najviac mandátov.

Rausch dostal v utorkovom tajnom hlasovaní 48 hlasov. AfD a ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá mu vopred prisľúbila podporu, majú spolu 44 poslancov. Podporili ho teda najmenej štyria ďalší zákonodarcovia.

Výsledok vyvolal špekulácie o hlasoch z Merzovej Kresťanskodemokratickej únie (CDU), dôkazy však chýbajú. Kancelár túto predstavu spochybnil a varoval pred unáhlenými závermi.

„Extrémizmus si razí cestu do našich parlamentov,“ vyhlásil. Pomoc AfD označil za nezlučiteľnú s hodnotami svojej strany.

Úspech tejto strany zvyšuje tlak na vládu a otvára otázky o účinnosti zásady, podľa ktorej s ňou tradičné strany nevytvárajú koalície ani nepresadzujú opatrenia s jej pomocou.

AfD a BSW využili novú väčšinu na predloženie návrhu požadujúceho zastavenie vojenskej a finančnej podpory Ukrajiny a zrušenie sankcií proti Rusku.

Merz obvinil AfD, BSW aj stranu Ľavica z podkopávania demokratickej súdržnosti. Koaliční sociálni demokrati žiadajú od CDU vysvetlenie. Predseda ich parlamentného klubu Matthias Miersch plánoval tému otvoriť na stredajšom koaličnom rokovaní.

(reuters, bak)

  |  

Študent na poľskej škole zranil mačetou desať ľudí

Devätnásťročný študent napadol v stredu mačetou ľudí na odbornej škole v Ostrołęke na severovýchode Poľska. Polícia ho zadržala približne 20 minút po útoku. Motív zatiaľ nie je známy.

Zranenia utrpelo päť žiakov, dvaja učitelia, dve ďalšie prítomné osoby a samotný podozrivý, ktorý si ich spôsobil sám. Mazovský vojvoda Mariusz Frankowski povedal, že deväť ľudí previezli do nemocnice. Nikto z nich nebol v ohrození života.

Na miesto privolali pyrotechnikov. Podľa národného prokurátora Dariusza Korneluka našli v útočníkovom batohu podomácky vyrobené výbušné zariadenie, ktoré takmer explodovalo.

Hovorca hasičov Adrian Stupski priblížil, že študenti sa pred evakuáciou zabarikádovali v triedach, aby sa ochránili.

Polícia zverejnila na sociálnej sieti fotografiu muža ležiaceho tvárou k zemi v zalesnenom priestore, ktorého zrejme zadržala. Hovorkyňa radnice Katarzyna Ogniewska oznámila zatvorenie všetkých škôl v meste a ubezpečila, že deti sú v bezpečí.

Podobné incidenty sú v Poľsku zriedkavé. V septembri polícia zadržala trinásťročného chlapca podozrivého z plánovania útoku a v jeho taške našla nôž.

(reuters, bak)