Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Reuters: Hizballáh dostal milióny z Iránu na pomoc Libanončanom

Hizballáh získal minulý mesiac od Iránu 200 miliónov dolárov na pomoc Libanončanom vysídleným počas tohtoročnej vojny s Izraelom, tvrdia dva zdroje Reuters. Spojené štáty to spochybnili. Hovorca ministerstva zahraničných vecí Thomas Pigott označil správy za vymyslené a vyhlásil, že peniaze neexistujú.

Predstaviteľ hnutia potvrdil zabezpečenie určitej sumy a avizoval plán jej rozdelenia, pôvod však nespresnil. Sprostredkovatelia si podľa zdrojov účtovali 20-percentný poplatok, čo jeden z nich označil za štvornásobok bežnej sadzby.

Rodiny by mali najskôr dostať po tritisíc dolárov. Prednosť má približne 50-tisíc domácností zo zničených obcí alebo dedín neprístupných pre izraelskú okupáciu.

Státisíce prevažne šíitských podporovateľov Hizballáhu opustili domovy po jeho zapojení do vojny na podporu Iránu 2. marca. Od hnutia dosiaľ dostali minimálnu alebo žiadnu pomoc.

Presun financií komplikujú americké sankcie a námorná blokáda iránskeho vývozu ropy. Washington chce pokračovať v obmedzovaní financovania Hizballáhu, ktorý označuje za teroristickú organizáciu.

Náklady na obnovu Libanonu po dvoch vojnách od roku 2024 môžu podľa premiéra Nawáfa Saláma presiahnuť 27 miliárd dolárov. Izraelské útoky od 2. marca zabili podľa libanonského ministerstva zdravotníctva viac 4 300 ľudí. Počet bojovníkov medzi obeťami neuvádza.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Francúzsko uvoľní zásoby nafty, sľubuje nižšie ceny

Francúzsko poskytne distribútorom desať miliónov barelov nafty zo strategických zásob. Chce tak zmierniť nedostatok dodávok pri prudkom raste cien energií spôsobenom vojnami v Iráne a na Ukrajine.

Premiér Sébastien Lecornu to v stredu oznámil v príhovore k národu a potvrdil skoršiu správu rozhlasovej stanice Franceinfo.

Opatrenie je súčasťou koordinovaného uvoľňovania strategických rezerv, na ktorom sa skupina G7 dohodla minulý piatok počas mimoriadneho zasadnutia zvolaného prezidentom Emmanuelom Macronom.

Podľa Lecornua tento krok automaticky zníži cenu litra nafty na čerpacích staniciach približne o 12 až 18 centov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Kanada chce vylúčiť eutanáziu iba pre duševnú chorobu

Vláda na jeseň predloží zákon, ktorý vylúči duševné ochorenie ako jediný dôvod na eutanáziu. Oznámil to kanadský minister spravodlivosti Sean Fraser niekoľko mesiacov po podobnom odporúčaní parlamentného výboru.

Ďalšie obmedzenia nepredpokladá. Kanada má pritom jeden z najliberálnejších systémov asistovaného umierania na svete.

Návrh má upraviť aj žiadosti podané vopred pre prípad, že človek v budúcnosti stratí schopnosť rozhodovať o eutanázii, napríklad pri demencii alebo Alzheimerovej chorobe.

Vláda zároveň zmení trestný zákonník, aby lekári dodržiavajúci stanovené kritériá nečelili trestnému stíhaniu.

Podľa Frasera Kanada umožní eutanáziu iba v provinciách, ktoré zákonom upravia prístup pre ľudí s nevyliečiteľnými chorobami a neznesiteľným utrpením a zavedú prísne ochranné mechanizmy.

Organizácia Dying with Dignity už skôr označila vylúčenie žiadateľov z dôvodu duševného ochorenia za porušenie kanadskej Charty práv a slobôd. Aktívne sa zapája do viacerých súdnych sporov proti vláde.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Časť ministrov G20 podporila výzvu USA proti nadprodukcii

Ministri obchodu viacerých krajín skupiny G20, Európskej únie a Poľska podporili americkú výzvu na odstránenie nadmerných výrobných kapacít a netrhových politík, ktoré podporujú nadprodukciu.

Spoločné stanovisko dohodli predstavitelia krajín na okraj zasadnutia obchodného výboru Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Minulotýždňové rokovanie ministrov G20 v Milwaukee v tejto otázke neprinieslo konsenzus.

Podpísali ho zástupcovia Argentíny, Austrálie, Kanady, Francúzska, Nemecka, Indie, Talianska, Japonska, Južnej Kórey, Mexika, Poľska, Turecka, Británie, Spojených štátov a Európskej únie. Nepripojili sa Čína, Brazília, Indonézia, Rusko, Saudská Arábia a Južná Afrika.

Signatári upozornili, že nadmerné kapacity odrádzajú od trhových investícií, podkopávajú vývoz, deformujú ceny a výrobu a brzdia hospodársku súťaž. Žiadajú ukončenie praktík, ktoré tento problém spôsobujú. Bez nápravy podľa nich čoraz viac štátov prijíma opatrenia na ochranu svojho priemyslu, pracovníkov a ekonomík.

Americký obchodný predstaviteľ Jamieson Greer dlhodobo tvrdí, že čínske štátne dotácie vedú k záplave exportu, ktorý vytvára tlak na domáce odvetvia po celom svete.

Peking odmieta, že jeho priemyselná politika spôsobuje nadmerné kapacity. Západné krajiny obviňuje, že túto tému využívajú na ospravedlnenie protekcionizmu. Greer označil spoločný postup za reakciu na rastúce obchodné deficity a tlak nadprodukcie.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Dánsko tvrdí, že Rusko sabotuje jeho obranné firmy

Moskva podľa dánskej spravodajskej služby začala sabotážne operácie proti firmám zásobujúcim Ukrajinu. Predchádzajúce širšie aktivity totiž neodradili NATO od vojenskej podpory Kyjeva.

Analytička bezpečnostnej a spravodajskej služby Josefine Christensenová na konferencii v Kodani označila tento posun za výraznú eskaláciu hybridnej vojny. Kým na jar prevládalo plánovanie, začiatkom leta pribudli vykonané operácie. Rusko podľa nej cieli na výrobu zbraní, aby priamo ovplyvnilo situáciu na fronte.

Moskva si podľa analytičky zachováva politickú kontrolu nad operáciami, ich vykonávatelia sú však čoraz odvážnejší. Pripomenula aprílový zoznam európskych výrobcov dronov a súčiastok, ktorých ruské ministerstvo obrany označilo za potenciálne vojenské ciele.

Do sabotáží podľa služby čoraz častejšie zapájajú nevyškolených ľudí vrátane bezdomovcov a drogovo závislých. Verbujú ich cez Telegram a ďalšie sociálne siete. Spočiatku dostávajú jednoduché úlohy, napríklad fotografovanie či prieskum, neskôr prechádzajú k sabotážam.

Ruské veľvyslanectvo v Kodani obvinenia odmietlo ako nepodložené.

Dánska vojenská rozviedka minulý mesiac varovala pred zosilnením hybridných útokov na Západ. V septembri 2025 drony narušili dopravu na šiestich dánskych letiskách vrátane kodanského. Premiérka Mette Frederiksenová udalosť označila za hybridný útok.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Pikeová prežila popravu, právnici žiadajú preskúmať injekcie

Obhajcovia Christy Pikeovej požiadajú v stredu súd, aby im umožnil preskúmať striekačky a ďalšie vybavenie použité pri nevydarenom pokuse o jej popravu v Tennessee.

Päťdesiatročná odsúdená prežila minulý týždeň dve injekcie pentobarbitalu. Do nemocnice v Nashville ju previezli v bezvedomí, v kritickom stave a s vážnymi poraneniami ruky. Podľa právnikov už v utorok nadobudla vedomie a rozprávala, naďalej však zostáva pripútaná k nemocničnému lôžku.

Obhajoba žiada uchovanie všetkých dôkazov vrátane striekačiek, obalov a čísel šarží liekov, katétrov, infúznych hadičiek a popruhov. Zároveň chce odobrať zvyšky látok na chemickú analýzu a nezávisle zdokumentovať zdravotný stav klientky.

Väzenský úrad návrh označuje za zbytočný a duplicitný, pretože dôkazy už musí uchovávať zo zákona.

Právnici druhý nevydarený pokus o popravu v štáte tento rok prirovnávajú k mučeniu odporujúcemu americkej ústave. Tvrdia, že úrady ignorovali varovania pred rizikami spôsobenými drobnými žilami a zdravotnými problémami Pikeovej.

Tennessee získava popravné látky od malých lekární pripravujúcich lieky na objednávku, ktorých identitu utajuje.

Guvernér Bill Lee pozastavil popravy do konca roka a prisľúbil vyšetrovanie. Pikeovú odsúdili za účasť na mučení a vražde devätnásťročnej spolužiačky Colleen Slemmerovej v roku 1995. Podľa obhajoby je prvou známou osobou v USA, ktorá prežila dokončený pokus o popravu.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.