Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Únia rozširuje sankcie, cieli na výrobu ruských rakiet

Veľvyslanci členských štátov Európskej únie v stredu schválili zaradenie 1 646 ďalších subjektov a osôb na sankčné zoznamy voči Rusku. Podľa troch diplomatov opatrenia smerujú najmä proti vojensko-priemyselnému komplexu. Formálne ich majú v pondelok prijať ministri zahraničných vecí.

Viac než polovica nových položiek súvisí s výrobou balistických rakiet vrátane systému Iskander-M. Sankcie zasiahnu subjekty zabezpečujúce výskum, testovanie, výrobu tuhých palív a raketových motorov, ale aj producentov špeciálnych textílií, syntetických a uhlíkových vlákien.

Rakety 9M723 Iskander-M dokážu zachytiť iba americké systémy Patriot. Ukrajine však príslušné protiraketové strely takmer došli, keďže americká armáda presúva zdroje do Perzského zálivu. Moskva túto slabinu využíva na zintenzívnenie útokov.

Zoznam zahŕňa aj výrobcov dronov, lodenice opravujúce ponorky a 77 ruských politikov kandidujúcich v okupovaných ukrajinských územiach. Únia pridala aj sedem severokórejských subjektov a osôb spojených s ruským vojnovým úsilím.

Vladimir Putin minulý týždeň podmienil obnovenie vývozu nafty zrušením sankcií. Vývoz je zakázaný do konca októbra. Svetový trh zaťažujú vojna v Iráne aj výpadok ruských dodávok po ukrajinských útokoch na rafinérie, ktoré vyvolali nedostatok v Rusku.

Volodymyr Zelenskyj v júli oznámil obnovenie ruských útokov severokórejskými raketami po takmer roku.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Trump: Vedenie Fedu chce, aby sa krajine darilo zle

Americký prezident Donald Trump na otázku novinára o hypotekárnych sadzbách povedal, že Rada guvernérov Federálneho rezervného systému (Fed) „by chcela, aby sa krajine darilo zle“.

Úroková sadzba 30-ročných hypoték minulý týždeň dosiahla najvyššiu úroveň za takmer tri roky.

Trump označil predsedu Fedu Kevina Warsha za „skvelého“, no dodal, že ostatní členovia rady „by podľa môjho názoru chceli, aby sa krajine darilo zle, pretože si myslím, že úrokové sadzby by mali klesnúť“.

Americký minister financií Scott Bessent, ktorý bol s Trumpom v Oválnej pracovni, povedal, že inflácia je vysoká v dôsledku energetického šoku.

„Keď teda budeme mať tento konflikt s Iránom za sebou, energetický trh bude dobre zásobený a inflácia bude klesať smerom k cieľu Fedu. Hypotekárne sadzby aj výnosy desaťročných dlhopisov opäť klesnú,“ dodal Bessent.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Zomrela seniorka, ktorej vysťahovanie spustilo protesty v Španielsku

Vo veku 87 rokov zomrela Maricarmen Abascalová, ktorej vysťahovanie z bytu vyvolalo v Španielsku protesty proti zhoršujúcej sa dostupnosti bývania. V stredu to oznámilo madridské združenie nájomníkov.

Abascalovú vysťahovali 23. septembra z bytu v madridskej štvrti Retiro, kde žila približne 70 rokov. Majiteľ, spoločnosť Urbagestión, sa domáhal ukončenia nájomného vzťahu a súdy mu napokon dali za pravdu. Spor sa týkal platnosti starej nájomnej zmluvy, ktorú pôvodne uzavrel jej otec a ktorá postupne prešla na matku a potom na ňu. Po protestoch sa podarilo dohodnúť jej návrat do bytu.

Prípad spustil počas uplynulých týždňov sériu demonštrácií po celom Španielsku. Aktivisti začali táboriť aj na jednom z hlavných madridských námestí a žiadali riešenie bytovej krízy.

Protesty spolu s minulotýždňovým odmietnutím dekrétov na obmedzenie vysťahovania a zmiernenie tlaku na nájomné viedli premiéra Pedra Sáncheza k vyhláseniu predčasných volieb na 29. novembra.

Sánchez sa snaží presunúť pozornosť od migračnej krízy v Ceute a korupčných prípadov spojených so socialistickou stranou a svojou rodinou k bývaniu, kde môže využiť rastúcu nespokojnosť s nájmami.

Minister územnej politiky Ángel Víctor Torres vyjadril ľútosť nad úmrtím. Abascalová sa podľa neho stala symbolom rodín, seniorov a mladých ľudí, ktorí zápasia o získanie alebo udržanie domova.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Reuters: Hizballáh dostal milióny z Iránu na pomoc Libanončanom

Hizballáh získal minulý mesiac od Iránu 200 miliónov dolárov na pomoc Libanončanom vysídleným počas tohtoročnej vojny s Izraelom, tvrdia dva zdroje Reuters. Spojené štáty to spochybnili. Hovorca ministerstva zahraničných vecí Thomas Pigott označil správy za vymyslené a vyhlásil, že peniaze neexistujú.

Predstaviteľ hnutia potvrdil zabezpečenie určitej sumy a avizoval plán jej rozdelenia, pôvod však nespresnil. Sprostredkovatelia si podľa zdrojov účtovali 20-percentný poplatok, čo jeden z nich označil za štvornásobok bežnej sadzby.

Rodiny by mali najskôr dostať po tritisíc dolárov. Prednosť má približne 50-tisíc domácností zo zničených obcí alebo dedín neprístupných pre izraelskú okupáciu.

Státisíce prevažne šíitských podporovateľov Hizballáhu opustili domovy po jeho zapojení do vojny na podporu Iránu 2. marca. Od hnutia dosiaľ dostali minimálnu alebo žiadnu pomoc.

Presun financií komplikujú americké sankcie a námorná blokáda iránskeho vývozu ropy. Washington chce pokračovať v obmedzovaní financovania Hizballáhu, ktorý označuje za teroristickú organizáciu.

Náklady na obnovu Libanonu po dvoch vojnách od roku 2024 môžu podľa premiéra Nawáfa Saláma presiahnuť 27 miliárd dolárov. Izraelské útoky od 2. marca zabili podľa libanonského ministerstva zdravotníctva viac 4 300 ľudí. Počet bojovníkov medzi obeťami neuvádza.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Francúzsko uvoľní zásoby nafty, sľubuje nižšie ceny

Francúzsko poskytne distribútorom desať miliónov barelov nafty zo strategických zásob. Chce tak zmierniť nedostatok dodávok pri prudkom raste cien energií spôsobenom vojnami v Iráne a na Ukrajine.

Premiér Sébastien Lecornu to v stredu oznámil v príhovore k národu a potvrdil skoršiu správu rozhlasovej stanice Franceinfo.

Opatrenie je súčasťou koordinovaného uvoľňovania strategických rezerv, na ktorom sa skupina G7 dohodla minulý piatok počas mimoriadneho zasadnutia zvolaného prezidentom Emmanuelom Macronom.

Podľa Lecornua tento krok automaticky zníži cenu litra nafty na čerpacích staniciach približne o 12 až 18 centov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Kanada chce vylúčiť eutanáziu iba pre duševnú chorobu

Vláda na jeseň predloží zákon, ktorý vylúči duševné ochorenie ako jediný dôvod na eutanáziu. Oznámil to kanadský minister spravodlivosti Sean Fraser niekoľko mesiacov po podobnom odporúčaní parlamentného výboru.

Ďalšie obmedzenia nepredpokladá. Kanada má pritom jeden z najliberálnejších systémov asistovaného umierania na svete.

Návrh má upraviť aj žiadosti podané vopred pre prípad, že človek v budúcnosti stratí schopnosť rozhodovať o eutanázii, napríklad pri demencii alebo Alzheimerovej chorobe.

Vláda zároveň zmení trestný zákonník, aby lekári dodržiavajúci stanovené kritériá nečelili trestnému stíhaniu.

Podľa Frasera Kanada umožní eutanáziu iba v provinciách, ktoré zákonom upravia prístup pre ľudí s nevyliečiteľnými chorobami a neznesiteľným utrpením a zavedú prísne ochranné mechanizmy.

Organizácia Dying with Dignity už skôr označila vylúčenie žiadateľov z dôvodu duševného ochorenia za porušenie kanadskej Charty práv a slobôd. Aktívne sa zapája do viacerých súdnych sporov proti vláde.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.