Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dánsko chce zakázať zdieľanie AI deepfakov

Dánska ministerka kultúry Zenia Stampeová vo štvrtok predloží návrh zákona, ktorý má zakázať digitálne kopírovanie a šírenie realistických napodobenín konkrétnych ľudí vrátane ich vzhľadu a hlasu. Cieľom je obmedziť šírenie deepfakov vytvorených pomocou umelej inteligencie.

Ministerka upozornila, že zmanipulované videá a obrázky môžu podporovať dezinformácie a vyvolávať pochybnosti o tom, čo je skutočné.

Jedným z hlavných cieľov návrhu je podľa nej prinútiť technologické spoločnosti, aby zmanipulovaný obsah odstraňovali čo najrýchlejšie a minimalizovali tak škody.

Právna úprava má chrániť nielen širokú verejnosť, ale aj umelcov, ktorých vystúpenia a tvorba by sa nemali napodobňovať a následne šíriť.

Návrh však obsahuje výnimky pre karikatúru, paródiu, satiru a ďalšie formy tvorby, ktoré kritizujú spoločnosť alebo predstaviteľov moci. Zákon ešte musí schváliť dánsky parlament. Stampeová dúfa, že by mohol nadobudnúť účinnosť približne na prelome rokov.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Katar je pre Slovensko perspektívnym partnerom v energetike

Katar môže byť podľa slovenského rezortu diplomacie významným partnerom pri posilňovaní energetickej bezpečnosti a diverzifikácii zdrojov. Uviedol to štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Marek Eštok po rokovaní s katarským veľvyslancom Džássimom Al-Hamadim.

Vzájomný obchod medzi Slovenskom a Katarom dosiahol vlani viac ako 96 miliónov eur. Eštok však upozornil, že táto úroveň zatiaľ nezodpovedá potenciálu spolupráce.

Obe krajiny preto pracujú na vytvorení spoločnej komisie pre hospodársku, obchodnú a technickú spoluprácu a rokujú aj o dohode na podporu a ochranu investícií.

Katar patrí medzi najväčších svetových producentov a exportérov skvapalneného zemného plynu. Slovensko má podľa Eštoka záujem diskutovať o dlhodobej koordinácii v oblasti dodávok LNG a sleduje obnovovanie katarského exportu po výpadkoch spôsobených poškodením energetického komplexu Ras Laffan.

Eštok zároveň zdôraznil, že vývoj v Perzskom zálive má význam aj pre európsku energetickú bezpečnosť, keďže ovplyvňuje globálne dodávky plynu a jeho ceny. Slovenská strana ocenila úlohu Kataru v regionálnej diplomacii a jeho sprostredkovateľské aktivity zamerané na zmierňovanie napätia a podporu mierových rokovaní.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Migaľ vyzval Majerského odmietnuť podporu PS na župana

Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka vyzval voličov svojho hnutia v Prešovskom kraji, aby v októbrových voľbách predsedu kraja podporili súčasného župana Milana Majerského z KDH.

„Chcem povzbudiť našich voličov z Prešovského kraja, aby prišli voliť Milana Majerského za župana a našu kandidátku do župného zastupiteľstva,“ uviedol Šimečka v rozhovore pre Denník N.

Dodal, že Majerského podporu odporúčal aj ľuďom, ktorí sa ho na to pýtali počas Dúhového Pridu v Košiciach. Podľa Šimečku by bolo pre Prešovský kraj dobré, keby Majerský svoj post obhájil.

Na jeho vyjadrenia reagoval nezávislý kandidát na predsedu PSK Samuel Migaľ. Na sociálnej sieti spojil Majerského so Šimečkom a kritizoval KDH za spoluprácu s Progresívnym Slovenskom.

Migaľ tvrdí, že Majerský sa prezentuje ako ochranca kresťanských hodnôt, ale zároveň prijíma podporu strany, s ktorou sa KDH v kultúrno-etických otázkach názorovo rozchádza. Majerského preto vyzval, aby podporu PS odmietol.

(mja)

Minúta  |  

Britský konzulát v Jeruzaleme sa pripravuje na zatvorenie

Z budovy britského generálneho konzulátu vo východnom Jeruzaleme v noci odstránili označenia a pamätné tabule po tom, ako Izrael nariadil jeho zatvorenie. Britská vlajka nad budovou však zostala.

Izrael dal minulý mesiac Británii 30 dní na zatvorenie konzulátu a odchod diplomatov z mesta. Reagoval tak na rozhodnutie Londýna zaviesť sankcie voči izraelským osadám na okupovanom Západnom brehu vrátane zákazu obchodu s tovarom vyrobeným v osadách.

OSN a väčšina krajín považujú izraelské osady na okupovanom území za nezákonné podľa medzinárodného práva, Izrael tento výklad odmieta.

Británia sa v uplynulých týždňoch snažila zachovať fungovanie konzulátu a do Izraela vyslala aj svojho poradcu pre národnú bezpečnosť. Izraelská vláda však na zatvorení trvá.

Konzulát v štvrti Šejch Džarráh zabezpečuje vzťahy Británie s Palestínčanmi v Jeruzaleme, na Západnom brehu a v Pásme Gazy a poskytuje im aj konzulárne služby. Zatvorenie sa netýka britského veľvyslanectva v Tel Avive.

Podľa zdrojov Reuters sa rozhodnutie dotýka približne 30 britských diplomatov a ich rodín. Londýn zároveň podľa agentúry zvažuje odvetné vyhostenie izraelských diplomatov z Británie.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Eurofondy čaká zmena. Brusel chce míľniky a výsledky

Nové programové obdobie eurofondov po roku 2028 by sa mohlo viac podobať na plán obnovy. Členské štáty by si mali vopred určiť priority a čerpanie peňazí by sa malo viazať na konkrétne míľniky a ciele. Uviedol to vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Peter Stano.

Návrh Komisie počíta s takzvaným plánom národného a regionálneho partnerstva. Jeho cieľom má byť adresnejšie a efektívnejšie využívanie európskych zdrojov a jednoduchšia kontrola toho, či členské štáty plnia stanovené ciele.

Podľa Stana zatiaľ nie je jasné, aké priority si v novom období stanoví Slovensko. Zdôraznil však, že ich príprava by mala byť inkluzívna a mali by sa na nej podieľať samosprávy, podnikateľský sektor, mimovládne organizácie aj ďalší partneri so skúsenosťami s eurofondmi.

Slovensko by podľa neho mohlo byť v období 2028 až 2035 poslednýkrát čistým prijímateľom európskych peňazí. Krajina by preto mala čo najviac investovať do projektov s dlhodobým prínosom.

Stano odporučil smerovať peniaze najmä do znalostnej ekonomiky, inovácií, informačných technológií, vedy a výskumu namiesto toho, aby sa veľká časť zdrojov využívala iba na opravy existujúcej infraštruktúry.

(tasr, mja)

Minúta  |  

USA a Rusko rokovali o Nord Streame. V hre je americký investor

Vysokopostavení predstavitelia USA a Ruska rokovali o možnosti vstupu amerického investora do plynovodov Nord Stream, ktoré pred vojnou na Ukrajine prepravovali ruský plyn do Nemecka.

Agentúre Reuters to uviedlo päť zdrojov oboznámených s rokovaniami.

Na diskusii sa podľa nich zúčastnili aj poradca ruského prezidenta Kirill Dmitrijev a osobitný vyslanec USA Jared Kushner. Téma Nord Streamu má podľa zdrojov zostať na programe rokovaní, hoci Biely dom uviedol, že v poslednom období sa o plynovodoch nerokovalo.

Prípadná dohoda by mohla umožniť americkým investorom profitovať z obnovenia dodávok ruského plynu do Európy po skončení vojny. Jej realizácii však bráni viacero prekážok. Nord Stream podlieha sankciám USA aj Európskej únie a jeho opätovné spustenie by si vyžadovalo aj súhlas Nemecka.

Berlín obnovenie dodávok odmieta. Nemecké ministerstvo hospodárstva uviedlo, že krajina našla alternatívne zdroje plynu a návrat k Nord Streamu si neželá.

Pred ruskou inváziou na Ukrajinu pochádzala viac než polovica nemeckého dovozu plynu z Ruska. Plynovody Nord Stream po obmedzení dodávok odstavili a v septembri 2022 ich poškodili podmorské výbuchy.

Dmitrijev a Kushner podľa Reuters zároveň diskutovali aj o možnom predaji zahraničných aktív ruskej spoločnosti Lukoil investorom podporovaným americkou štátnou agentúrou DFC.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.