Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Turecko zakáže deťom do 15 rokov sociálne siete

Turecko od 1. novembra zakáže používanie sociálnych sietí deťom mladším ako 15 rokov. Zákon, ktorý parlament schválil ešte v apríli, vláda oficiálne zverejnila v sobotu 10. októbra, informuje portál Politico.

Prevádzkovatelia sociálnych platforiem budú musieť zaviesť overovanie veku používateľov a ďalšie technické opatrenia. Systém má využívať identifikačný token vydávaný štátom. Nové pravidlá sa dotknú aj starších maloletých, ktorým platformy nesmú ponúkať služby s možným návykovým účinkom.

Turecko už v minulosti opakovane obmedzovalo prístup k sociálnym sieťam a internetovým médiám. V roku 2024 napríklad na týždeň zablokovalo Instagram. Organizácia Freedom House označila v roku 2025 turecký internet za neslobodný.

Podobné vekové obmedzenia pripravujú alebo zvažujú aj ďalšie krajiny. Európska únia v septembri predstavila legislatívny návrh na obmedzenie prístupu detí mladších ako 15 rokov k sociálnym sieťam a videoplatformám. Vlastné opatrenia pripravujú aj viaceré európske štáty a Kanada.

(mja)

Minúta  |  

V Poľsku došlo k ďalšiemu útoku na škole

Dvadsaťjedenročná žena zaútočila v sobotu nožom v sekretariáte školy na Mińskej ulici vo Varšave. Zranenia utrpeli tri osoby, medzi nimi dve 17-ročné dievčatá a 24-ročná žena, informuje portál Wiadomosci.

Jednu zo 17-ročných previezli do nemocnice s reznými ranami na predlaktí, ktoré podľa polície neohrozujú jej život.

Policajti dorazili na miesto do štyroch minút od prijatia oznámenia, útočníčku zadržali a odobrali jej nôž. Motív útoku zatiaľ nie je známy. Podľa predbežných zistení žena navštevovala túto školu, no svoje obete nepoznala. Tie prišli do budovy odovzdať dokumenty.

Incident je ďalším zo série útokov nožom v poľských školách alebo ich blízkosti. Vo štvrtok pri meste Wyszków 15-ročný útočník zranil troch ľudí, pričom 37-ročná žena následne zomrela.

Po nedávnych udalostiach polícia v celom Poľsku zadržala desiatky mladých ľudí, ktorí na internete zverejňovali vyhrážky násilím.

(mja)

Minúta  |  

Po útokoch na školách poľská polícia zadržala 76 ľudí

Poľská polícia skontrolovala takmer 50-tisíc škôl a zadržala 76 ľudí počas celoštátnej bezpečnostnej operácie po útokoch, ktoré si vyžiadali jednu obeť a 11 zranených. Do sobotného rána preverovala aj 231 prípadov podozrenia zo spáchania protiprávneho činu, informuje TVP World.

Vo štvrtok 15-ročný bývalý žiak zabil školníka a zranil riaditeľa a učiteľa na základnej škole v obci Leszczydół-Nowiny severovýchodne od Varšavy. Deň predtým 19-ročný útočník zranil nožom deväť ľudí na odbornej škole v Ostrołęke.

Polícia zadržala aj 17-ročného mladíka v Sierpci, ktorý sa vyhrážal, že urobí „niečo zlé“. Ďalšieho rovesníka zadržali v súvislosti s videom vytvoreným umelou inteligenciou, ktoré hrozilo masakrom počas „krvavého piatka“.

Premiér Donald Tusk varoval pred napodobňovaním útokov a vyzval políciu, aby navštívila každú školu aspoň raz denne. Minister vnútra Marcin Kierwiński uviedol, že neexistujú dôkazy spájajúce jednotlivé prípady ani potvrdzujúce internetovú výzvu nabádajúcu mladých ľudí na násilie.

Polícia naďalej nepretržite monitoruje internet a reaguje na každé oznámenie. Súd nariadil, aby 15-ročný podozrivý zostal v zariadení pre mladistvých do 8. januára a absolvoval psychiatrické vyšetrenie.

(luc)

Minúta  |  

Abbás odložil palestínske voľby

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás rozhodol, že prezidentské aj parlamentné voľby sa uskutočnia súčasne 11. septembra 2027. Parlamentné voľby, pôvodne plánované na 28. novembra 2026, sa tak odkladajú, informuje France24.

Rozhodnutie prichádza napriek tlaku medzinárodného spoločenstva vrátane Európskej únie na obnovenie demokratického procesu. Izraelský minister zahraničia Gideon Saar obvinil Abbása z opakovaného zavádzania zahraničných partnerov a neplnenia prísľubov o voľbách.

Palestínske hnutia Fatah a Hamas pritom plánovali pred hlasovaním národný dialóg. Podľa palestínskych zdrojov komplikovala prípravy aj údajná neochota Izraela umožniť volebným predstaviteľom prístup do východného Jeruzalema a Pásma Gazy.

Posledné palestínske parlamentné voľby sa konali v roku 2006 a vyhral ich Hamas. Následný konflikt s Fatahom viedol k politickému rozdeleniu palestínskych území. Deväťdesiatročný Abbás bol zvolený za prezidenta v roku 2005. Jeho mandát mal vypršať v roku 2009, odvtedy však vládne prostredníctvom dekrétov.

(mja)

Minúta  |  

Pápež urobil zmenu na poste správcu Baziliky sv. Petra

Pápež Lev XIV. v sobotu vymenoval talianskeho arcibiskupa Vittoria Francesca Violu za arcikňaza Baziliky svätého Petra vo Vatikáne. Viola bude zároveň predsedom úradu zodpovedného za správu a údržbu baziliky a generálnym vikárom pápeža pre územie Vatikánskeho mestského štátu.

Viola doteraz päť rokov pôsobil ako sekretár Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Na tomto poste ho nahradí španielsky biskup Aurelio García Macías, ktorý bol doteraz jeho podsekretárom.

Viola rovnako ako jeho predchodca na poste arcikňaza kardinál Mauro Gambetti, ktorého pápež pred niekoľkými dňami preložil do arcidiecézy Chieti-Vasto, pochádza z františkánskej rehole.

Preloženie kardinála Gambettiho do Chieti, o ktorom rozhodol pápež, vyvolalo pred týždňom veľký ohlas. Gambetti za pontifikátu pápeža Františka zaznamenal v cirkevnej hierarchii mimoriadne rýchly kariérny vzostup.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ruské bomby zasiahli obytný dom, medzi obeťami sú aj deti

Pri ruskom útoku na juhoukrajinské Záporožie zahynulo v sobotu podľa Unianu 17 ľudí vrátane troch detí. Ďalších 16 osôb utrpelo zranenia. Jedna z navádzaných bômb zasiahla obytný dom a časť budovy zmenila na trosky.

Podľa miestneho gubernátora Mychajla Semikina ruské sily zasiahli v skorých ranných hodinách viacero miest súčasne. Záporožie, ktoré malo pred vojnou viac ako 700-tisíc obyvateľov, leží približne 30 kilometrov od frontovej línie a v posledných mesiacoch čelí častejším útokom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj útok spojil s rozhodnutím amerického prezidenta Donalda Trumpa dočasne uvoľniť sankcie na vývoz ruskej nafty. Tvrdil, že Moskva vníma zmiernenie tlaku ako signál, že môže pokračovať v útokoch na ukrajinské mestá.

Trump rozhodnutie odôvodnil snahou znížiť ceny palív, ktoré prudko vzrástli v súvislosti s konfliktom USA s Iránom. Kyjev pritom žiadal Washington o zvýšenie tlaku na Moskvu.

V sobotu zostali bez elektriny aj časti Kyjeva a jeho okolia. Prevádzku muselo úplne prerušiť aj kyjevské metro, druhýkrát v priebehu jedného týždňa. Ruské úrady zároveň informovali, že pri ukrajinských útokoch na Ruskom kontrolovanú Luhanskú oblasť zahynuli štyria civilisti a päť ďalších utrpelo zranenia. Reuters tieto tvrdenia nezávisle neoveril.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.