Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po útokoch na školách poľská polícia zadržala 76 ľudí

Poľská polícia skontrolovala takmer 50-tisíc škôl a zadržala 76 ľudí počas celoštátnej bezpečnostnej operácie po útokoch, ktoré si vyžiadali jednu obeť a 11 zranených. Do sobotného rána preverovala aj 231 prípadov podozrenia zo spáchania protiprávneho činu, informuje TVP World.

Vo štvrtok 15-ročný bývalý žiak zabil školníka a zranil riaditeľa a učiteľa na základnej škole v obci Leszczydół-Nowiny severovýchodne od Varšavy. Deň predtým 19-ročný útočník zranil nožom deväť ľudí na odbornej škole v Ostrołęke.

Polícia zadržala aj 17-ročného mladíka v Sierpci, ktorý sa vyhrážal, že urobí „niečo zlé“. Ďalšieho rovesníka zadržali v súvislosti s videom vytvoreným umelou inteligenciou, ktoré hrozilo masakrom počas „krvavého piatka“.

Premiér Donald Tusk varoval pred napodobňovaním útokov a vyzval políciu, aby navštívila každú školu aspoň raz denne. Minister vnútra Marcin Kierwiński uviedol, že neexistujú dôkazy spájajúce jednotlivé prípady ani potvrdzujúce internetovú výzvu nabádajúcu mladých ľudí na násilie.

Polícia naďalej nepretržite monitoruje internet a reaguje na každé oznámenie. Súd nariadil, aby 15-ročný podozrivý zostal v zariadení pre mladistvých do 8. januára a absolvoval psychiatrické vyšetrenie.

(luc)

Minúta  |  

Abbás odložil palestínske voľby

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás rozhodol, že prezidentské aj parlamentné voľby sa uskutočnia súčasne 11. septembra 2027. Parlamentné voľby, pôvodne plánované na 28. novembra 2026, sa tak odkladajú, informuje France24.

Rozhodnutie prichádza napriek tlaku medzinárodného spoločenstva vrátane Európskej únie na obnovenie demokratického procesu. Izraelský minister zahraničia Gideon Saar obvinil Abbása z opakovaného zavádzania zahraničných partnerov a neplnenia prísľubov o voľbách.

Palestínske hnutia Fatah a Hamas pritom plánovali pred hlasovaním národný dialóg. Podľa palestínskych zdrojov komplikovala prípravy aj údajná neochota Izraela umožniť volebným predstaviteľom prístup do východného Jeruzalema a Pásma Gazy.

Posledné palestínske parlamentné voľby sa konali v roku 2006 a vyhral ich Hamas. Následný konflikt s Fatahom viedol k politickému rozdeleniu palestínskych území. Deväťdesiatročný Abbás bol zvolený za prezidenta v roku 2005. Jeho mandát mal vypršať v roku 2009, odvtedy však vládne prostredníctvom dekrétov.

(mja)

Minúta  |  

Pápež urobil zmenu na poste správcu Baziliky sv. Petra

Pápež Lev XIV. v sobotu vymenoval talianskeho arcibiskupa Vittoria Francesca Violu za arcikňaza Baziliky svätého Petra vo Vatikáne. Viola bude zároveň predsedom úradu zodpovedného za správu a údržbu baziliky a generálnym vikárom pápeža pre územie Vatikánskeho mestského štátu.

Viola doteraz päť rokov pôsobil ako sekretár Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Na tomto poste ho nahradí španielsky biskup Aurelio García Macías, ktorý bol doteraz jeho podsekretárom.

Viola rovnako ako jeho predchodca na poste arcikňaza kardinál Mauro Gambetti, ktorého pápež pred niekoľkými dňami preložil do arcidiecézy Chieti-Vasto, pochádza z františkánskej rehole.

Preloženie kardinála Gambettiho do Chieti, o ktorom rozhodol pápež, vyvolalo pred týždňom veľký ohlas. Gambetti za pontifikátu pápeža Františka zaznamenal v cirkevnej hierarchii mimoriadne rýchly kariérny vzostup.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ruské bomby zasiahli obytný dom, medzi obeťami sú aj deti

Pri ruskom útoku na juhoukrajinské Záporožie zahynulo v sobotu podľa Unianu 17 ľudí vrátane troch detí. Ďalších 16 osôb utrpelo zranenia. Jedna z navádzaných bômb zasiahla obytný dom a časť budovy zmenila na trosky.

Podľa miestneho gubernátora Mychajla Semikina ruské sily zasiahli v skorých ranných hodinách viacero miest súčasne. Záporožie, ktoré malo pred vojnou viac ako 700-tisíc obyvateľov, leží približne 30 kilometrov od frontovej línie a v posledných mesiacoch čelí častejším útokom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj útok spojil s rozhodnutím amerického prezidenta Donalda Trumpa dočasne uvoľniť sankcie na vývoz ruskej nafty. Tvrdil, že Moskva vníma zmiernenie tlaku ako signál, že môže pokračovať v útokoch na ukrajinské mestá.

Trump rozhodnutie odôvodnil snahou znížiť ceny palív, ktoré prudko vzrástli v súvislosti s konfliktom USA s Iránom. Kyjev pritom žiadal Washington o zvýšenie tlaku na Moskvu.

V sobotu zostali bez elektriny aj časti Kyjeva a jeho okolia. Prevádzku muselo úplne prerušiť aj kyjevské metro, druhýkrát v priebehu jedného týždňa. Ruské úrady zároveň informovali, že pri ukrajinských útokoch na Ruskom kontrolovanú Luhanskú oblasť zahynuli štyria civilisti a päť ďalších utrpelo zranenia. Reuters tieto tvrdenia nezávisle neoveril.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Nemecko trvá na sankciách voči Rusku

Nemecko ponechá v platnosti sankcie voči Rusku napriek rozhodnutiu administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa dočasne uvoľniť americké sankcie na ruské palivá. V sobotu to uviedol hovorca nemeckej vlády Stefan Kornelius.

„Federálna vláda vzala na vedomie rozhodnutie USA týkajúce sa dodávok ruskej nafty,“ povedal Kornelius. Zdôraznil, že postoj Berlína sa nemení a Nemecko zostáva viazané doterajšími sankčnými rozhodnutiami voči Moskve.

Podľa hovorcu bude vláda spolu s európskymi partnermi pracovať aj na ďalších sankciách proti Rusku. Podpora Ukrajiny podľa neho zostáva nezmenená a Berlín bude pokračovať aj v diplomatických snahách o ukončenie vojny.

Trump v piatok oznámil, že Rusko súhlasilo s dodávkami nafty na svetový trh s cieľom zmierniť rast cien palív. Jeho administratíva preto dočasne uvoľnila sankcie na ruské palivá, ktoré mali obmedziť príjmy Moskvy využívané na financovanie vojny.

Ceny nafty sa v poslednom období dostali blízko rekordných úrovní. Palivo je kľúčové pre dopravu, poľnohospodárstvo aj vykurovanie domácností. Nemecký kancelár Friedrich Merz opakovane deklaroval, že Berlín svoju podporu Kyjeva nezníži.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Axios: Trump dohodol ruskú naftu po spore s Kyjevom o rafinérie

Americký prezident Donald Trump sa rozhodol uzavrieť dohodu s Ruskom o vývoze nafty po tom, ako Ukrajina podľa amerického predstaviteľa opakovane ignorovala výzvy Washingtonu na zastavenie útokov na ruské rafinérie, informoval o tom web Axios.

Ukrajinské útoky podľa americkej strany prispeli k rastu cien palív v USA. Prezident Volodymyr Zelenskyj pritom navrhoval ich zastavenie výmenou za ukončenie ruských útokov na ukrajinské elektrárne. Trump však požadoval jednostranný krok Kyjeva.

Zelenskyj označil americko-ruskú dohodu za nespravodlivú a za dar Vladimirovi Putinovi. Podľa ukrajinského zdroja americkí vyjednávači dokonca pohrozili obmedzením zdieľania spravodajských informácií, čo americká strana popiera.

Spor vypukol počas rokovaní o bezpečnostných zárukách, povojnovej obnove a možnom ukončení vojny. Americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner zvažujú ďalšie návštevy Moskvy a Kyjeva. Putin sa však podľa Kremľa zatiaľ nezaviazal obnoviť mierové rokovania.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.