Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Desiatky krajín rokujú so Svetovou bankou o peňažnej pomoci

Svetová banka vedie rozhovory s 30 až 40 krajinami o poskytnutí krízovej pomoci na zvládnutie energetických šokov, rastu cien nafty a hnojív a výkyvov počasia spôsobených javom El Niño. Potvrdil to jej prezident Ajay Banga.

Rozvojové krajiny čelia vysokým úrokovým sadzbám a vyčerpaným rozpočtom, pričom len v roku 2026 dlhujú externým veriteľom približne 400 miliárd dolárov, z čoho tretinu tvoria úroky. V prípade zhoršenia situácie je banka pripravená sprístupniť až 100 miliárd dolárov, čo by presiahlo financovanie poskytnuté počas pandémie.

Podľa Bangu sa banke v uplynulom roku podarilo prilákať rekordných 112 miliárd dolárov súkromného kapitálu, najmä vďaka rozšíreným zárukám a reformám. V kombinácii s vlastnými zdrojmi vo výške 123 miliárd dolárov tak celkové investície dosiahli 235 miliárd dolárov.

Najväčší nárast súkromných investícií zaznamenala Latinská Amerika a Európa, zatiaľ čo prísun kapitálu do najchudobnejších krajín zostáva výzvou. Svetová banka preto v spolupráci s Medzinárodným menovým fondom pripravuje 14 až 15 projektov na refinancovanie drahých starých dlhov a posilnenie výberu domácich daní.

(reuters, max)

Minúta  |  

Nepál vyzýva ľudí na evakuáciu po záplavách

Nepálske úrady v nedeľu vyzvali dedinčanov, aby sa presťahovali na bezpečnejšie miesta po tom, čo povodeň v rieke v centrálnej časti krajiny zničila niekoľko domov a infraštruktúry, ale neboli hlásené žiadne obete.

Suchý zosuv pôdy v dedine Chumnubri v okrese Gorkha, približne 100 km západne od Káthmandu, zablokoval rieku Budhi Gandaki, čo viedlo k záplavám po prúde, uviedli úrady.

Budhi Gandaki je prítok rieky Trishuli, po prúde od iného prítoku, kde zrútenie ľadovca spôsobilo v auguste katastrofálnu povodeň, ktorá zabila 1 457 ľudí a tisíce sú stále nezvestné.

„Požiadali sme dedinčanov žijúcich pozdĺž brehov rieky po prúde, aby sa evakuovali a zostali v bezpečí,“ povedal Dharmendra Kumar Mishra, najvyšší úradník okresu Gorkha. Podľa neho povodeň strhla asi tucet domov a dva visuté mosty a poškodila aj tábor pre projekt hydroelektrárne. (reuters, su)

Minúta  |  

Južná Kórea dokončila obchodnú plavbu medzi Arktídou a Európou

Juhokórejská kontajnerová loď v nedeľu dokončila prvú komerčnú spiatočnú plavbu krajiny do Európy cez Arktídu, pričom úrady sa spoliehajú na túto trasu, ktorá pomôže premeniť prístav Pusan ​​na globálne námorné centrum.

Loď PanStar Acro zakotvila v juhovýchodnom prístave 50 dní po vyplávaní 22. augusta. Úrady tvrdia, že arktická trasa by mohla skrátiť typický čas plavby približne o tretinu.

Prezident Lee Jae Myung stanovil arktickú lodnú dopravu za prioritu a predstavitelia dúfajú, že pravidelné linky sa spustia do roku 2030.

Projekt však riskuje trenice so západnými spojencami, ktorí dúfajú, že udržia Rusko počas vojny na Ukrajine v izolácii. Trasa vedie pozdĺž ruského arktického pobrežia a Soul sa s Moskvou o ceste radil, vrátane toho, či loď potrebuje pomoc s riešením akýchkoľvek problémov, ako je napríklad uviaznutie v ľade.

Počas svojej plavby tam a späť loď preplávala arktickými vodami a dorazila do svojho prvého európskeho prístavu Felixstowe v Británii, potom zastavila v Rotterdame a Gdansku a cez Arktídu sa vrátila domov.

(reuters, su)

Minúta  |  

Macronova popularita je najnižšia od nástupu do funkcie

Popularita francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona klesla na najnižšiu úroveň od jeho nástupu do úradu v roku 2017, vyplýva to z prieskumu zverejneného v sobotu.

Podľa prieskumu verejnej mienky agentúry Ipsos-BVA vníma Macrona pozitívne len 15 percent opýtaných, čo je jeden percentuálny bod menej než pred mesiacom. Zároveň je to najnižšia hodnota počas jeho pôsobenia vo funkcii hlavy štátu.

Tento prieskum sa uskutočnil v čase, keď je Francúzsko vystavené rekordne vysokým cenám za pohonné hmoty a protestom stredoškolákov.

Respondenti v prieskume uviedli kúpnu silu ako svoju najväčšiu obavu. Na popredných miestach sa umiestnili aj obavy o budúcnosť sociálneho systému a výšku štátneho dlhu Francúzska.

(afp, tasr)

Minúta  |  

Matovič: Pána na mítingu spacifikoval policajt v civile

Líder Hnutia Slovensko Igor Matovič odmietol, že by jeho ľudia fyzicky napadli dôchodcu na mítingu v Bytči.

„Prišiel tento pán a začal chodiť pomedzi mladých ľudí. Hovoril im, aby odtiaľ vypadli, nemajú tam čo robiť,“ priblížil Matovič, ktorý zároveň prišiel s mikrofónom za spomínaným dôchodcom a začali spolu diskutovať.

„Ale potom ho vytočilo, že si ho mladí natáčali na mobily. Povedal im, že keď neprestanú, tak im to rozkope a do dvoch sekúnd sa už aj po nich rozbehol. Vtom mu vstúpil do cesty tajný policajt a dedko ho chytil pod krk. Policajt ho vyzval, aby ho pustil. Keď ho nepustil, tak ho spacifikoval,“ opísal situáciu Matovič.

Dodal, že malo ísť o 77- alebo 78-ročného muža. Poznamenal tiež, že on si prítomnosť policajtov na akcii nevyžiadal, ale prikazuje to zákon, ktorý presadila súčasná koalícia po atentáte na premiéra.

(su)

Minúta  |  

Americká armáda zasiahla loď, ktorá sa plavila z Iránu

Americká armáda v sobotu oznámila, že v Ománskom zálive vyradila z prevádzky obchodnú nákladnú loď po tom, čo posádka lode ignorovala varovania a pokúsila sa prekonať námornú blokádu Iránu.

„Americká vojenská stíhačka zasiahla presne vystrelenou muníciou kormu lode Ocean Molica (známej aj ako ,Arika Sun‘) plaviacej sa pod panamskou vlajkou, čím úplne vyradila z prevádzky jej pohon bez toho, aby ublížila posádke,“ uviedlo americké ústredné velenie (CENTCOM) na portáli X.

CENTCOM informovalo, že nákladná loď sa po opustení iránskeho prístavu pokúsila prejsť cez regionálne vody.

Americké velenie varovalo námorníkov v Ománskom zálive a pri prístupoch k Hormuzskému prielivu, aby dbali na varovania pred blokádou, sledovali vysielania oznámení pre námorníkov a kontaktovali americké námorné sily.

Počet plavidiel prechádzajúcich životne dôležitým prielivom klesol na najnižšiu úroveň za viac ako dva mesiace po tom, čo útoky na tankery dosiahli minulý týždeň najvyššiu úroveň od februára, keď USA a Izrael začali vojnu proti Iránu.

Pred vojnou sa cez Hormuzský prieliv prepravovalo 20 percent svetovej spotreby ropy.

(reuters, su)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.