Preskočiť na obsah
  |  

V parlamente čakajú volebný zákon aj prezidentove vetá

Poslanci Národnej rady SR pokračujú v piatom týždni 61. schôdze mimoriadne už v pondelok, pričom na prerokovanie im zostáva približne 200 bodov. Ústrednou témou je návrh štátneho rozpočtu na budúci rok s plánovanými príjmami 63,343 miliardy eur, výdavkami 70,786 miliardy eur a deficitom na úrovni 7,443 miliardy eur (4,94 percenta HDP).

Hlasovanie o rozpočte a ďalších legislatívach je naplánované na stredu.

Popri rozpočte má parlament na programe ústavné zmeny ministerstva spravodlivosti, obnovenie inštitútu justičného čakateľa, školskú reformu či vetované zákony prezidenta Petra Pellegriniho.

Koalícia presadzuje úpravy volebného zákona pre hlasovanie zo zahraničia, návrhy SNS na obmedzenie kandidatúry cudzincov či minimálny dôchodok 708 eur pre seniorov nad 85 rokov.

Opozícia predložila zrušenie dane z finančných transakcií, ochranu volebných pravidiel aj návrhy na vyslovenie nedôvery viacerým ministrom.

(tasr, max)

  |  

FBI zadržala kyber experta v súvislosti s únikom dát

Americké orgány vo Philadelphii zatkli 54-ročného kanadského experta na kybernetickú bezpečnosť Edwarda Dubrovského, ktorý sa špecializoval na vyjednávanie s kyberzločincami a uľahčovanie platieb výkupného prostredníctvom spoločnosti CyberSteward. Teraz čelí obvineniam zo sprisahania, hrozieb poškodením dôvernosti dát s cieľom vydierania a zo zasahovania do obchodu.

Vyšetrovacie orgány ho v súčasnosti zadržiavajú vo federálnom detenčnom centre vo Philadelphii, pričom časť súdneho spisu zostáva utajená.

Zatknutie prichádza v čase rozsiahlého zásahu FBI proti medzinárodnej hekerskej skupine ShinyHunters. Táto skupina nedávno kompromitovala bezpečnosť úradu a odcudzila citlivé informácie o drvivej väčšine jeho zamestnancov.

Na otázky ohľadom Dubrovského zatknutia FBI odkazuje na vyhlásenie svojho riaditeľa Kasha Patela, ktorý potvrdil zadržanie podozrivého spolupáchateľa spojeného so skupinou ShinyHunters.

(reuters, max)

  |  

Desiatky krajín rokujú so Svetovou bankou o peňažnej pomoci

Svetová banka vedie rozhovory s 30 až 40 krajinami o poskytnutí krízovej pomoci na zvládnutie energetických šokov, rastu cien nafty a hnojív a výkyvov počasia spôsobených javom El Niño. Potvrdil to jej prezident Ajay Banga.

Rozvojové krajiny čelia vysokým úrokovým sadzbám a vyčerpaným rozpočtom, pričom len v roku 2026 dlhujú externým veriteľom približne 400 miliárd dolárov, z čoho tretinu tvoria úroky. V prípade zhoršenia situácie je banka pripravená sprístupniť až 100 miliárd dolárov, čo by presiahlo financovanie poskytnuté počas pandémie.

Podľa Bangu sa banke v uplynulom roku podarilo prilákať rekordných 112 miliárd dolárov súkromného kapitálu, najmä vďaka rozšíreným zárukám a reformám. V kombinácii s vlastnými zdrojmi vo výške 123 miliárd dolárov tak celkové investície dosiahli 235 miliárd dolárov.

Najväčší nárast súkromných investícií zaznamenala Latinská Amerika a Európa, zatiaľ čo prísun kapitálu do najchudobnejších krajín zostáva výzvou. Svetová banka preto v spolupráci s Medzinárodným menovým fondom pripravuje 14 až 15 projektov na refinancovanie drahých starých dlhov a posilnenie výberu domácich daní.

(reuters, max)

  |  

Nepál vyzýva ľudí na evakuáciu po záplavách

Nepálske úrady v nedeľu vyzvali dedinčanov, aby sa presťahovali na bezpečnejšie miesta po tom, čo povodeň v rieke v centrálnej časti krajiny zničila niekoľko domov a infraštruktúry, ale neboli hlásené žiadne obete.

Suchý zosuv pôdy v dedine Chumnubri v okrese Gorkha, približne 100 km západne od Káthmandu, zablokoval rieku Budhi Gandaki, čo viedlo k záplavám po prúde, uviedli úrady.

Budhi Gandaki je prítok rieky Trishuli, po prúde od iného prítoku, kde zrútenie ľadovca spôsobilo v auguste katastrofálnu povodeň, ktorá zabila 1 457 ľudí a tisíce sú stále nezvestné.

„Požiadali sme dedinčanov žijúcich pozdĺž brehov rieky po prúde, aby sa evakuovali a zostali v bezpečí,“ povedal Dharmendra Kumar Mishra, najvyšší úradník okresu Gorkha. Podľa neho povodeň strhla asi tucet domov a dva visuté mosty a poškodila aj tábor pre projekt hydroelektrárne. (reuters, su)

  |  

Južná Kórea dokončila obchodnú plavbu medzi Arktídou a Európou

Juhokórejská kontajnerová loď v nedeľu dokončila prvú komerčnú spiatočnú plavbu krajiny do Európy cez Arktídu, pričom úrady sa spoliehajú na túto trasu, ktorá pomôže premeniť prístav Pusan ​​na globálne námorné centrum.

Loď PanStar Acro zakotvila v juhovýchodnom prístave 50 dní po vyplávaní 22. augusta. Úrady tvrdia, že arktická trasa by mohla skrátiť typický čas plavby približne o tretinu.

Prezident Lee Jae Myung stanovil arktickú lodnú dopravu za prioritu a predstavitelia dúfajú, že pravidelné linky sa spustia do roku 2030.

Projekt však riskuje trenice so západnými spojencami, ktorí dúfajú, že udržia Rusko počas vojny na Ukrajine v izolácii. Trasa vedie pozdĺž ruského arktického pobrežia a Soul sa s Moskvou o ceste radil, vrátane toho, či loď potrebuje pomoc s riešením akýchkoľvek problémov, ako je napríklad uviaznutie v ľade.

Počas svojej plavby tam a späť loď preplávala arktickými vodami a dorazila do svojho prvého európskeho prístavu Felixstowe v Británii, potom zastavila v Rotterdame a Gdansku a cez Arktídu sa vrátila domov.

(reuters, su)

  |  

Macronova popularita je najnižšia od nástupu do funkcie

Popularita francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona klesla na najnižšiu úroveň od jeho nástupu do úradu v roku 2017, vyplýva to z prieskumu zverejneného v sobotu.

Podľa prieskumu verejnej mienky agentúry Ipsos-BVA vníma Macrona pozitívne len 15 percent opýtaných, čo je jeden percentuálny bod menej než pred mesiacom. Zároveň je to najnižšia hodnota počas jeho pôsobenia vo funkcii hlavy štátu.

Tento prieskum sa uskutočnil v čase, keď je Francúzsko vystavené rekordne vysokým cenám za pohonné hmoty a protestom stredoškolákov.

Respondenti v prieskume uviedli kúpnu silu ako svoju najväčšiu obavu. Na popredných miestach sa umiestnili aj obavy o budúcnosť sociálneho systému a výšku štátneho dlhu Francúzska.

(afp, tasr)