Preskočiť na obsah
  |  

Starlink mieri na indický trh napriek sporu Muska s vládou

Elon Musk vyhlásil, že v prípade vstupu služby Starlink na indický trh prispôsobí jej ceny tak, aby boli dostupné a dokázali konkurovať dominancii domáceho telekomunikačného giganta Jio od miliardára Mukesha Ambaniho. Vyjadrenia prišli len niekoľko dní pred plánovanou verejnou ponukou akcií materskej spoločnosti Jio Platforms, ktorej hodnota sa odhaduje na 106 miliárd dolárov.

Oba subjekty – Starlink aj satelitná divízia Jio – v súčasnosti čakajú na záverečné bezpečnostné schválenie od indických úradov.

Súboj dvoch najbohatších ľudí sveta sprevádzajú ostré slovné výmeny. Musk na sociálnej sieti X obvinil Ambaniho a vládu premiéra Naréndru Módího z úmyselného blokovania vstupu Starlinku na trh. Voči Ambanimu použil aj ironické oslovenie „premiér Ambani“ a zdôraznil, že otvorená hospodárska súťaž by priniesla obyvateľom Indii výhodnejšie možnosti, aj keď by znížila zisky spoločnosti Reliance.

Indická vláda akúkoľvek zaujatosť pri schvaľovacom procese kategoricky odmietla.

(reuters, max)

  |  

Kamenický má alternatívu, keby štátny rozpočet neprešiel

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) v relácii Politika 24 na Joj24 vyjadril presvedčenie, že návrh štátneho rozpočtu na budúci rok v stredu úspešne prejde hlasovaním v Národnej rade SR. V stredu sa má zároveň stretnúť aj s prezidentom Petrom Pellegrinim.

Podľa jeho slov sa vláde podarilo vyhnúť negatívnym následkom na obyvateľov a podnikateľské prostredie, keďže rozpočet nepočítal s ďalším zvyšovaním daní a odvodov, čím podľa neho zmaril kabinet očakávania opozície.

Šéf rezortu financií zároveň zdôraznil, že štát pripravil aj záložné scenáre pre prípad, že by legislatíva parlamentom neprešla alebo by sa priblížili predčasné voľby, o ktorých pár týždňov späť hovoril premiér Robert Fico (Smer). Kamenický upozornil, že v prípade nastolenia rozpočtového provizória na začiatku roka by bolo Slovensko schopné zabezpečiť plynulé financovanie štátu a svojich záväzkov len na obdobie jedného až dvoch mesiacov.

Trvá však na svojom, že rozpočtovému provizóriu sa snaží vyhnúť.

(max)

  |  

Lulova kampaň viní Metu zo zásahov v prospech Bolsonara

Kampaň za znovuzvolenie brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu obvinila americkú spoločnosť Meta zo zásahov do druhého kola prezidentských volieb v prospech konzervatívneho rivala, senátora Flávia Bolsonara. Skupina podľa Rio Times potvrdila, že 15 dní pred voľbami naplánovanými na 25. októbra predloží oficiálnu žalobu najvyššiemu volebnému súdu aj národnému úradu pre ochranu údajov.

Podľa vyhlásenia kampaňového tímu Meta opakovaným blokovaním plateného promo obsahu (boosting) na Instagrame, odpájaním reklamných účtov a technickými obmedzeniami systematicky znižovala dosah príspevkov prezidenta.

Analýza komunikácie Lulovej Strany pracujúcich navyše ukázala, že profil Bolsonara dosahoval takmer trojnásobne vyššiu mieru angažovanosti publika napriek tomu, že mal o 17,2 percenta menej sledovateľov, čo podľa nich naznačuje neprimerané zvýhodňovanie pravice algoritmami.

Spoločnosť Meta všetky obvinenia kategoricky odmietla a označila ich za nepravdivé a nepodložené faktami. Vo svojom stanovisku zdôraznila, že striktne dodržiava volebné pravidlá, zaisťuje rovnaké podmienky pre všetkých kandidátov a spomínané technické výpadky mali globálny charakter bez cieľového zamerania na konkrétne účty či Brazíliu.

(max)

  |  

V parlamente čakajú volebný zákon aj prezidentove vetá

Poslanci Národnej rady SR pokračujú v piatom týždni 61. schôdze mimoriadne už v pondelok, pričom na prerokovanie im zostáva približne 200 bodov. Ústrednou témou je návrh štátneho rozpočtu na budúci rok s plánovanými príjmami 63,343 miliardy eur, výdavkami 70,786 miliardy eur a deficitom na úrovni 7,443 miliardy eur (4,94 percenta HDP).

Hlasovanie o rozpočte a ďalších legislatívach je naplánované na stredu.

Popri rozpočte má parlament na programe ústavné zmeny ministerstva spravodlivosti, obnovenie inštitútu justičného čakateľa, školskú reformu či vetované zákony prezidenta Petra Pellegriniho.

Koalícia presadzuje úpravy volebného zákona pre hlasovanie zo zahraničia, návrhy SNS na obmedzenie kandidatúry cudzincov či minimálny dôchodok 708 eur pre seniorov nad 85 rokov.

Opozícia predložila zrušenie dane z finančných transakcií, ochranu volebných pravidiel aj návrhy na vyslovenie nedôvery viacerým ministrom.

(tasr, max)

  |  

FBI zadržala kyber experta v súvislosti s únikom dát

Americké orgány vo Philadelphii zatkli 54-ročného kanadského experta na kybernetickú bezpečnosť Edwarda Dubrovského, ktorý sa špecializoval na vyjednávanie s kyberzločincami a uľahčovanie platieb výkupného prostredníctvom spoločnosti CyberSteward. Teraz čelí obvineniam zo sprisahania, hrozieb poškodením dôvernosti dát s cieľom vydierania a zo zasahovania do obchodu.

Vyšetrovacie orgány ho v súčasnosti zadržiavajú vo federálnom detenčnom centre vo Philadelphii, pričom časť súdneho spisu zostáva utajená.

Zatknutie prichádza v čase rozsiahlého zásahu FBI proti medzinárodnej hekerskej skupine ShinyHunters. Táto skupina nedávno kompromitovala bezpečnosť úradu a odcudzila citlivé informácie o drvivej väčšine jeho zamestnancov.

Na otázky ohľadom Dubrovského zatknutia FBI odkazuje na vyhlásenie svojho riaditeľa Kasha Patela, ktorý potvrdil zadržanie podozrivého spolupáchateľa spojeného so skupinou ShinyHunters.

(reuters, max)

  |  

Desiatky krajín rokujú so Svetovou bankou o peňažnej pomoci

Svetová banka vedie rozhovory s 30 až 40 krajinami o poskytnutí krízovej pomoci na zvládnutie energetických šokov, rastu cien nafty a hnojív a výkyvov počasia spôsobených javom El Niño. Potvrdil to jej prezident Ajay Banga.

Rozvojové krajiny čelia vysokým úrokovým sadzbám a vyčerpaným rozpočtom, pričom len v roku 2026 dlhujú externým veriteľom približne 400 miliárd dolárov, z čoho tretinu tvoria úroky. V prípade zhoršenia situácie je banka pripravená sprístupniť až 100 miliárd dolárov, čo by presiahlo financovanie poskytnuté počas pandémie.

Podľa Bangu sa banke v uplynulom roku podarilo prilákať rekordných 112 miliárd dolárov súkromného kapitálu, najmä vďaka rozšíreným zárukám a reformám. V kombinácii s vlastnými zdrojmi vo výške 123 miliárd dolárov tak celkové investície dosiahli 235 miliárd dolárov.

Najväčší nárast súkromných investícií zaznamenala Latinská Amerika a Európa, zatiaľ čo prísun kapitálu do najchudobnejších krajín zostáva výzvou. Svetová banka preto v spolupráci s Medzinárodným menovým fondom pripravuje 14 až 15 projektov na refinancovanie drahých starých dlhov a posilnenie výberu domácich daní.

(reuters, max)