Preskočiť na obsah
  |  

Výška škody po zrážke so zverou rastie

Za rok 2025 Allianz - Slovenská poisťovňa riešila 2 520 stretov so zverou v hodnote takmer 9 miliónov eur. Štatistiky Allianzu zároveň ukazujú, že takéto nehody sú pre motoristov aj poisťovne čoraz drahšie.

„Kým v roku 2019 dosahovala priemerná škoda po zrážke so zverou 1 842 eur, v roku 2025 to bolo už 3 560 eur. Za sedem rokov tak vzrástla o viac ako 93 percent. Dôvodom sú najmä rastúce ceny náhradných dielov a opráv, ale aj technologicky vyspelejšia výbava vozidiel,“ uviedol riaditeľ odboru likvidácie poistných udalostí Allianzu Dárius Nógli.

Ak dôjde k zrážke so zverou, vodič by mal udalosť bezodkladne oznámiť polícii na čísle 158. Pre posúdenie nároku na poistné plnenie je pri riziku zrážky so zvieraťom potrebná policajná správa, resp. nahlásenie udalosti polícii.

(tasr, red.)

  |  

Trenčiansky hrad zaradili do Európskeho dedičstva

Na Trenčianskom hrade slávnostne odhalili tabuľu Európskeho dedičstva (European Heritage Label), čím sa pamiatka oficiálne zaradila medzi významné európske lokality mieru. Tabuľu odhalil prezident Európskej asociácie miest mieru Eduardo Basso počas 17. valného zhromaždenia asociácie.

Podľa riaditeľa Trenčianskeho múzea Petra Martiniska nejde len o prestížne uznanie, ale aj o otvorenie dverí k užšej medzinárodnej spolupráci medzi múzeami, mestami a univerzitami v rámci projektov ako Erasmus+, a to v sieti hradov a miest od Portugalska až po Turecko.

Získanie značky, ktoré potvrdili ešte v apríli v Bruseli, nadväzuje na historický význam hradu ako miesta diplomacie. V roku 1335 tu bola podpísaná miera kľúčová Trenčianska dohoda medzi uhorským kráľom Karolom Róbertom z Anjou, českým kráľom Jánom Luxemburským a poľským kráľom Kazimírom Veľkým.

Tento akt vytvoril stredoveké spojenectvo a položil základy neskorších rokovaní vo Vyšehrade, čo z Trenčianskeho hradu robí trvalú súčasť spoločných európskych dejín a hodnôt.

(tasr, max)

  |  

USA hrozia zastavením zbrojného programu pre Ukrajinu

USA hrozia zastavením dodávok zbraní pre Ukrajinu, aby tak prinútili Kyjev zastaviť rozsiahle útoky na ruskú energetickú infraštruktúru, informoval v nedeľu denník Financial Times s odvolaním sa na európskych predstaviteľov

Podľa nich sa USA  lobujú v európskych hlavných mestách a Kyjeve, aby sa pokúsili ukončiť útoky na ruské ropné rafinérie.

Odkaz z USA obsahoval hrozby prerušenia výmeny spravodajských informácií a mechanizmu Purl (zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny) na obstarávanie amerických zbraní pre Ukrajinu. „Volajú Kyjevu... Volajú každému [v Európe],“ povedal podľa správy úradník, ktorému zavolal predstaviteľ amerického ministerstva obrany.

Správa prichádza po tom, čo americký prezident Donald Trump v nedeľu prekvapivo oznámil energetické prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré podľa neho „nadobudlo okamžitú platnosť“, ale ukrajinský líder Zelenskyj uviedol, že na podrobnosti dohody stále čaká. Na sociálnej sieti v nedeľu večer vyhlásil, že Rusi napadli elektráreň v Charkove.

(reuters, su)

  |  

Náklady na prepravu ropy z Perzského zálivu lámu rekordy

Náklady na prepravu ropy minulý mesiac vzrástli na rekordné úrovne, keďže situácia súvisiaca s vojnou v Iráne zmenila obchodné trasy a spôsobila, že viac tankerov uviazlo na neefektívnych a zdĺhavých plavbách.

Sadzby za prepravu supertankermi na trase z Perzského zálivu do Číny v septembri prudko stúpli nad hranicu 1 milióna USD (892.000 eur) denne.

Podľa údajov agentúry Bloomberg už v prvom októbrovom týždni vzrástli sadzby za prepravu o ďalších 40 percent a tento týždeň na trase z Perzského zálivu do východnej Ázie prekročili hranicu 1,4 milióna USD denne.

Zvýšený objem prepravy ropy z oblasti Hormuzského prielivu, ktorý nastal najmä vďaka prekládkam z lode na loď v Ománskom zálive, viaže supertankery na celé týždne, počas ktorých čakajú na prekládku mimo prielivu. To obmedzuje dostupnosť veľmi veľkých tankerov na prepravu ropy na iných kľúčových globálnych obchodných trasách, napríklad na trase z amerického pobrežia Mexického zálivu do Ázie.

(tasr, Yahoo Finance.red.)

  |  

Polícia: Nie je dôvod hovoriť o zvýšení konkrétnej hrozby

V súčasnosti nie je dôvod automaticky hovoriť o zvýšení konkrétnej hrozby na Slovensku. V súvislosti s bezpečnostnou situáciou v slovenských školách to uviedol odbor komunikácie a prevencie Prezídia Policajného zboru. Polícia podľa prezídia vyhodnocuje aj situáciu v susedných štátoch.

„Pri vyhodnocovaní situácie zohľadňuje aj možné riziko napodobňovacieho, takzvaného copycat správania. V súčasnosti však nie je dôvod automaticky hovoriť o zvýšení konkrétnej hrozby na území Slovenskej republiky. Každý poznatok alebo oznámenie o možnej hrozbe voči škole polícia individuálne vyhodnocuje a preveruje,“ uviedla polícia s tým, že v prípade zmeny prijme príslušné opatrenia.

„Konkrétny rozsah, miesto a spôsob nasadenia síl a prostriedkov polícia z taktických dôvodov vopred nekomentuje,“ dodal zbor.

Policajné prezídium pripomenulo, že opatrenia prijaté v uplynulých dňoch mali preventívny charakter. Ich cieľom bolo preverenie pripravenosti a akcieschopnosti polície zabezpečiť ochranu škôl. Policajný zbor nasadil v piatok v rámci preventívno-bezpečnostnej akcie pri školách 2 803 policajtov.

(tasr, red.)

  |  

Brusel chystá obmedzenia pre ruských exvojakov aj turistov

Európska komisia podľa Politica dokončuje návrh na výrazné sprísnenie vízových pravidiel pre občanov Ruska, ktorý plánuje predložiť začiatkom budúceho roka. Cieľom opatrenia je posilniť obranyschopnosť bloku pred hybridnými hrozbami, sabotážami a podpaľačstvom sponzorovaným Moskvou.

Tlak na sprísnenie režimu vyvíja najmä skupina štátov vrátane Švédska, Poľska a Estónska. Minulý rok ruským občanom vydali takmer 478-tisíc turistických víz do schengenského priestoru, z ktorých mnohé boli viacvstupové, čo európski predstavitelia považujú za vážnu bezpečnostnú zraniteľnosť.

Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna presadzuje najmä úplný zákaz vstupu pre približne 650-tisíc bývalých ruských bojovníkov z ukrajinského frontu, u ktorých hrozí, že pod vedením ruských tajných služieb posilnia organizovaný zločin a vykonajú teroristické útoky.

Eurokomisár pre migráciu Magnus Brunner aj švédsky minister spravodlivosti Gunnar Strömmer potvrdili, že príprava obmedzení napreduje a vyzvali členské štáty na zníženie počtu udelených víz.

(max, Politico)