Preskočiť na obsah
  |  

Fond NATO hľadá technológie, ktoré zastavia drony

Ruská invázia na Ukrajinu mení technologické priority Aliancie. Medzi najnaliehavejšie nedostatky patria protidronové systémy a sledovanie z vesmíru, povedal agentúre Reuters prezident Inovačného fondu NATO Ari Jonsson.

Fond s kapitálom jednej miliardy eur, podporovaný 24 členskými krajinami, hľadá priame investície do technológií s civilným aj vojenským využitím na východnom krídle NATO. Svoje pôsobenie rozširuje do Poľska.

Podľa Jonssona tamojšie prenikanie dronov vytvára odlišné vnímanie hrozieb. Prioritou sú riešenia schopné bezpilotné stroje odhaliť, sledovať a zneškodniť, ako aj vesmírne spravodajské a prieskumné kapacity. Investičnú stratégiu výrazne ovplyvnili skúsenosti z vojny na Ukrajine.

Fond považuje Poľsko za atraktívne vďaka vysokým obranným výdavkom, otvorenosti novým technológiám a silnej technickej základni. Perspektívne inovácie pritom zámerne hľadá aj mimo tradičných dodávateľov obranného priemyslu.

Zriadenie zastúpenia vo Varšave má urýchliť vyhľadávanie a zavádzanie sľubných riešení. Poľský minister financií Andrzej Domański označil fond za prvý významný fond zahraničného pôvodu, ktorý si v krajine buduje rozsiahle zastúpenie.

(reuters, bak)

  |  

Drony pri Bulharsku potopili loď. Premiér chce hovor s Ruttem

Pri bulharskom čiernomorskom pobreží došlo k druhému útoku na lode za týždeň. Podľa premiéra Rumena Radeva drony zasiahli dve plavidlá, z ktorých jedno sa potopilo.

Loď Chelsea 3 v ukrajinskom vlastníctve, plaviacu sa pod maltskou vlajkou, zasiahli tri drony približne o pol druhej ráno. Nachádzala sa asi 33 kilometrov od bulharského pobrežia.

Jej posádku, teda sedem Ukrajincov a osem Azerbajdžancov, zachránili. Päť ľudí potrebovalo zdravotnú pomoc, nikto však neutrpel vážne zranenia. Radev oznámil aj záchranu jedného člena posádky potopenej lode.

„Je to absolútne neprijateľné – ďalší útok v bezprostrednej blízkosti bulharských teritoriálnych vôd,“ vyhlásil premiér v televíznom prejave. Avizoval rozhovor s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem a predvolanie ruského veľvyslanca.

Podľa Radeva chýbajú jasné dôkazy o tom, kto útok vykonal, jeho výsledok však prospieva Ruskej federácii.

Bulharsko ako člen NATO zaujíma strategickú polohu pri Čiernom mori, kde majú Ukrajina aj Rusko významné prístavy. V súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine rastú obavy z hybridných útokov využívajúcich drony.

(reuters, bak)

  |  

Dohoda o ruskej nafte prehlbuje spor Európy s Trumpom

Lídri Európskej únie plánujú na štvrtkovom samite žiadať ďalšie sankcie a opatrenia proti ropným príjmom Moskvy. Podľa návrhu spoločného vyhlásenia, ktorý získalo Politico, tak reagujú v čase, keď Washington zmierňuje obmedzenia ruského vývozu nafty.

Donald Trump uzavrel s Vladimirom Putinom dohodu, ktorá má na svetové trhy priniesť ďalších 4,8 milióna ton paliva. Európski a ukrajinskí predstavitelia pochybujú o jej vplyve na americké ceny a varujú pred posilnením príjmov financujúcich inváziu.

Poľský premiér Donald Tusk a nemecký kancelár Friedrich Merz zdôrazňujú, že Rusko naďalej útočí na ukrajinskú energetiku napriek Trumpovmu oznámeniu energetického prímeria. Kyjev tvrdí, že dohodu s ním nikto nekonzultoval.

Ministri zahraničných vecí Únie v pondelok schválili rozšírenie sankčného zoznamu o viac než 1 600 osôb a subjektov. Komisia pripravuje aj 23. balík sektorových sankcií. Zvýšenie tlaku podporujú Británia a Nórsko.

Viacerí európski diplomati pripisujú Trumpov obrat snahe znížiť ceny palív pred novembrovými voľbami do Kongresu. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová vyzýva Washington, aby využil prijatý sankčný zákon.

Spor zároveň posilňuje požiadavky, aby Európa prevzala väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu.

(politico, bak)

  |  

Európske automobilky vytiahli proti Číne svoje legendy

Tradiční výrobcovia oživujú klasické modely v elektrickej podobe. Nostalgia im má pomôcť odlíšiť sa od čínskych konkurentov, ktorí ponúkajú často lacnejšie autá s vyspelejšími technológiami.

Značky vrátane BYD a Geely mali podľa Schmidt Automotive Research v druhom štvrťroku takmer jedenásť percent európskeho trhu s elektromobilmi. Dopyt po nich pritom rastie spolu s cenami palív.

Renault už so svojou stratégiou uspel. Elektrická verzia modelu Renault 5, pôvodne predstaveného v roku 1972, je tento rok najpredávanejším elektromobilom strednej veľkosti v Európe. Pomohla zvýšiť polročné tržby skupiny o deväť percent.

Stellantis na parížskom autosalóne predstavil elektrický Citroën 2CV. Volkswagen pri modeli ID. Polo čerpá z podoby Golfu z osemdesiatych rokov. Voliteľný retro režim palubnej dosky napodobňuje jeho tachometer a prehráva hudbu na virtuálnej kazete.

Odborníci vidia potenciál nostalgie najmä pri malých dostupných elektromobiloch, kde je cenový tlak čínskych značiek najsilnejší.

História však úspech nezaručuje. Záujem o elektrický mikrobus ID. Buzz v USA oslabila cena a dojazd. Dizajnéri preto zdôrazňujú, že tradícia musí ísť ruka v ruke s rýchlym nabíjaním a autonómnym riadením.

Fanúšikovia pôvodného 2CV očakávajú dostupnosť, jednoduché ovládanie, charakteristickú skladaciu strechu aj emocionálnu príťažlivosť originálu.

(reuters, bak)

  |  

Perseverance prekonal rekord v jazde mimo Zeme

Robotické vozidlo americkej vesmírnej agentúry od pristátia v roku 2021 prešlo 45,2 kilometra. Dosiahlo tak najväčšiu vzdialenosť spomedzi všetkých vozidiel jazdiacich po povrchu iného vesmírneho telesa než Zeme.

Prekonalo predchádzajúci rekord vozidla Opportunity, ktoré na Marse v rokoch 2004 až 2018 absolvovalo približne 45 kilometrov. Oba stroje prešli viac než ktorýkoľvek lunárny rover.

Šesťkolesový Perseverance skúma kráter Jezero, kde sa pred miliardami rokov nachádzalo jazero. Zisťuje, či tam kedysi existovali podmienky vhodné pre mikrobiálny život.

Podľa projektového manažéra Stevena Leeho sú prístroje aj technické vybavenie vo výbornom stave. Posúdenie systémov ukázalo, že môžu fungovať počas tridsiatych rokov tohto storočia, pravdepodobne aj dlhšie.

Približne 90 percent jázd prebieha autonómne. Systém AutoNav zo stereoskopických snímok vytvára trojrozmernú mapu terénu a vyberá najbezpečnejšiu trasu. Výskumníci testujú pohybový systém pre vzdialenosť najmenej sto kilometrov.

Za najväčší úspech Lee považuje objav možnej stopy dávneho mikrobiálneho života v hornine starej 3,2 až 3,8 miliardy rokov.

Pôvodná misia počítala s prejdením dvadsiatich kilometrov. Agentúra nedávno predĺžila prieskum okraja krátera približne do konca roka 2028. Plutóniový zdroj má podľa Leeho energiu ešte na mnoho rokov.

(reuters, bak)

  |  

Arcibiskup vyzval katolíkov, aby odmietli účasť na poprave vojaka

Timothy Broglio, ktorý zabezpečuje duchovnú starostlivosť o katolíkov v amerických ozbrojených silách, ostro kritizoval plánovaný priamy prenos popravy Nidala Hasana. Tento bývalý armádny psychiater v roku 2009 zabil na základni Fort Hood 13 ľudí.

„Zaväzujem všetkých katolíkov pridelených do popravčej čaty, aby požiadali o oslobodenie od tohto konania, ktoré odporuje učeniu Cirkvi,“ vyhlásil arcibiskup. Armádne predpisy umožňujú žiadať náboženské výnimky, spôsob výberu členov čaty zatiaľ nie je známy.

Broglio pripomenul, že slúžil pohreb jedného z obetí útoku. Pýtal sa však, či chcú Spojené štáty napodobňovať teroristov a robiť zo zabíjania protivníkov verejné predstavenie. Spochybnil aj zohľadnenie vplyvu prenosu na mladých divákov.

Minister obrany Pete Hegseth tvrdí, že verejná poprava bude odstrašujúcim príkladom. Donald Trump schválil zastrelenie Hasana, no o povolení vysielania ešte rozhoduje. Oznámenie vyvolalo kritiku republikánskych zákonodarcov, náboženských predstaviteľov aj zahraničných pozorovateľov.

Americká armáda naposledy vykonala popravu zastrelením v roku 1945. Hasan používa invalidný vozík po postrelení pri zadržaní.

Arcibiskupovo stanovisko nasledovalo po pondelkovom stretnutí s pápežom Levom, ktorý v sobotu odsúdil trest smrti bez zmienky o tomto prípade. Viceprezident JD Vance povedal, že prípadný prenos sledovať nebude.

(reuters, bak)