Preskočiť na obsah
  |  

Protesty v Albánsku opäť prerástli do násilností, polícia použila slzný plyn

Celonárodné študentské protesty v Albánsku v utorok prerástli do násilných stretov s políciou. Demonštranti v hlavnom meste Tirana hádzali na budovu ministerstva školstva tehly a betónové bloky. Polícia proti nim zasiahla slzotvorným plynom a vodnými delami.

Bezpečnostné zložky zadržali niekoľkých účastníkov protestu. Presný počet zadržaných ani prípadných zranených zatiaľ nie je známy.

Organizátori demonštrácií požadujú zlepšenie podmienok na univerzitách, zníženie nákladov na vysokoškolské štúdium, väčšiu finančnú podporu študentov a lepšie pracovné príležitosti pre absolventov.

Časť protestujúcich zároveň kritizovala sociálnu nerovnosť a politiku vlády. Demonštrantka Luljeta Kolová vyhlásila, že Albánsko potrebuje zásadnú zmenu systému, pretože rozdiely medzi bohatými a chudobnými sú podľa nej neúnosné.

Podpredsedníčka vlády Albana Koçiuová násilnosti odsúdila. Zdôraznila, že útoky na štátne inštitúcie, policajtov a ničenie verejného majetku nie sú prijateľným spôsobom vyjadrovania nespokojnosti.

Protesty sa konajú v čase rozsiahlych študentských mobilizácií vo viacerých európskych krajinách vrátane Francúzska.

(reuters, sab)

  |  

Trump obvinil húsíov zo snahy zvýšiť ceny ropy pred voľbami

Americký prezident Donald Trump v utorok obvinil jemenských húsíov, že sa pred novembrovými voľbami do Kongresu zámerne pokúšajú zvýšiť svetové ceny ropy. Zároveň ich varoval pred dôsledkami pokračujúcich útokov na Saudskú Arábiu.

„Húsíovia sa správajú veľmi zle,“ napísal Trump na svojej sieti Truth Social. Podľa neho hnutie obnovilo útoky na pokyn Iránu po období relatívneho pokoja, ktoré nasledovalo po minuloročných amerických úderoch v Jemene.

„Budem tu aj po voľbách a nikdy nezabudnem,“ odkázal húsíom.

Pri nedávnych útokoch na medzinárodné letisko kráľa Chálida v Rijáde zahynulo najmenej 13 ľudí a viac ako 300 utrpelo zranenia. Útoky si vynútili aj uzavretie letiska.

Trump zároveň pripustil, že by mohol požiadať tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana o zásah na podporu saudskoarabských záujmov. Medzi Rijádom a Ankarou pritom existuje spojenectvo od podpisu dohody z Mekky z augusta 2026.

Húsíovia, ktorí ovládajú rozsiahle časti Jemenu, v posledných mesiacoch zintenzívnili útoky na obchodnú lodnú dopravu v Červenom mori a prielive Báb el-Mandeb. Eskalácia vyvoláva obavy z narušenia dodávok ropy a ďalšieho rastu cien energií.

(reuters, sab)

  |  

Ruská FSB zadržala japonského novinára pre podozrenie zo špionáže

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v utorok oznámila zadržanie japonského novinára, ktorého podozrieva zo zhromažďovania informácií o ruských vojenských kapacitách. Informovali o tom ruské tlačové agentúry TASS, RIA Novosti a Interfax.

Novinár pracujúci pre japonský denník Hokkaidó Šimbun údajne získaval informácie o obranných schopnostiach Ruska na ostrove Sachalin na Ďalekom východe.

Podľa FSB ho zadržali v Sachalinskej oblasti krátko pred plánovaným odchodom z krajiny. Exilový spravodajský portál Meduza spresnil, že k zadržaniu došlo v meste Južno-Sachalinsk. Následne ho previezli do Moskvy, kde ho vzali do väzby a začali proti nemu trestné stíhanie.

Ruské úrady totožnosť novinára nezverejnili. Zatiaľ nie je známe ani stanovisko japonských úradov či redakcie denníka Hokkaidó Šimbun k prípadu.

(reuters, sab)

  |  

EÚ poskytne východnej Líbyi 25 miliónov eur na boj proti migrácii

Európska únia vyčlenila ďalších 25 miliónov eur na rozšírenie spolupráce s východnou Líbyou pri obmedzovaní nelegálnej migrácie. Vyplýva to z listu predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej lídrom členských štátov, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

Financie majú podporiť ochranu hraníc, pátracie a záchranné operácie a boj proti prevádzačstvu v oblastiach kontrolovaných vojenským veliteľom Chalífom Haftarom.

Únia síce oficiálne uznáva iba vládu sídliacu v Tripolise, od minulého roka však zintenzívnila kontakty s východolíbyjskými predstaviteľmi. Dôvodom je rastúci počet migrantov vyrážajúcich z území pod Haftarovou kontrolou.

Brusel už v júli oznámil zriadenie námorného koordinačného centra záchranných operácií v Benghází.

Von der Leyenová označila Líbyu za hlavnú východiskovú krajinu nelegálnych prechodov do EÚ. Zdôraznila tiež spoluprácu s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu pri dobrovoľných návratoch migrantov do ich vlasti.

Cieľom Únie je podľa nej zároveň obmedziť príchody migrantov do Líbye, ktorí chcú následne nelegálne prekročiť hranice EÚ.

(reuters, sab)

  |  

Etiópska armáda postúpila k hranici s Eritreou

Etiópske vládne jednotky v utorok postúpili k mestu Zalambessa na hranici s Eritreou, ktoré predtým ovládali tigrajskí povstalci. Agentúre Reuters to potvrdilo šesť zdrojov vrátane diplomata a osôb v kontakte s miestnymi obyvateľmi.

Vládna protiofenzíva prinútila povstalcov ustúpiť z viacerých miest na severe Etiópie. Zatiaľ však nie je potvrdené, či armáda Zalambessu úplne ovládla.

Podľa svedkov a pozorovateľov konfliktu minulý týždeň do mesta vstúpili aj eritrejskí vojaci, ktorí údajne podporujú povstalcov. Eritrea tieto tvrdenia odmieta a obviňuje Etiópiu z prípravy vojny.

Boje sa obnovili v septembri po ofenzíve povstaleckej aliancie vedenej Tigrajským ľudovým oslobodzovacím frontom (TPLF). Predchádzajúca občianska vojna v rokoch 2020 až 2022 si vyžiadala státisíce obetí.

Etiópia tvrdí, že eritrejské jednotky prenikli až 60 kilometrov na jej územie. Asmara požiadala Bezpečnostnú radu OSN o zásah proti Addis Abebe.

Bezpečnostná rada mala v utorok o eskalácii rokovať za zatvorenými dverami. Diplomati sa obávajú rozšírenia konfliktu do ďalších častí regiónu.

(reuters, sab)

  |  

Anthropic: AI modely sa čoskoro naučia šíriť cez smart chladničky

Menšie modely umelej inteligencie (AI) by už v priebehu niekoľkých mesiacov mohli získať schopnosť samostatne sa šíriť medzi zariadeniami pripojenými na internet. V pondelok na to upozornila americká spoločnosť Anthropic.

Podľa jej výskumu by škodlivé AI systémy mohli vytvárať rozsiahle siete infikovaných zariadení (botnety), ktoré by sa dokázali ďalej rozširovať a odolávať pokusom o ich vypnutie.

Experimenty ukázali, že modely s maximálne 30 miliardami parametrov už zvládajú mnohé čiastkové úlohy potrebné na samoreplikáciu. V zjednodušenom testovacom prostredí dokázali výkonnejšie modely vrátane GLM-5.2 uskutočniť celý proces.

Anthropic odhaduje, že pri zachovaní súčasného tempa vývoja by menšie modely mohli dosiahnuť potrebné schopnosti do konca roka 2026. Následne by sa potenciálne dokázali replikovať dokonca aj cez smart zariadenia, ktoré prepája takzvaný „internet vecí“ (Internet of Things), najmä chladničky či televízory.

Takéto systémy by mohli využívať výpočtový výkon nedostatočne zabezpečených domácich zariadení a postupne rozširovať svoju sieť.

Spoločnosť upozornila aj na možné budúce prenikanie do dátových centier, ktoré by umožnilo rýchlejší rast botnetov. Túto schopnosť však jej experimenty zatiaľ nepreukázali.

(reuters, sab)