Preskočiť na obsah
Spoločnosť

Hendikepovaným škodí prehnaná ľútosť. Majú v sebe kúsok neba

Janka Kozejová žila roky mimo domova. Po návrate späť do rodnej Sniny tu založila denný stacionár, ktorý už roky pomáha seniorom a hendikepovaným z mesta aj okolia. V rozhovore hovorí, že hendikepovaným škodí, ak ich príliš ľutujeme, najviac im chýba prijatie. Prijať do rodiny hendikepované dieťa jej neprišlo ako niečo výnimočné.

Foto: Ján Čop

Foto: Ján Čop

Publikované: 

Kde všade ste boli predtým, než ste sa vrátili domov do Sniny?

Hneď po skončení Strednej zdravotníckej školy v Humennom som šla robiť zdravotnú sestru do Prahy. Tu vtedy totiž nebolo žiadne pracovné miesto, z Prahy u nás robili nábor, pretože tam chýbali sestry. A keďže som dobrodružná povaha, tak som sa rozhodla skúsiť to. Po roku som si však uvedomila, že Česko ma až tak neláka, navyše som sa rozhodla urobiť si vysokú školu, tak som odišla do Bratislavy.

V Bratislave som pracovala v zariadení pre postihnuté deti a popritom študovala. Po niekoľkých rokoch som odišla do Readingu, do Anglicka, kde som sa starala o postihnutého chlapca, ktorý mal detskú obrnu. Po roku som sa z Anglicka vrátila na Slovensko, vydala sa a pracovala v Bratislave ako zdravotná sestra.

Koľko rokov ste potom žili v Bratislave?

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.