Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Reuters: Biely dom nariadil obmedzenie Starshieldu pre Ukrajinu

Príkaz na obmedzenie satelitného systému Starshield, ktorý Ukrajina používa na bojovú komunikáciu a riadenie dronov, prišiel podľa agentúry Reuters z Bieleho domu. Uviedli to dvaja americkí predstavitelia a jeden západný zdroj oboznámený so situáciou.

Vedenie Pentagónu malo dostať pokyn, že vojenská služba Starshield od SpaceX pre Ukrajinu má byť spomalená. Nie je jasné, kto konkrétne v Bielom dome rozhodnutie prijal. Vysokopostavený americký predstaviteľ zároveň tvrdí, že prezident Donald Trump takýto pokyn nevydal.

Ukrajinskí predstavitelia tento týždeň hlásili, že vojenské terminály Starlink prestali fungovať pri vysokých rýchlostiach. To komplikovalo útočné misie dronov aj používanie zachytávacích dronov proti ruským strojom Šáhid.

Podľa zdroja z ukrajinského ministerstva obrany terminály vo štvrtok opäť fungovali v pohybe, ale len približne do rýchlosti 160 kilometrov za hodinu. Washington tlačí na Kyjev, aby zastavil útoky na ruské rafinérie. Americká administratíva ich spája s rastom cien energií.

Ukrajinskí predstavitelia sa podľa Reuters následne snažili zistiť dôvod obmedzení v Bielom dome, Pentagóne aj na ministerstve zahraničných vecí a mali dostať odpoveď, že išlo o rozhodnutie Bieleho domu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Bolsonaro stráca časť náskoku pred voľbami v Brazílii

Brazílsky senátor Flávio Bolsonaro má pred druhým kolom prezidentských volieb mierny náskok pred súčasným prezidentom Luizom Ináciom Lulom da Silvom.

Podľa najnovšieho prieskumu agentúry Datafolha by Bolsonaro získal 47 percent hlasov, zatiaľ čo Lula 45 percent. Rozdiel sa však oproti minulému týždňu zmenšil.

V predchádzajúcom prieskume viedol Bolsonaro pomerom 49 ku 45 percentám. Keďže štatistická odchýlka predstavuje dva percentuálne body, najnovší výsledok znamená technickú remízu.

Po započítaní iba platných hlasov by Bolsonaro získal 51 percent a Lula 49 percent. Šesť percent respondentov plánuje odovzdať prázdny hlasovací lístok, ďalšie dve percentá zostávajú nerozhodnuté.

Prieskum sa uskutočnil 13. a 14. októbra na vzorke 2520 ľudí. Druhé kolo volieb je naplánované na 25. októbra.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trumpov nominant do investičného fondu čelí konfliktu záujmov

Podnikateľ ruského pôvodu Konstantin Sokolov, ktorého americký prezident Donald Trump vybral do čela investičného fondu pre Kaukaz a strednú Áziu, má v regióne rozsiahle podnikateľské záujmy. Podľa agentúry Reuters to vyvoláva otázky o možnom konflikte záujmov.

Sokolov (51) od januára vedie Transkaspický investičný fond s kapitálom 201 miliónov dolárov. Zároveň vlastní významné podiely v arménskom telekomunikačnom operátorovi Viva Armenia a získal druhú najväčšiu medenú a molybdénovú baňu v krajine.

Šiesti odborníci na etiku upozornili, že Sokolov môže rozhodovať o verejných prostriedkoch, z ktorých by potenciálne profitovali jeho podniky. Reuters však nezistil dôkazy o porušení zákona.

Otázky vyvoláva aj jeho minulé pôsobenie v investičnom fonde, ktorý v propagačných materiáloch zdôrazňoval úzke vzťahy s ruskými úradmi. Sokolov tieto väzby popiera a spochybňuje pravosť dokumentu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tiež poznamenal, že administratíva podnikateľa nepozná.

Podľa amerických volebných záznamov venoval republikánskym politickým organizáciám približne 13 miliónov dolárov.

Sokolovovi zástupcovia tvrdia, že fond nesmie investovať do jeho spoločností. Americké ministerstvo zahraničia prisľúbilo nezávislé audity a dodržiavanie pravidiel predchádzania konfliktom záujmov.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Vláda USA obmedzila Microsoftu prístup k programu zelených kariet

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa pozastavila spoločnosti Microsoft a ďalším siedmim technologickým firmám prístup k programu, ktorý umožňuje zamestnávateľom podporovať žiadosti zahraničných pracovníkov o trvalý pobyt v USA.

Viceprezident JD Vance obvinil Microsoft zo zneužívania imigračného systému a uprednostňovania zahraničných pracovníkov pred Američanmi. Podľa neho spoločnosť vlani prepustila približne 6 000 amerických zamestnancov, pričom využívala tisíce víz a zelených kariet.

Microsoft obvinenia odmieta. Pre Reuters uviedol, že väčšinu jeho amerických zamestnancov tvoria občania USA a zahraničným pracovníkom vypláca porovnateľné mzdy. Zároveň zdôraznil, že 80 percent jeho minuloročných žiadostí o víza H-1B sa týkalo predĺženia alebo zmeny statusu existujúcich zamestnancov.

Opatrenie sa týka programu PERM, ktorý predstavuje jeden z prvých krokov pri získavaní zelenej karty prostredníctvom zamestnávateľa. Ministerstvo práce od 8. októbra neprijíma nové žiadosti dotknutých spoločností a pozastavilo aj vybavovanie rozpracovaných prípadov.

Medzi vylúčenými firmami je aj Adobe. Vance naznačil, že obmedzenia môžu platiť aj na neurčito. Technologické spoločnosti upozorňujú, že prístup ku kvalifikovaným pracovníkom zo zahraničia je zásadný pre ich konkurencieschopnosť.

(red)

Minúta  |  

Drucker žiada spoločný postup EÚ proti radikalizácii detí

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) vo štvrtok na rokovaní ministrov školstva EÚ v Dubline vyzval na spoločný postup proti radikalizácii detí, násiliu v školách a nebezpečným vplyvom digitálneho prostredia.

„Nemôžeme sa tváriť, že ide o izolované incidenty. Útoky a hrozby násilia na Slovensku, v Poľsku, vo Francúzsku či v Taliansku ukazujú, že čelíme celoeurópskemu problému. Radikalizácia detí sa neodohráva iba niekde na okraji internetu. Nenávistný a extrémistický obsah sa k nim dostáva aj prostredníctvom bežných sociálnych sietí,“ poznamenal.

Slovensko preto na novembrovom zasadnutí Rady EÚ pre vzdelávanie predloží vyhlásenie zamerané na prevenciu radikalizácie a ochranu detí a učiteľov.

Podľa ministerstva školstva iniciatívu podporili Poľsko, Francúzsko a ďalší európski partneri.

Drucker zdôraznil, že samotná regulácia internetu nestačí. Za nevyhnutné považuje aj včasné rozpoznávanie rizikového správania, podporu duševného zdravia a spoluprácu škôl, rodín a odborníkov.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Nórsky fond by mohol začať investovať do zbrojárskych gigantov

Komisia zriadená nórskou vládou odporučila umožniť najväčšiemu štátnemu investičnému fondu sveta nakupovať podiely v západných zbrojárskych spoločnostiach, ktoré sú dnes vylúčené pre zapojenie do výroby jadrových zbraní.

Zmena etických pravidiel fondu s majetkom 2,3 bilióna dolárov by po schválení vládou a parlamentom mohla umožniť investície za desiatky miliárd dolárov.

Výnimka by sa týkala spoločností sídliacich v štátoch s jadrovými zbraňami podľa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ktoré sú spojencami Nórska. Súčasné pravidlá vylučujú napríklad Airbus, Boeing, BAE Systems či Lockheed Martin. Iné etické dôvody by naďalej mohli brániť investíciám.

Revíziu inicioval minister financií Jens Stoltenberg s odkazom na zmenenú bezpečnostnú situáciu a závislosť Nórska od jadrového dáždnika NATO.

Parlament vlani pozastavil odpredaj investícií z etických dôvodov do ukončenia revízie pravidiel. Komisia odporúča zachovať nezávislú etickú radu, jej správy však už automaticky nezverejňovať.

Fond financuje štvrtinu verejných výdavkov Nórska a viac než polovicu majetku investuje v USA. Vládne návrhy majú nasledovať na jar 2027.

Nórsky Červený kríž varuje, že zmena by legitimizovala investovanie do zbraní hromadného ničenia.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.