Preskočiť na obsah
  |  

Trump tvrdí, že rokuje s Ruskom a Čínou o denuklearizácii

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Spojené štáty rokujú s Ruskom a Čínou o jadrovom odzbrojení. Podľa jeho slov by bolo žiaduce znížiť počet jadrových zbraní vo svete a Washington už o tejto téme komunikuje s Moskvou aj Pekingom.

Trump v rozhovore pre televíziu Newsmax zároveň upozornil na rastúci jadrový arzenál Číny. Očakáva, že Peking by mohol v priebehu piatich rokov dobehnúť Spojené štáty. Televízia uviedla, že americký prezident o jadrovom odzbrojení hovoril aj s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom.

Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) disponuje najväčším celkovým počtom jadrových hlavíc Rusko, po ktorom nasledujú Spojené štáty a Čína.

Trumpove vyjadrenia prichádzajú niekoľko mesiacov po vypršaní zmluvy New START, ktorá obmedzovala strategické jadrové arzenály USA a Ruska.

Dohodu z roku 2010 naposledy predĺžili v roku 2021 prezidenti Joe Biden a Vladimir Putin. Prípadné ďalšie dodržiavanie jej limitov by si vyžadovalo nové dobrovoľné rozhodnutie oboch krajín.

(reuters, mja)

  |  

Slovensko-ruská komisia sa v Moskve zíde po 5 rokoch

Zasadnutie Medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi Ruskou federáciou a Slovenskou republikou sa uskutoční 26. októbra v Moskve. Oznámila to ruská vláda, na ktorú sa v noci na piatok odvolala tlačová agentúra TASS.

Nadchádzajúcemu zasadnutiu komisie, ktorá sa naposledy zišla v novembri 2021 v Bratislave, budú predsedať ruský minister vedy a vysokého školstva Valerij Falkov a minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár, uviedla tlačová služba ruskej vlády vo vyhlásení.

Magazín Politico už skôr informoval, že témami budú dodávky plynu a ropy, jadrové palivo či obmedzenia pre ruských športovcov. Na programe zasadnutia bude podľa neho aj kultúra, cestovný ruch, poľnohospodárstvo, ochrana životného prostredia či Ruské centrum vedy a kultúry v bratislavskom Starom Meste.

Slovenské opozičné strany vo štvrtok plánovanú cestu šéfa diplomacie Blanára do Ruska kritizovali. Predstavitelia SaS tvrdia, že zasadnutie medzivládnej komisie je len dymovou clonou a Blanár tam v skutočnosti bude rokovať o zrušení limitov na počet ruských diplomatov na Slovensku. Minister tvrdenia označil za nezmysel.

(tasr, mja)

  |  

Reuters: Biely dom nariadil obmedzenie Starshieldu pre Ukrajinu

Príkaz na obmedzenie satelitného systému Starshield, ktorý Ukrajina používa na bojovú komunikáciu a riadenie dronov, prišiel podľa agentúry Reuters z Bieleho domu. Uviedli to dvaja americkí predstavitelia a jeden západný zdroj oboznámený so situáciou.

Vedenie Pentagónu malo dostať pokyn, že vojenská služba Starshield od SpaceX pre Ukrajinu má byť spomalená. Nie je jasné, kto konkrétne v Bielom dome rozhodnutie prijal. Vysokopostavený americký predstaviteľ zároveň tvrdí, že prezident Donald Trump takýto pokyn nevydal.

Ukrajinskí predstavitelia tento týždeň hlásili, že vojenské terminály Starlink prestali fungovať pri vysokých rýchlostiach. To komplikovalo útočné misie dronov aj používanie zachytávacích dronov proti ruským strojom Šáhid.

Podľa zdroja z ukrajinského ministerstva obrany terminály vo štvrtok opäť fungovali v pohybe, ale len približne do rýchlosti 160 kilometrov za hodinu. Washington tlačí na Kyjev, aby zastavil útoky na ruské rafinérie. Americká administratíva ich spája s rastom cien energií.

Ukrajinskí predstavitelia sa podľa Reuters následne snažili zistiť dôvod obmedzení v Bielom dome, Pentagóne aj na ministerstve zahraničných vecí a mali dostať odpoveď, že išlo o rozhodnutie Bieleho domu.

(reuters, mja)

  |  

Bolsonaro stráca časť náskoku pred voľbami v Brazílii

Brazílsky senátor Flávio Bolsonaro má pred druhým kolom prezidentských volieb mierny náskok pred súčasným prezidentom Luizom Ináciom Lulom da Silvom.

Podľa najnovšieho prieskumu agentúry Datafolha by Bolsonaro získal 47 percent hlasov, zatiaľ čo Lula 45 percent. Rozdiel sa však oproti minulému týždňu zmenšil.

V predchádzajúcom prieskume viedol Bolsonaro pomerom 49 ku 45 percentám. Keďže štatistická odchýlka predstavuje dva percentuálne body, najnovší výsledok znamená technickú remízu.

Po započítaní iba platných hlasov by Bolsonaro získal 51 percent a Lula 49 percent. Šesť percent respondentov plánuje odovzdať prázdny hlasovací lístok, ďalšie dve percentá zostávajú nerozhodnuté.

Prieskum sa uskutočnil 13. a 14. októbra na vzorke 2520 ľudí. Druhé kolo volieb je naplánované na 25. októbra.

(reuters, mja)

  |  

Trumpov nominant do investičného fondu čelí konfliktu záujmov

Podnikateľ ruského pôvodu Konstantin Sokolov, ktorého americký prezident Donald Trump vybral do čela investičného fondu pre Kaukaz a strednú Áziu, má v regióne rozsiahle podnikateľské záujmy. Podľa agentúry Reuters to vyvoláva otázky o možnom konflikte záujmov.

Sokolov (51) od januára vedie Transkaspický investičný fond s kapitálom 201 miliónov dolárov. Zároveň vlastní významné podiely v arménskom telekomunikačnom operátorovi Viva Armenia a získal druhú najväčšiu medenú a molybdénovú baňu v krajine.

Šiesti odborníci na etiku upozornili, že Sokolov môže rozhodovať o verejných prostriedkoch, z ktorých by potenciálne profitovali jeho podniky. Reuters však nezistil dôkazy o porušení zákona.

Otázky vyvoláva aj jeho minulé pôsobenie v investičnom fonde, ktorý v propagačných materiáloch zdôrazňoval úzke vzťahy s ruskými úradmi. Sokolov tieto väzby popiera a spochybňuje pravosť dokumentu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tiež poznamenal, že administratíva podnikateľa nepozná.

Podľa amerických volebných záznamov venoval republikánskym politickým organizáciám približne 13 miliónov dolárov.

Sokolovovi zástupcovia tvrdia, že fond nesmie investovať do jeho spoločností. Americké ministerstvo zahraničia prisľúbilo nezávislé audity a dodržiavanie pravidiel predchádzania konfliktom záujmov.

(reuters, sab)

  |  

Vláda USA obmedzila Microsoftu prístup k programu zelených kariet

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa pozastavila spoločnosti Microsoft a ďalším siedmim technologickým firmám prístup k programu, ktorý umožňuje zamestnávateľom podporovať žiadosti zahraničných pracovníkov o trvalý pobyt v USA.

Viceprezident JD Vance obvinil Microsoft zo zneužívania imigračného systému a uprednostňovania zahraničných pracovníkov pred Američanmi. Podľa neho spoločnosť vlani prepustila približne 6 000 amerických zamestnancov, pričom využívala tisíce víz a zelených kariet.

Microsoft obvinenia odmieta. Pre Reuters uviedol, že väčšinu jeho amerických zamestnancov tvoria občania USA a zahraničným pracovníkom vypláca porovnateľné mzdy. Zároveň zdôraznil, že 80 percent jeho minuloročných žiadostí o víza H-1B sa týkalo predĺženia alebo zmeny statusu existujúcich zamestnancov.

Opatrenie sa týka programu PERM, ktorý predstavuje jeden z prvých krokov pri získavaní zelenej karty prostredníctvom zamestnávateľa. Ministerstvo práce od 8. októbra neprijíma nové žiadosti dotknutých spoločností a pozastavilo aj vybavovanie rozpracovaných prípadov.

Medzi vylúčenými firmami je aj Adobe. Vance naznačil, že obmedzenia môžu platiť aj na neurčito. Technologické spoločnosti upozorňujú, že prístup ku kvalifikovaným pracovníkom zo zahraničia je zásadný pre ich konkurencieschopnosť.

(red)