Preskočiť na obsah
Matěj Široký

Autor

Matěj Široký

Publikované: 
Názory|Názor

Kto sa stane novým Gréckom? Európa si možno kladie nesprávnu otázku

Dlhové krízy neprichádzajú až po prekročení určitej hranice zadlženia. Rozhodujúci môže byť okamih, keď sa zmenia podmienky na trhoch a investori prestanú prehliadať slabiny štátnych rozpočtov.

Grécka kríza z roku 2009 pôsobí dodnes ako strašiak. Nikto nechce, aby sa s ním zaobchádzalo ako s Gréckom, keď takzvaná trojka prikázala gréckej vláde vykonať razantné škrty, ktoré znížili životnú úroveň celej populácie.

Byť porovnávaný s Gréckom je v súčasnosti hlavne predzvesťou budúcich problémov a škrtov. Politici tak dbajú na to, aby na nich nezostala ani smietka podozrenia, že majú niečo spoločné s touto krajinou.

V poslednom čase to predviedli slovenský premiér Robert Fico aj guvernér francúzskej centrálnej banky Emmanuel Moulin. Čo je však najzaujímavejšie, spomínaní predstavitelia sa proti tomuto porovnaniu ohradili z rôznych dôvodov.

Fico poukázal na nízke celkové zadlženie Slovenska. Moulin zase videl vo Francúzsku krajinu, ktorá si dokáže pomôcť sama, stačí iba realizovať reformy a ako prvý krok je dôležité znížiť deficit verejných financií k piatim percentám, čo sa mu za ostatných päť rokov podarilo iba raz. To by malo stačiť na upokojenie dlhopisového trhu.

Prémiový obsah je dostupný iba pre predplatiteľov. Prihláste sa, alebo si kúpte predplatné.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.