Preskočiť na obsah
  |  

Kaliňák: Zníženie veku trestnej zodpovednosti problém nevyrieši

V diskusnej relácii Sobotné dialógy minister obrany Robert Kaliňák (Smer) a predseda SaS Branislav Gröhling v súvislosti s nedávnou tragédiou v škole v Staškove (okres Čadca) hovorili aj o možnom znížení vekovej hranice trestnej zodpovednosti detí.

Gröhling uviedol, že radikalizáciu mladých nemožno riešiť jediným opatrením. Podľa neho súvisí aj s celkovým nastavením spoločnosti a politickou kultúrou. Pripustil, že sa diskutovalo o znížení hranice trestnej zodpovednosti na 13 rokov, definitívne rozhodnutie však podľa neho nepadlo.

Kaliňák označil znižovanie vekovej hranice za nedostatočné riešenie. „Môžeme ju prijať, ale potom príde 12-ročný vrah a čo potom?“ povedal. Za dôležitejšie považuje včasné odhaľovanie problémového správania a posilnenie výchovnej a preventívnej práce s deťmi.

Podľa Kaliňáka súčasné väznice nepredstavujú vhodný výchovný nástroj pre mladistvých. Zdôraznil preto potrebu skoršej identifikácie rizikového správania.

Gröhling zas vyzval na posilnenie podporných tímov a väčší počet špeciálnych psychológov v školách. Problémom je podľa neho ich nedostatočné financovanie.

Obaja sa dotkli aj politickej kultúry. Gröhling upozornil na vulgarizmy a teatrálne vystúpenia v politike, Kaliňák povedal, že presadzuje džentlmenský spôsob politickej diskusie.

(mja)

  |  

Pápeža Leva XIV. v prepustia z nemocnice

Pápež Lev XIV. by mal v sobotu popoludní opustiť rímsku nemocnicu Gemelli, kde sa v utorok podrobil operácii rakoviny pľúc. Podľa Vatikánu výsledky krvných testov a zobrazovacích vyšetrení hrudníka ukázali, že jeho zdravotný stav umožňuje návrat domov.

Sedemdesiatjedenročnému pápežovi diagnostikovali adenokarcinóm pľúc, ktorý patrí medzi najčastejšie formy tohto ochorenia. Lekári mu počas zákroku odstránili dolný lalok pravých pľúc. Operácia podľa ošetrujúceho tímu prebehla úspešne a bez komplikácií.

Zatiaľ však nie je známe, aký veľký bol nádor ani či sa ochorenie rozšírilo do okolitých lymfatických uzlín. Tieto údaje sú dôležité pri posudzovaní ďalšieho vývoja choroby.

V nedeľu by sa mal pápež prvýkrát od hospitalizácie verejne prihovoriť veriacim. Modlitbu povedie zo svojho vatikánskeho apartmánu pre pútnikov zhromaždených na Námestí svätého Petra.

Diagnóza vyvolala otázky o ďalšom priebehu jeho pontifikátu, ktorý sa začal v máji 2025.

(reuters, mja)

  |  

Rusko zaútočilo na ukrajinské oceliarne a energetiku

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že jeho ozbrojené sily v noci na sobotu podnikli rozsiahle útoky na ukrajinskú infraštruktúru. Medzi údajnými cieľmi boli najväčšie oceliarne na Ukrajine v meste Kryvyj Rih, elektrická rozvodňa v Žytomyre a ďalší hutnícky závod v Záporoží.

Oceliarne v Kryvom Rihu patria medzinárodnej spoločnosti ArcelorMittal. Ich prevádzka bola prerušená už v septembri po sérii ruských útokov balistickými raketami. Moskva tvrdí, že závod dodával oceľové výrobky ukrajinskému vojensko-priemyselnému komplexu.

Ruská armáda zároveň oznámila zásah nákladného plavidla v Čiernom mori. Podľa jej tvrdení mala loď smerovať do ukrajinského prístavu Odesa s vojenským nákladom.

Agentúra Reuters však upozornila, že tieto informácie nedokázala nezávisle overiť. Z dostupnej správy preto nie je jasný skutočný rozsah škôd ani to, či pri útokoch zahynuli alebo utrpeli zranenia nejakí ľudia.

Tvrdenia o zasiahnutých cieľoch a údajnom vojenskom využití priemyselných zariadení zatiaľ pochádzajú z vyhlásenia ruského ministerstva obrany.

(reuters, mja)

  |  

Rezort obrany dostal pokutu za viacero zákaziek

Ministerstvo obrany pod vedením Roberta Kaliňáka (Smer) dostalo ešte v júli tohto roka pokutu za viacero zákaziek. Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) kontroloval Bytovú agentúru rezortu ministerstva obrany. Za viacero pochybení vyčíslil ÚVO pokutu na viac ako 15-tisíc eur.

„Okrem neaplikovania prísnejšieho postupu pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou sa kontrolovaný (Bytová agentúra rezortu ministerstva obrany) dopustil viacerých iných porušení, ktoré sa týkali napríklad nevyhotovenia referencie, správy o zákazke a pod.,“ povedala hovorkyňa úradu Simona Brejová.

Všetky zistené porušenia a dôvody uloženia pokuty sú podrobne popísané v predmetnom rozhodnutí. Udelená pokuta bola Ministerstvom obrany SR uhradená,“ dodala Brejová.

Úrad v rozhodnutí skonštatoval viacero porušení zákona o verejnom obstarávaní. Išlo napríklad o rozdelenie zákazky tak, aby sa dostala pod finančný limit, nad ktorým platia pre obchody štátu iné pravidlá.

(tasr, mja)

  |  

Medzinárodný menový fond žiada väčšiu pomoc štátom

Členské krajiny Medzinárodného menového fondu vyzvali na posilnenie finančnej pomoci štátom, ktoré zápasia s hospodárskymi dôsledkami vojen a vysokých cien energií. Po rokovaní v Bangkoku upozornili, že riziká pre svetovú ekonomiku zostávajú značné a ďalšie zhoršenie situácie nemožno vylúčiť.

Podľa vyhlásenia Medzinárodného menového a finančného výboru môžu eskalujúce konflikty a obchodné napätie narušiť dôležité dopravné trasy, zvýšiť ceny surovín a zhoršiť dostupnosť energií aj potravín.

Výbor zároveň upozornil na riziká rýchleho technologického rozvoja a rastúcich výnosov štátnych dlhopisov, ktoré môžu prehĺbiť problémy zadlžených ekonomík.

Osobitnú podporu by mali dostať nízkopríjmové krajiny, zraniteľné štáty so strednými príjmami a krajiny postihnuté konfliktmi, najmä ak uskutočňujú reformy.

Pozornosť vzbudila aj terminológia týkajúca sa umelej inteligencie. Spojené štáty podľa Reuters presadzovali označenie „superinteligencia“, no konečný text použil všeobecnejší pojem „pokročilé inteligentné technológie“.

(reuters, mja)

  |  

Putinov vyslanec označil Trumpov krok za historický

Osobitný vyslanec ruského prezidenta Vladimira Putina Kirill Dmitrijev označil rozhodnutie Donalda Trumpa pozastaviť uplatňovanie nových amerických sankcií proti Rusku za historický okamih.

Reagoval tak na výkonné nariadenie, ktoré americký prezident podpísal v piatok 16. októbra.

Trump využil výnimku obsiahnutú v takzvanom Grahamovom zákone. Nové sankcie a clá, ktorých cieľom bolo zvýšiť ekonomický tlak na Moskvu v súvislosti s vojnou proti Ukrajine, sa tak zatiaľ nebudú uplatňovať. Biely dom rozhodnutie zdôvodnil národnými záujmami Spojených štátov.

Zákon pritom Trump podpísal len v septembri po jeho schválení v Kongrese s podporou republikánov aj demokratov. Nový krok preto predstavuje výraznú zmenu v prístupe Washingtonu k sankčnému tlaku na Rusko.

Dmitrijev ho privítal ako významný posun, zatiaľ čo opatrenia mali pôvodne obmedziť príjmy Ruska a zvýšiť tlak na ukončenie vojny.

(tasr, mja)