Preskočiť na obsah
  |  

Le Penová chce zastaviť financovanie Ukrajiny

Francúzsko podľa prezidentskej kandidátky Marine Le Penovej, ktorá momentálne jasne vedie v prieskumoch, nemôže pokračovať vo finančnej podpore Ukrajiny. Dôvodom je podľa nej vysoký deficit a slabý hospodársky rast druhej najväčšej ekonomiky eurozóny.

„Už nemôžeme financovať Ukrajinu,“ povedala v stredu novinárom v Bruseli. Dodala, že Francúzsko sa nachádza v „mimoriadne nebezpečnej situácii“.

V prípade zvolenia za prezidentku preto plánuje ukončiť finančnú pomoc do šiestich mesiacov od nástupu do úradu.

V rozhovore pre britský denník Financial Times tiež uviedla, že odmieta vstup Ukrajiny do Európskej únie. Spochybnila aj európske sankcie proti Rusku: „My Európania sme začali energetickú vojnu proti Rusku, hoci sami nemáme energonosiče. Nie je to veľmi rozumné.“

Na otázku, či Rusko predstavuje najväčšiu hrozbu pre bezpečnosť Európy, odpovedala vyhýbavo s tým, že prezidentovi Vladimirovi Putinovi „do hlavy nevidí.“ V zahraničnej politike presadzuje podľa britského denníka „nezávislosť“ a „rovnaký odstup“ od jednotlivých strán, pričom sa odvoláva na gaullistickú tradíciu nezúčastňovania sa na mocenských blokoch.

(reuters, bak, tasr)

  |  

Podvod pri službách pre NATO preverujú v troch krajinách

Nórska polícia v stredu zadržala päť ľudí podozrivých zo závažného podvodu pri fakturácii služieb lodiam NATO. Vyšetrovanie zahŕňa aj podozrenie z úplatkárstva. Podľa Eurojustu a polície sa škoda odhaduje na viac ako milión eur.

Podozriví mali v rokoch 2021 až 2025 účtovať Agentúre NATO pre podporu a obstarávanie nadhodnotené ceny za služby v nórskych prístavoch. Vyšetrovatelia preverujú faktúry jednej spoločnosti a jej subdodávateľov za logistické a organizačné zabezpečenie vojenských plavidiel a posádok počas zastávok v severozápadnej Európe.

Policajti vykonali prehliadky aj v Nemecku a Rumunsku. V Hamburgu prehľadali dve spoločnosti a súkromné obydlie, v Rumunsku priestory firmy a niekoľko domov.

Prokurátorka Marianne Benderová z nórskeho úradu pre hospodársku a environmentálnu kriminalitu upozornila, že rast obranných rozpočtov zvyšuje riziko hospodárskej kriminality. „Ak bol na NATO vykonaný podvod, bude nasledovať tvrdá reakcia,“ zdôraznila.

(sueddeutsche, bak)

  |  

Študent vo Veľkých Kapušanoch sa mal s nožom vyhrážať učiteľovi

Na Spojenej škole vo Veľkých Kapušanoch v okrese Michalovce sa mal 18-ročný študent M. L. s nožom v ruke vyhrážať zabitím pedagógovi.

Na sociálnej sieti o tom informoval generálny prokurátor Maroš Žilinka s tým, že policajti už mladíka obvinili z prečinu nebezpečného vyhrážania závažnejším spôsobom konania - so zbraňou.

Zároveň bol na súd podaný návrh na jeho vzatie do väzby. „Na obdobné prípady, ktoré sú čoraz početnejšie, budú orgány činné v trestnom konaní nekompromisne reagovať,“ napísal Žilinka.

(tasr, bak)

  |  

Je šéf FBI v Rusku? Správu TASS Američania popreli

Agentúra TASS v stredu informovala, že riaditeľ amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie Kash Patel pricestoval na rokovania do Ruska. Reuters však priniesol stanovisko FBI, podľa ktorého sa nachádzal vo Virgínii.

TASS sa odvolala na televíziu MS NOW. Tá s odkazom na dva nemenované zdroje tvrdila, že Patel pristál v Rusku na dvojdňové stretnutia v Moskve a Petrohrade, ktoré organizuje Federálna bezpečnostná služba. Išlo by o prvú návštevu šéfa FBI v krajine od roku 2013.

Americký úrad túto správu poprel. Vo svojom príspevku oznámil, že Patel je na Liberty University na podujatí venovanom oceneniu práce bezpečnostných zložiek. Video miestnej stanice pridruženej k ABC News ho v stredu zachytávalo na akcii v Lynchburgu vo Virgínii.

O plánovanej októbrovej návšteve Ruska informovali americké médiá už v lete. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vtedy podľa TASS odmietol správy komentovať s vysvetlením, že podobné návštevy sa takmer nikdy neoznamujú.

(tasr, reuters, bak)

  |  

Pri Hormuze sa potopila ďalšia loď

Nákladné plavidlo Cape Dao, plaviace sa pod vlajkou Antiguy a Barbudy, sa po zásahu projektilom potopilo ešte 23. septembra neďaleko Hormuzského prielivu. Vyplýva to z údajov Medzinárodnej námornej organizácie zverejnených v stredu.

Stratu lode však oznámili až v stredu 14. októbra, necelých 24 hodín po potopení plavidla GFS Pride pod singapurskou vlajkou. Aj toto v samostatnom incidente zasiahol projektil, informovali v stredu zdroje z oblasti námornej bezpečnosti.

(reuters, bak)

  |  

Parlament Saska-Anhaltska žiada zastaviť pomoc pre Ukrajinu

Pravicová Alternatíva pre Nemecko a ľavicová BSW v stredu spoločne v parlamente Saska-Anhaltska schválili návrh požadujúci zastavenie vojenskej podpory Kyjeva. Rozhodnutie je symbolické, keďže krajinské parlamenty nemajú právomoci v zahraničnej politike.

Hlasovanie však naznačilo možnú dohodu, ktorá by lídrovi miestnej AfD Ulrichovi Siegmundovi umožnila zostaviť vládu. Strana minulý mesiac dosiahla svoje najväčšie volebné víťazstvo, tesne však nezískala absolútnu väčšinu.

Siegmund sa chce do konca roka uchádzať o potvrdenie vo funkcii krajinského premiéra. Väčšina ostatných strán spoluprácu s AfD odmieta. BSW nechce vstúpiť do formálnej koalície, je však pripravená podporovať spoločné návrhy.

„Ochranná hrádza zlyhala,“ vyhlásila zakladateľka BSW Sahra Wagenknechtová. Jej strana chce presadzovať program prostredníctvom meniacich sa väčšín.

Obe zoskupenia požadujú obnovu vzťahov s Moskvou a obmedzenie migrácie. Tvrdia, že pomoc Ukrajine predlžuje vojnu a peniaze by sa mali použiť doma.

Návrh prijali v deň začiatku hamburského procesu s bývalým ukrajinským dôstojníkom obvineným zo zničenia Nord Streamu. Kyjev zapojenie odmieta.

Vláda Friedricha Merza zostáva najväčším európskym dodávateľom vojenskej pomoci Ukrajine a zodpovednosť za vojnu pripisuje plným dielom Rusku.

(reuters, bak)