Preskočiť na obsah
  |  

Memorial: Každé štvrté video zo zatýkania FSB je zinscenované

Približne štvrtina z asi 70 analyzovaných videí ruskej Federálnej bezpečnostnej služby vykazovala známky inscenovania zatýkania. Tvrdí to ľudskoprávna organizácia Memorial, podľa ktorej služba núti podozrivých k priznaniam pred kamerou nátlakom a mučením. O zisteniach informoval web Insider.

Zmienky o FSB v agentúrach RIA Novosti a TASS sa podľa správy od roku 2022 zdvojnásobili až strojnásobili, počet videí zo zatýkania sa takmer zdvojnásobil. Autori v tom vidia snahu demonštrovať účinnosť služby a posilniť jej psychologický vplyv na obyvateľov.

Zadržaní často hovoria byrokratickým jazykom a citujú ustanovenia trestného zákona. Priznania krátko po zatknutí obsahovali takmer dve tretiny skúmaných záznamov. Niektoré videá podľa výskumníkov mohli spájať autentické zábery s neskôr natočenými scénami.

Bogdan Ziza z Krymu potvrdil, že po zadržaní za protivojnovú demonštráciu s ním nahrali najmenej päť verzií videa. Keď jeho ospravedlnenie armáde či Vladimirovi Putinovi nepovažovali za dostatočne úprimné, opäť ho zbili.

Memorial bol v roku 2022 laureátom Nobelovej ceny za mier, ale v Rusku ho pre údajné „závažné a opakované“ porušenie registračných požiadaviek najvyšší súd v apríli 2026 zaradil na zoznam extrémistických organizácií a zakázal.

(tasr, bak)

  |  

Tender na D1 Turany – Hubová môže pokračovať

Úrad pre verejné obstarávanie v stredu zastavil námietkové konanie k výstavbe diaľničného úseku D1 Turany – Hubová. Navrhovateľ vzal námietky v celom rozsahu späť, súťaž tak môže pokračovať. Informovala o tom hovorkyňa úradu Simona Brejová.

Konanie sa začalo 16. októbra a týkalo sa podmienok v dokumentoch potrebných na vypracovanie žiadosti o účasť. Národná diaľničná spoločnosť zároveň predĺžila lehotu na predkladanie žiadostí do 19. novembra.

Výstavbu posledného úseku D1 medzi Bratislavou a Košicami obstarávajú diaľničiari viac než dva roky. Predpokladané náklady vrátane projektovania dosahujú 1,573 miliardy eur bez dane z pridanej hodnoty. Práce sú predbežne naplánované na 2 555 dní, teda sedem rokov.

Pôvodnú súťaž z augusta 2024 nariadil predseda úradu Peter Kubovič koncom roka 2025 zrušiť pre porušenie pravidiel verejného obstarávania. Nový tender vyhlásila diaľničná spoločnosť v marci tohto roka.

(tasr, bak)

  |  

Patrioti pre Európu hlásia razie vo svojich kanceláriách

Európska prokuratúra v stredu prehľadávala administratívne kancelárie frakcie Patrioti pre Európu v Bruseli a Štrasburgu. Politické zoskupenie o tom informovalo na sociálnej sieti X.

„Od dnešného rána Európska prokuratúra vykonáva prehliadky v administratívnych kanceláriách Európskeho parlamentu v Bruseli a Štrasburgu,“ napísala frakcia.

Patrioti pre Európu sú tretím najväčším zoskupením v europarlamente. Patria doň aj francúzske Národné združenie, maďarský Fidesz či české ANO.

(reuters, bak)

  |  

Moskva pripúšťa návrat k mierovým rokovaniam v novembri

Rusko je v zásade pripravené budúci mesiac obnoviť rozhovory s Ukrajinou a so Spojenými štátmi o ukončení vojny. Vladimir Putin to v stredu oznámil americkému vyslancovi Stevovi Witkoffovi, informoval poradca Kremľa Jurij Ušakov. Takéto rokovania sa naposledy uskutočnili vo februári.

Nové kolo by sa podľa Ušakova malo sústrediť na „budovanie bezpečnostného systému pre Rusko a Ukrajinu po skončení konfliktu“.

Witkoff oboznámil ruského prezidenta s utorkovými rozhovormi v Osle, kde sa stretol s Volodymyrom Zelenským, nórskym premiérom a fínskym prezidentom. Podľa poradcu predstavil nové prvky v postojoch Európanov a Kyjeva, ktoré však z pohľadu Moskvy obsahovali len málo užitočného na vyriešenie konfliktu.

Takmer trojhodinové stretnutie sa venovalo aj plneniu dohody Putina s Donaldom Trumpom z 9. októbra o dodávkach ruskej nafty na americký a svetový trh.

Témou bola aj kríza okolo Iránu. Šéf Kremľa podľa Ušakova zdôraznil, že možnosti diplomacie sa ani zďaleka nevyčerpali a dohody s Teheránom sú možné aj potrebné. Rusko opätovne deklarovalo pripravenosť pomáhať pri hľadaní politických a diplomatických riešení.

(reuters, bak)

  |  

Mladík obvinený z vyhrážok spolužiakom skončil vo väzbe

Okresný súd Žilina vzal v stredu do väzby 19-ročného A. T., ktorý sa 16. októbra počas vyučovania na žilinskej strednej škole údajne vyhrážal spolužiakom, že ich dobodá. Obvinený podal sťažnosť, o ktorej rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa hovorcu krajskej prokuratúry Martina Koklesa sudkyňa rozhodla pre dôvodnú obavu, že mladík bude pokračovať v trestnej činnosti alebo uskutoční čin, ktorý pripravoval, ktorým hrozil či o ktorý sa pokúsil. Stíhaný je pre prečin násilia proti skupine obyvateľov. Väzbu bude vykonávať v Ilave.

Prokuratúra upozornila, že vyhrážky násilím voči spolužiakom nemožno považovať za nevinný žart. Môžu viesť k trestnému stíhaniu, väzbe a pri uznaní viny aj k odsúdeniu.

Ochranu života, zdravia a bezpečnosti žiakov i zamestnancov škôl označila za prioritu. Pripomenula, že za zákonom stanovených podmienok možno vyvodiť trestnú zodpovednosť už voči osobám, ktoré dovŕšili 14 rokov.

(tasr, bak)

  |  

Žilinka neuspel s námietkou pri dotáciách pre krajanov

Ústavný súd SR v stredu nevyhovel návrhu generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý napadol prechodné ustanovenie novely zákona o zahraničných Slovákoch z roku 2022. Rozpor s ústavou nezistil.

Sporný paragraf stanovuje, že písomné zmluvy o dotáciách uzatvorené do 1. decembra 2022 sa s prihliadnutím na ich obsah posudzujú podľa pravidiel účinných od tohto dátumu. Prijímateľom pritom hrozilo zastavenie ďalších dotácií.

Žilinka namietal porušenie zákazu spätného pôsobenia právnych noriem. Podľa neho úprava neprípustne a neodôvodnene zasahuje do právneho postavenia krajanských spolkov a organizácií, ktoré ešte pred uvedeným termínom uzavreli dotačné zmluvy s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

(tasr, bak)