Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rakety nad Kyjevom, drony nad Moskvou. Mier je ďaleko

Rusko a Ukrajina pokračujú vo vzájomných útokoch napriek najnovším diplomatickým snahám Spojených štátov o ukončenie vojny.

Ruské rakety vo štvrtok nadránom zasiahli Kyjev, kde podľa miestnych úradov zranili 15 ľudí a poškodili infraštruktúru metra na Južnom moste cez Dneper. Už pri stredajšom (21. októbra) večernom útoku sa zranilo ďalších šesť osôb.

V Charkovskej oblasti zahynula pri ruskom útoku žena a ďalší štyria ľudia utrpeli zranenia. Dron zasiahol aj energetické zariadenie v oblasti Kremenčuku.

Ukrajina medzitým podnikla rozsiahly dronový útok na Rusko. Podľa moskovského primátora Sergeja Sobjanina smerovalo k metropole počas noci 630 dronov, pričom väčšinu zostrelili vo väčšej vzdialenosti. Pri Moskve sa zranili dvaja ľudia, ďalší človek utrpel zranenia v Lipecku.

Útoky nasledovali po rozhovoroch amerického vyslanca Steva Witkoffa so Zelenským a Putinom. Ukrajinský prezident podporil návrh USA na skoré trojstranné rokovania.

Kremeľ oznámil, že Putin súhlasil s obnovením mierových rozhovorov sprostredkovaných Washingtonom, ktoré by sa mohli uskutočniť už budúci mesiac.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Pápež po operácii rakoviny pľúc nepotrebuje ďalšiu liečbu

Pápež Lev XIV. nebude po minulotýždňovej operácii rakoviny pľúc potrebovať ďalšiu liečbu. Jeho lekári v stredu oznámili, že ochorenie zostalo lokalizované a nerozšírilo sa.

Sedemdesiatjedenročnému pápežovi 13. októbra odstránili dolný lalok pravých pľúc. Diagnostikovali mu adenokarcinóm pľúc, najčastejšiu formu rakoviny tohto orgánu. Diagnózu potvrdili aj konečné histologické vyšetrenia a molekulárne analýzy odobratého tkaniva.

„Následné onkologické vyšetrenie potvrdilo, že ďalšia liečba nie je potrebná,“ uviedli vo vyhlásení zverejnenom Vatikánom chirurg Stefano Margaritora a pápežov osobný lekár Luigi Carbone.

Leva v sobotu prepustili z nemocnice a postupne sa vracia k bežným povinnostiam. V stredu sa opäť objavil na Námestí svätého Petra na pravidelnej audiencii s pútnikmi.

Naďalej nie je jasné, či absolvuje plánovanú cestu do Uruguaja, Argentíny a Peru od 6. do 17. novembra. Margaritora minulý týždeň uviedol, že cestovaniu nebránia žiadne klinické dôvody. Vatikánsky štátny sekretár však naznačil, že pápež možno bude musieť prispôsobiť tempo programu svojmu zotavovaniu.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Švédsko zvažuje vízovú stopku pre ruských športovcov

Švédsko skúma, či môže odmietnuť víza ruským a bieloruským športovcom, ktorí chcú súťažiť na jeho území. Opatrenie by mohlo zasiahnuť aj pretekárov s neutrálnym štatútom, ktorým účasť povolili športové federácie.

Minister pre migráciu Johan Forssell pre Reuters potvrdil, že úrady analyzujú právne možnosti. Vláda podľa neho dôrazne odmieta návrat reprezentantov oboch krajín do medzinárodných súťaží pre riziko normalizácie ruskej agresie proti Ukrajine.

Obmedzenia by sa mohli dotknúť budúcoročných majstrovstiev sveta v severskom lyžovaní vo Falune, naplánovaných na február a marec. Medzinárodná lyžiarska a snoubordová federácia už viacerým ruským športovcom priznala neutrálny štatút umožňujúci štart na jej podujatiach.

Postoj kabinetu podporujú Švédska športová konfederácia aj tamojší lyžiarsky zväz. Ten presadzuje vylúčenie ruských a bieloruských pretekárov počas trvania vojny. Zároveň zdôrazňuje, že o vízach rozhodujú úrady a zväz bude rešpektovať pravidlá medzinárodnej federácie.

Športovci oboch krajín čelia rozsiahlym obmedzeniam od ruskej invázie vo februári 2022, pri ktorej Bielorusko poskytlo zázemie ruským silám. Moskva už športové zákazy napadla na Športovom arbitrážnom súde ako nezákonné a diskriminačné.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Prezident vyzval občanov na účasť v sobotných voľbách

Prezident Peter Pellegrini vyzval občanov na účasť v sobotných komunálnych a krajských voľbách. Zdôraznil, že samospráva ovplyvňuje veľkú časť každodenného života neraz výraznejšie než štát.

Obce a mestá zabezpečujú chodníky, miestne cesty, údržbu verejných priestorov, škôlky, základné školy či mestskú dopravu. Kraje zodpovedajú za cesty druhej a tretej triedy, stredné školy, prímestské autobusy a niektoré ambulancie.

Hlava štátu odporučila voliť ľudí, ktorých občania poznajú, dôverujú im a ktorí dokážu prinášať výsledky. Pri miestnych politikoch si podľa nej môžu splnenie sľubov overiť na vlastné oči.

„Bola by veľká škoda svoj hlas nevyužiť a nechať rozhodovanie o svojom najbližšom okolí na iných,“ odkázal Pellegrini. Konkrétneho kandidáta ani stranu podporovať nebude. Pripomenul aj moratórium začínajúce sa o polnoci zo stredy na štvrtok 22. októbra.

Volebné miestnosti budú 24. októbra otvorené od 7.00 do 20.00 h. Voliči vyberú starostov či primátorov, predsedov krajov a poslancov obecných, mestských aj krajských zastupiteľstiev. V Bratislave a Košiciach budú voliť aj starostov mestských častí a miestnych poslancov.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Zelenskyj podporil skoré trojstranné rokovania s Ruskom a USA

Ukrajina podporuje americký návrh na trojstranné rokovania s Ruskom a so Spojenými štátmi na úrovni vyjednávačov. Uskutočniť by sa mali čo najskôr, podľa prezidenta Volodymyra Zelenského najneskôr začiatkom novembra.

Zelenskyj to v stredu povedal novinárom počas návratu z Nórska do Kyjeva. S americkými predstaviteľmi hovoril po stretnutí prezidentského vyslanca Steva Witkoffa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Petrohrade.

„Dostali sme spätnú väzbu, že Rusko podporuje trojstranné stretnutie na úrovni našich vyjednávacích tímov,“ uviedol Zelenskyj. Dodal, že ukrajinská strana je v kontakte s americkými partnermi, ktorí sa budú usilovať zabezpečiť čo najskorší termín.

Kyjev podľa neho podporuje akékoľvek návrhy na prímerie, ukončenie vojny, zastavenie útokov na energetiku aj humanitárne iniciatívy.

Kremeľ už skôr oznámil, že Putin súhlasil s obnovením mierových rokovaní s Ukrajinou sprostredkovaných USA už na budúci mesiac.

Witkoff sa s Putinom stretol deň po rokovaní so Zelenským v Nórsku. Diplomatické úsilie sprevádzajú obavy Kyjeva a jeho spojencov, že Spojené štáty ustupujú od podpory Ukrajiny.

(reuters, luc)

Minúta  |  

USA pripravujú odchod diplomatov z Perzského zálivu pre hrozbu útokov

Americké ministerstvo zahraničných vecí pripravuje nariadenie odchodu časti personálu a rodinných príslušníkov z veľvyslanectiev USA v oblasti Perzského zálivu. Agentúre Reuters to v stredu uviedli traja americkí predstavitelia.

Dôvodom je podľa dvoch z nich možné obnovenie bojov, najmä s jemenskými húsíovcami podporovanými Iránom.

Americké veľvyslanectvo v Rijáde v stredu vydalo bezpečnostné upozornenie na možné ďalšie útoky húsíovcov na Saudskú Arábiu. Varovanie nasledovalo po nedávnych útokoch, ktoré si vyžiadali obete na životoch a zasiahli aj rijádske letisko.

Podľa dvoch amerických predstaviteľov by nariadený odchod mohol zahŕňať aj evakuáciu všetkých zamestnancov americkej diplomatickej misie v Saudskej Arábii a ich rodín.

(reuters, luc)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.