Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Belgicko tvrdí, že Brusel už ruské aktíva neotvorí

Belgický premiér Bart De Wever je presvedčený, že Európska komisia znovu neotvorí diskusiu o využití zmrazených ruských aktív na financovanie Ukrajiny. Vyhlásil to v stredu v belgickom parlamente pri hodnotení minulotýždňového samitu EÚ, informuje web Brussels Times.

De Wever už vlani odmietol návrh využiť približne 185 miliárd eur ruského majetku uloženého v bruselskej spoločnosti Euroclear.

Európski lídri sa namiesto toho dohodli na úverovom balíku 90 miliárd eur na roky 2026 a 2027. Financovanie však zrejme nebude postačovať. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj preto požiadal o ďalších 70 miliárd eur na budúci rok.

Belgický premiér nevylučuje, že niektoré členské krajiny sa k téme vrátia. Kritizoval holandského premiéra Roba Jettena, ktorý podporil využitie ruských peňazí.

De Wever zároveň varoval európskych partnerov pred možnými právnymi dôsledkami takýchto vyjadrení. Podľa jeho slov upozornenie zabralo a medzi lídrami EÚ už nie je výrazná ochota pokračovať v diskusii o zmrazenom ruskom majetku.

(mja)

Minúta  |  

Voľby v Izraeli veľký obrat neprinesú. Irán zostane nepriateľom

Budúcotýždňové parlamentné voľby v Izraeli môžu priniesť zmenu premiéra, zásadný obrat v bezpečnostnej politike však analytici neočakávajú. Irán zostane hlavným protivníkom krajiny, vojenská sila preferovaným nástrojom a vznik palestínskeho štátu vzdialenou perspektívou, píše Reuters.

Izraelskú stratégiu zásadne ovplyvnili útoky Hamasu zo 7. októbra 2023 a následné vojny v Gaze, Libanone a Iráne. Podľa expertov sa politické strany odlišujú skôr mierou tvrdosti než základným smerovaním.

Premiér Benjamin Netanjahu presadzuje preventívne vojenské údery a otvorene hovorí o zvrhnutí iránskeho režimu. Jeho prípadné víťazstvo s podporou krajne pravicových spojencov by mohlo viesť k ďalšiemu vyostreniu konfliktov a rozširovaniu židovských osád na okupovanom Západnom brehu.

Opozícia vedená bývalým náčelníkom generálneho štábu Gadim Eisenkotom by podľa analytikov mohla zmierniť rétoriku a usilovať sa o zlepšenie medzinárodných vzťahov. Základná politika voči Iránu a Palestínčanom by sa však pravdepodobne nezmenila.

Spojené štáty naďalej podporujú tlak na Teherán, odmietajú však izraelskú anexiu Západného brehu.

Analytici zároveň varujú, že rastúce násilie osadníkov a frustrácia Palestínčanov môžu vyvolať nové nepokoje. Pre krajiny Perzského zálivu zostáva dilemou, ako obmedziť iránsky vplyv bez podpory izraelskej expanzie.

(reuters, est)

Minúta  |  

O Starlinku rozhoduje Musk, nie Biely dom, vraví Rubio

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyhlásil, že rozhodovanie o prístupe Ukrajiny k satelitnému systému Starlink patrí spoločnosti SpaceX a Elonovi Muskovi, nie Bielemu domu.

Reagoval tak na informácie denníka Wall Street Journal, podľa ktorého Musk nariadil spomalenie vojenského systému Starshield, využívaného pri ukrajinskej obrane proti ruským útokom.

Rubio tvrdí, že o rozhodnutí vopred nevedel. Prezident Donald Trump tiež poprel svoju účasť. Reuters však s odvolaním sa na troch informovaných predstaviteľov uvádza, že rozhodnutie v skutočnosti prišlo z Bieleho domu. Rovnaké tvrdenie prezentoval aj Volodymyr Zelenskyj, americká administratíva ho odmieta.

Podľa predstaviteľa demokratov v Senáte obmedzenia ohrozili americkú delegáciu, jej personál a ďalších 230 Američanov na Ukrajine. Spomalenie systému zároveň komplikovalo obranu proti rýchlym ruským dronom.

Minister obrany Pete Hegseth označil obmedzenia za obchodnú otázku. Situáciu komplikuje aj nejasnosť, či sa problémy týkali Starlinku, jeho vojenskej verzie Starshield alebo oboch systémov. Musk ani SpaceX na žiadosti o vyjadrenie nereagovali.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Bolsonaro žiada preveriť financovanie Lulových poradcov

Brazílski prezidentskí kandidáti Luiz Inácio Lula da Silva a Flávio Bolsonaro sa pred nedeľným (25. októbra) druhým kolom volieb dostali do sporu o zverejnenie svojich finančných a osobných záznamov.

Lula vyzval súpera, aby obaja sprístupnili bankové, daňové a telefonické údaje vrátane záznamov rodinných príslušníkov a vybraných spoločností.

Bolsonaro s návrhom súhlasil pod podmienkou, že preverovanie zahrnie aj Lulových poradcov, ochranku a firmy vlastnené prezidentovými deťmi. Lulova kampaň následne oznámila, že tieto požiadavky akceptuje a súdu predloží oficiálnu odpoveď.

Spor prichádza v závere tesného volebného súboja. Bolsonaro podľa prieskumov mierne vedie, zároveň však čelí vyšetrovaniu pre podozrenia z korupcie a prania špinavých peňazí. Jeden z prípadov súvisí so získavaním financií na film o jeho otcovi Jairovi Bolsonarovi. Senátor akékoľvek pochybenie odmieta.

Vyšetrovanie sa týka aj Lulovho syna Fábia Luísa, podozrivého z korupcie, obchodovania s vplyvom a zo súvislosti s dôchodkovými podvodmi. Aj on obvinenia odmieta.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Rakety nad Kyjevom, drony nad Moskvou. Mier je ďaleko

Rusko a Ukrajina pokračujú vo vzájomných útokoch napriek najnovším diplomatickým snahám Spojených štátov o ukončenie vojny.

Ruské rakety vo štvrtok nadránom zasiahli Kyjev, kde podľa miestnych úradov zranili 15 ľudí a poškodili infraštruktúru metra na Južnom moste cez Dneper. Už pri stredajšom (21. októbra) večernom útoku sa zranilo ďalších šesť osôb.

V Charkovskej oblasti zahynula pri ruskom útoku žena a ďalší štyria ľudia utrpeli zranenia. Dron zasiahol aj energetické zariadenie v oblasti Kremenčuku.

Ukrajina medzitým podnikla rozsiahly dronový útok na Rusko. Podľa moskovského primátora Sergeja Sobjanina smerovalo k metropole počas noci 630 dronov, pričom väčšinu zostrelili vo väčšej vzdialenosti. Pri Moskve sa zranili dvaja ľudia, ďalší človek utrpel zranenia v Lipecku.

Útoky nasledovali po rozhovoroch amerického vyslanca Steva Witkoffa so Zelenským a s Putinom. Ukrajinský prezident podporil návrh USA na skoré trojstranné rokovania.

Kremeľ oznámil, že Putin súhlasil s obnovením mierových rozhovorov sprostredkovaných Washingtonom, ktoré by sa mohli uskutočniť už budúci mesiac.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Pápež po operácii rakoviny pľúc nepotrebuje ďalšiu liečbu

Pápež Lev XIV. nebude po minulotýždňovej operácii rakoviny pľúc potrebovať ďalšiu liečbu. Jeho lekári v stredu oznámili, že ochorenie zostalo lokalizované a nerozšírilo sa.

Sedemdesiatjedenročnému pápežovi 13. októbra odstránili dolný lalok pravých pľúc. Diagnostikovali mu adenokarcinóm pľúc, najčastejšiu formu rakoviny tohto orgánu. Diagnózu potvrdili aj konečné histologické vyšetrenia a molekulárne analýzy odobratého tkaniva.

„Následné onkologické vyšetrenie potvrdilo, že ďalšia liečba nie je potrebná,“ uviedli vo vyhlásení zverejnenom Vatikánom chirurg Stefano Margaritora a pápežov osobný lekár Luigi Carbone.

Leva v sobotu prepustili z nemocnice a postupne sa vracia k bežným povinnostiam. V stredu sa opäť objavil na Námestí svätého Petra na pravidelnej audiencii s pútnikmi.

Naďalej nie je jasné, či absolvuje plánovanú cestu do Uruguaja, Argentíny a Peru od 6. do 17. novembra. Margaritora minulý týždeň uviedol, že cestovaniu nebránia žiadne klinické dôvody. Vatikánsky štátny sekretár však naznačil, že pápež možno bude musieť prispôsobiť tempo programu svojmu zotavovaniu.

(reuters, luc)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.