Preskočiť na obsah
  |  

Dron potopil loď pri Rumunsku, prezident viní Rusko

Rumunský prezident Nicușor Dan v piatok obvinil Rusko z nebezpečnej eskalácie konfliktu na východnom krídle NATO. Reagoval tým na útok dronu, pri ktorom bola v Čiernom mori neďaleko rumunského prístavu Konstanca potopená nákladná loď Khoryv plaviaca sa pod vlajkou Komor.

Na palube sa nachádzalo trinásť ukrajinských a azerbajdžanských námorníkov. Záchranárom sa napriek nepriaznivému počasiu podarilo zachrániť deväť osôb, najmenej jeden námorník zahynul a traja zostávajú nezvestní. Incident sa odohral tesne za hranicou rumunských teritoriálnych vôd.

Ide o najnovší zo série incidentov, keďže za uplynulé dva týždne pri pobreží Rumunska a Bulharska zasiahli najmenej sedem obchodných lodí. Útoky si vyžiadali už približne 30 mŕtvych či nezvestných. Terčom sa stávajú najmä plavidlá smerujúce do Sulinského kanála, ktorý predstavuje kľúčovú trasu pre vývoz ukrajinského obilia.

V reakcii na zhoršujúcu sa situáciu NATO oznámilo vyslanie ďalších námorných hliadkových lietadiel, radarových systémov a dronov na ochranu komerčnej lodnej dopravy.

(reuters, max)

  |  

Poľská ministerka odstúpila z vlády, Tusk už má dve kandidátky

Poľská ministerka fondov a regionálnej politiky Katarzyna Pełczyńska-Nałęczová oznámila odchod z vlády Donalda Tuska. Rozhodnutie zdôvodnila tým, že hodnoty sú pre ňu dôležitejšie než politické funkcie.

Rezignáciu oznámila po štvrtkovom hlasovaní Sejmu, ktorý ponechal limit dvoch funkčných období starostov a primátorov. Ministerka kritizovala koaličných partnerov aj časť poslancov vlastnej strany Poľsko 2050, ktorí podľa nej uprednostnili politické dohody pred záujmami občanov.

Premiér Donald Tusk počas návštevy Indie vyhlásil, že spolupráca s ministerkou už dlhší čas nebola jednoduchá. Jej odchod podľa neho pravdepodobne neovplyvní fungovanie vládnej koalície.

„Myslel som si, že pred odchodom aspoň zavolá a povie, že ju táto práca nudí,“ poznamenal. Dodal, že má dve kandidátky na jej miesto a meno nástupkyne oznámi po návrate do Poľska.

Pełczyńska-Nałęczová zároveň avizovala odchod z vedenia Poľska 2050. Zakladateľ strany Szymon Hołownia uviedol, že o novom predsedovi rozhodnú členovia vo voľbách. Potvrdil tiež zotrvanie parlamentného klubu vo vládnej koalícii.

(max)

  |  

Fico nestiahne nomináciu Kuffu, pokiaľ na nej SNS trvá

Predseda vlády Robert Fico (Smer) a líder strany SNS Andrej Danko na spoločných pracovných raňajkách potvrdili stabilitu vládnej koalície a jednotný postup v otázke nominácie na ministra životného prostredia. Obaja sa dohodli, že návrh na vymenovanie Filipa Kuffu predložený prezidentovi Petrovi Pellegrinimu zostáva v plnom rozsahu zachovaný.

Fico zdôraznil, že podľa koaličnej zmluvy patrí rezort SNS a prezident nemá ústavné právo kandidáta oficiálne odmietnuť. Pokiaľ národniari nezmenia názor, premiér nemá dôvod nomináciu stiahnuť a je pripravený dočasne niesť plnú politickú zodpovednosť za riadenie ministerstva.

Danko vo svojom osobnom vyhlásení priznal, že vládnutie sprevádzajú náročné súboje, no vyzdvihol schválenie štátneho rozpočtu v Národnej rade SR väčšinou 76 poslancov.

Zároveň podrobil mimoriadne ostrej kritike bývalého enviroministra Tomáša Tarabu, ktorého označil za zradcu a obvinil ho z vydierania, zavádzania a podávania trestných oznámení na vlastných spojencov. Podľa Danka sa Taraba neúspešne pokúsil pošpiniť Filipa Kuffu pred svojím odchodom.

Obaja koaliční lídri zhodne deklarovali, že napriek vnútorným rozporom a tlaku opozície či médií je kľúčové dôsledné dodržiavanie koaličnej dohody medzi stranami Smer, Hlas a SNS. Pripojili tiež prianie úspešných výsledkov v nadchádzajúcich komunálnych voľbách pre spoločné koaličné kandidátky.

Pellegrini chce ďalší postup oznámiť v najbližších dňoch. Stanovisko premiéra berie na vedomie.

(max)

  |  

Vo Francúzsku žiadajú 45-tisíc eur za policajný dohľad počas protestu

Organizátori tradičných gastronomických banketov Le Canon français tvrdia, že francúzske úrady od nich požadujú 45-tisíc eur na policajné zabezpečenie plánovanej demonštrácie. Tá sa má uskutočniť 28. novembra v meste Biarritz, kde skupina pripravuje ďalšie zo svojich podujatí.

Podľa organizátorov ich o požiadavke informovala miestna polícia, ktorá konala na pokyn podprefekta. Proti banketu sa plánujú zhromaždiť ľavicoví aktivisti, ktorí kritizujú jeho údajné konzervatívne či nacionalistické ideologické pozadie.

Le Canon français namieta, že na svojich podujatiach zabezpečuje súkromnú bezpečnostnú službu. Považuje preto za nespravodlivé, aby financoval aj policajné opatrenia súvisiace s protestom svojich odporcov.

Skupina organizuje po celom Francúzsku spoločné stolovania zamerané na tradičnú gastronómiu, regionálne produkty a miestnu kultúru. Jej podujatia priťahujú stovky až tisíce účastníkov, no vyvolávajú aj politické kontroverzie.

Nezávislé potvrdenie požiadavky na úhradu 45-tisíc eur ani podrobné stanovisko francúzskych úradov zatiaľ nie sú k dispozícii.

(red)

  |  

Do Spojených štátov mieri prvý tanker s ruskou ropou

Tanker Agioi Fanendes plaviaci sa pod maltskou vlajkou smeruje do New Yorku s nákladom 40-tisíc ton ruskej nafty. Ide o prvú dodávku v rámci dohody medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Náklad naložili 22. októbra v baltskom prístave Primorsk a do USA by mal doraziť 7. novembra.

Kremeľ prostredníctvom svojho hovorcu Dmitrija Peskova podľa ďalšej správy Reuters potvrdil, že prvý tanker je na ceste a ďalšie dodávky budú pokračovať.

Dodávka súvisí s Trumpovou snahou znížiť ceny nafty pred novembrovými voľbami do Kongresu. Americký prezident udelil výnimky z časti nového sankčného zákona voči Rusku a európskym krajinám pohrozil obmedzením vývozu americkej nafty, ak neuvoľnia viac paliva zo svojich núdzových zásob.

Rusko po dohode súhlasilo so zrušením vlastného zákazu vývozu nafty. Podľa vicepremiéra Alexandra Novaka by krajina mohla do konca roka zvýšiť mesačný export na zvyčajné tri až 3,5 milióna ton. Od zavedenia embarga Európskej únie v roku 2023 smerovala ruská nafta najmä do Brazílie, Turecka a afrických krajín.

(reuters, max)

  |  

Babišova vláda navyšuje výdavky, snemovňa rozpočet posunula

Poslanecká snemovňa Českej republiky schválila v prvom čítaní základné parametre štátneho rozpočtu na rok 2027. Návrh počítal s medziročným nárastom deficitu na 386 miliárd českých korún (približne 15,89 miliardy eur), čo predstavuje zväčšenie fiškálneho schodku na približne 3,5 percenta HDP.

Premiér Andrej Babiš obhajoval vyššie výdavky potrebou financovania cestných a železničných projektov, zdravotníctva a zvyšovania platov vo verejnom sektore. Kritici však upozorňujú na zbytočné zadlžovanie krajiny v čase rastúcich úrokových sadzieb.

Kabinet napriek uvoľneniu výdavkových pravidiel tvrdí, že po započítaní výnimiek Únie na obranné investície dosiahne reálny deficit 2,8 percenta HDP, čím dodrží európsky trojpercentný strop.

Výdavky na obranu síce napĺňajú minimálnu hranicu NATO vo výške dvoch percent HDP, no čelia kritike spojencov za to, že zaostávajú za novými aliančnými cieľmi. Babišova vláda zároveň potvrdila odklon od priamej vojenskej pomoci Ukrajine aj od odvážnych klimatických cieľov Únie.

(reuters, max)