Preskočiť na obsah
  |  

Netanjahu sľubuje Palestínskej samospráve „veľké prekvapenie“

Izraelský premiér odmietol priamo odpovedať, či rozpustí Palestínsku samosprávu. V piatkovom rozhovore pre i24News však vyhlásil, že ju čaká „veľmi veľké prekvapenie“, a zdôraznil uprednostňovanie ľstí a momentu prekvapenia.

Benjamin Netanjahu predtým nariadil rozsiahlu vojenskú operáciu po tom, čo palestínski ozbrojenci zabili dvoch izraelských vojakov pri Hebrone na okupovanom Západnom brehu Jordánu.

Jeden z jeho krajne pravicových spojencov následne vyzval na zlikvidovanie Palestínskej samosprávy. Tá na základe mierových dohôd z 90. rokov spravuje časti Západného brehu v spolupráci s Izraelom. Podľa AFP nič nenaznačuje jej prepojenie s útokom na vojakov.

Premiér pred utorkovými parlamentnými voľbami v Izraeli naďalej odmieta nezávislý palestínsky štát. Rovnaký postoj zastáva aj jeho hlavný súper Gadi Eizenkot.

Izrael okupuje Západný breh a východný Jeruzalem od roku 1967. Žije tam približne 700-tisíc izraelských osadníkov a tri milióny Palestínčanov.

(tasr, bak)

  |  

Ukrajina hlási rýchle a stabilné spojenie so satelitmi SpaceX

Satelitná komunikácia spoločnosti SpaceX bola na Ukrajine obnovená aj pri rýchlostiach presahujúcich 400 kilometrov za hodinu. V sobotu to novinárom oznámil ukrajinský minister obrany Jevhen Chmara.

„Zaznamenávame rýchlosť vyše 400 km/h, spojenie je stabilné,“ povedal.

Armáda maximálne prevádzkové rýchlosti systémov nezverejňuje. Ministerstvo nepotvrdilo úplné obnovenie služby, oznámilo však, že po zaznamenaných výpadkoch Starlinku a Starshieldu sa rýchlostné parametre vrátili do normálu.

Obmedzenia, o ktorých sa prvýkrát informovalo 14. októbra, podľa ukrajinských predstaviteľov oslabili schopnosť zachytávať ruské útočné drony a narušili komunikáciu na fronte. Podľa zdrojov spojenie fungovalo iba pri rýchlostiach približne do 160 kilometrov za hodinu alebo nižších.

Problémy nastali po tom, ako Donald Trump oznámil dohodu o nákupe ruskej nafty, upustil od nových sankcií voči Moskve a tlačil na Kyjev, aby prestal útočiť na ruské rafinérie.

Šéf SpaceX Elon Musk ani americká vláda nepriznali zodpovednosť za obmedzenia. Obe strany verejne tvrdili, že také rozhodnutie mohla prijať iba tá druhá. Reuters však informoval, že pokyn na spomalenie Starshieldu prišiel z Bieleho domu.

Trump v piatok prisľúbil, že ak problémy s prístupom k Starlinku pretrvajú, zabezpečí nápravu.

(reuters, bak)

  |  

Najväčšiu šancu na oslovenie firmou majú strojní inžinieri

Najvyššiu pravdepodobnosť oslovenia zamestnávateľom na portáli Profesia.sk majú strojní inžinieri, a to 30 percent. Nasledujú hlavní účtovníci s 28 percentami, stavbyvedúci a rozpočtári či kalkulanti stavieb s 27 percentami a daňoví poradcovia s 26 percentami.

Vyplýva to z analýzy spoločnosti Alma Career. K 18. októbru bolo na portáli 64 354 aktívnych životopisov. Zamestnávatelia môžu uchádzačov kontaktovať priamo, aj keď nereagovali na pracovnú ponuku. Pri strojných inžinieroch si za posledných 30 dní otvorili 110 z viac než 360 životopisov.

Od začiatku roka zaznamenali najviac unikátnych zobrazení personálne a sprostredkovateľské firmy, približne 30-tisíc. Finančné poradenstvo a sprostredkovanie finančných služieb a poistenia dosiahli takmer 13-tisíc, doprava a logistika vyše 12-tisíc.

Najčastejšie hľadanou pozíciou medzi uchádzačmi je administratívny pracovník. Uvádza ju približne štvrtina záujemcov, teda 16-tisíc ľudí. Nasledujú asistenti, predavači, recepční a pokladníci.

Administratívne životopisy boli za posledný mesiac aj najprezeranejšie s 2215 zobrazeniami, pred asistentmi s 1420 a recepčnými s 949.

(tasr, bak)

  |  

Kim Čong-un prišiel do Číny cez nový most. Má oživiť vzájomný obchod

Severokórejský vodca Kim Čong-un v sobotu pricestoval do čínskeho Tan-tungu cez novootvorený most ponad rieku Ja-lu. Pre Reuters to potvrdil juhokórejský vládny predstaviteľ pod podmienkou anonymity. Podľa agentúry Jonhap sa tam stretol s čínskym premiérom Li Čchiangom.

Návšteva sa uskutočnila deň pred výročím vstupu Číny do kórejskej vojny z rokov 1950 až 1953. Čínske ministerstvo zahraničných vecí na informácie bezprostredne nereagovalo.

Trojkilometrové prepojenie otvorili tento mesiac po dlhom odklade. Má obnoviť obchod poznačený napätými vzťahmi a pandémiou a uľahčiť prepravu ťažkej techniky, surovín a energetických produktov do Severnej Kórey.

Jeho otvorenie podľa experta Lü Čchaa odstránilo významnú logistickú prekážku a môže podporiť ďalší rast obchodu. Ide o ďalší prejav zbližovania Pekingu a Pchjongjangu po dvoch stretnutiach ich lídrov za posledných 13 mesiacov. Kim naposledy navštívil Čínu v septembri 2025, Si Ťin-pching pricestoval do Severnej Kórey v júni.

Čína zostáva hlavným hospodárskym a diplomatickým podporovateľom krajiny. Zbližovanie Pchjongjangu s Moskvou však podľa analytikov znížilo jeho závislosť od Pekingu.

(reuters, bak)

  |  

Požiar v Hriňovej spôsobil miliónové škody

Požiar výrobnej technológie vo výrobnom závode v Hriňovej v okrese Detva, ktorý bol ohlásený v piatok (23. 10.) o 19.55 h, spôsobil miliónové škody. Informuje o tom Hasičský a záchranný zbor (HaZZ) na sociálnej sieti.

Na miesto udalosti vyslali príslušníkov HaZZ zo Zvolena, Detvy, Banskej Bystrice a Lučenca. „Po vykonanom prieskume hasiči zistili, že požiar vznikol v sušičke WPC (koncentrátu srvátkových bielkovín), odkiaľ sa následne rozšíril do potrubia vzduchotechniky. Hasiči zasahujúci v autonómnych dýchacích prístrojoch požiar zlikvidovali jedným hasebným prúdom,“ uviedli hasiči.

Pri udalosti nedošlo k žiadnym zraneniam. Predbežná výška priamej materiálnej škody bola vyčíslená na dva milióny eur.

Na miesto udalosti bola vyslaná aj expertízna skupina Požiarnotechnického a expertízneho ústavu Ministerstva vnútra SR. Príčina vzniku požiaru je v štádiu zisťovania.

(tasr, bak)

  |  

Irán odkazuje Trumpovi, že jeho lode do zálivu nepustí

Teherán v sobotu vyhlásil, že americkým vojenským lodiam za žiadnych okolností nedovolí vstúpiť do Perzského zálivu. Náčelník generálneho štábu Alí Abdolláhí odkázal Donaldovi Trumpovi, že si tento sen „odnesie do hrobu“.

Podľa Al-Džazíry tvrdil, že iránske sily vyradili americké námorníctvo z činnosti. Spochybnil aj prezidentove vyhlásenia o zničení iránskych jadrových zariadení a pýtal sa, prečo sa americké plavidlá neodvážia priblížiť k Hormuzskému prielivu.

Vyjadrenia zazneli popri rastúcej hrozbe ďalších amerických a izraelských útokov na Irán. Veľvyslanec USA v Turecku Tom Barrack varoval, že Washington by mohol zaútočiť už počas víkendu.

Irán od začiatku vojny 28. februára obmedzuje dopravu cez Hormuzský prieliv, vyžaduje povolenia na preplávanie a útočil na lode využívajúce južnú trasu popri Ománe. Spojené štáty na oplátku zaviedli námornú blokádu iránskych prístavov a lodí.

(aljazeera, bak)