Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bašta Netanjahuovej strany sa láme a voliči volajú po zmene

Mesto Dimona v Negevskej púšti, ktoré dlhé roky patrilo k najvernejším baštám strany Likud, sa pred utorkovými voľbami zmenilo na intenzívne politické bojisko. Ide o prvé parlamentné voľby od útoku Hamasu zo 7. októbra 2023, po ktorom popularita premiéra Benjamina Netanjahua prudko klesla a jeho pravicovo-ortodoxná koalícia riskuje stratu väčšiny.

Zlyhanie bezpečnostných zložiek i marcové zranenia desiatok miestnych obyvateľov po dopade iránskej rakety viedli časť tradičných voličov k tomu, že od dverí k dverám presviedčajú susedov na podporu centristickej strany Jašar.

Tú vedie bývalý náčelník generálneho štábu Gadi Eisenkot, syn marockých prisťahovalcov s mizrahijskými koreňmi, ktorých hlasy v minulosti vytvorili pevné jadro Likudu. Eisenkotova vojenská autorita i osobná tragédia po strate syna v bojoch v Gaze silno rezonujú aj medzi doterajšími stúpencami vlády.

Dáta Izraelského demokratického inštitútu naznačujú, že iba 55 percent voličov Likudu z roku 2022 plánuje stranu voliť opäť, pričom až trinásť percent celonárodnej voličskej základne zostáva tesne pred hlasovaním nerozhodnutých.

Netanjahu sa v regióne bráni pripomínaním masívnych investícií do rozvoja púštnych oblastí a zástupcovia strany veria v návrat odídencov. Medzi obyvateľmi však narastá volanie po zmene a únava z jeho osemnásťročného pôsobenia na čele vlády.

(reuters, max)

Minúta  |  

Raši priznal pokles mandátov, Richter hovorí o voľbách proti niekomu

Predseda parlamentu za Hlas Richard Raši v relácii O 5 minút 12 na STVR deklaroval jednoznačné víťazstvo svojej strany v kategórii starostov a primátorov. Aj keď priznal mierny pokles z minulých 630 mandátov na 568 (samostatne 260, v koalíciách 308), výsledok označil za ohromujúci úspech regionálnych štruktúr a vysvedčenie práce vládnych ministrov. Tento úspech sa budú snažiť preniesť aj do veľkej politiky.

Účasť v spojených voľbách bola vysoká, blížila sa takmer k 50 percentám. „Voliči ukázali, že nerezignovali na regionálnu politiku,“ povedal s tým, že o tento druh politiky je medzi ľuďmi záujem.

Za vládny Smer vystúpil Ján Richter, ktorý pripustil, že vládne trenice a ekonomická konsolidácia sa do istej miery premietli do hlasovania v spojených komunálnych a župných voľbách. Poukázal na to, že neúspech vládneho kandidáta Jozefa Ráža v Bratislave bol dôsledkom prenosu celoštátnych sporov do regiónov: „Veľakrát sa nevolil konkrétny kandidát, ale skôr to boli voľby proti niekomu.“

Richter zdôraznil, že Smer si udržal stabilné zázemie a dáta poslúžia analytikom pri tvorbe stratégie pre nadchádzajúce parlamentné voľby.

Roman Michelko z SNS pripomenul, že národniari získali 42 priamych starostov a 632 obecných poslancov, pričom odmietol reči o oslabení a vyzdvihol pevnú členskú základňu

Spojenie volieb do orgánov samosprávy obcí s voľbami do vyšších územných celkov považuje Michelko za dobré riešenie.

(max, tasr)

Minúta  |  

Gašpar tvrdí, že prezident má nomináciu Kuffu rešpektovať

V relácii TA3 V politike sa Tibor Gašpar (Smer) a Michal Šimečka (PS) ostro sporili o nomináciu Filipa Kuffu na ministra životného prostredia. SNS na jeho nominácii naďalej trvá, prezident má voči nej výhrady.

Gašpar uviedol, že koalícia sa pohybuje v rámci koaličnej zmluvy, ktorú musí podľa neho rešpektovať aj predseda vlády. Pripustil, že prezident má s Kuffovou nomináciou problém a mohol by sa obrátiť na Ústavný súd, aby získal jasný výklad svojich právomocí.

Myslí si, že v konečnom dôsledku má hlava štátu nomináciu rešpektovať. Zároveň zdôraznil prezumpciu neviny a dodal, že netvrdí, že prezident doteraz postupoval nesprávne.

Šimečka reagoval, že ak by Gašpar pripustil právo prezidenta odmietnuť Kuffu pre trestné stíhanie, otvorilo by to podľa neho otázku aj Gašparovho pôsobenia vo verejnej funkcii, keďže je obžalovaný. Tvrdil tiež, že Ústavný súd sa už otázkou právomocí prezidenta pri menovaní ministrov zaoberal.

Diskusia následne prerástla do osobnej konfrontácie. Gašpar tvrdil, že v rokoch 2020 až 2023 dochádzalo k zneužívaniu trestného práva na politický boj a že viacerí predstavitelia opozície boli stíhaní s cieľom vyradiť ich z politiky.

Následne poukázal na trestné stíhanie Šimečkovej matky pre podozrenie zo subvenčného podvodu a naznačil, že Šimečka mohol mať z časti spomínaných peňazí prospech.

Šimečka to odmietol. „Uvedomujete si, že moja mama na nič nekandiduje?“ reagoval s tým, že on sám sa žiadneho trestného činu nedopustil. Gašpara zároveň vyzval na „základnú úctu voči realite“ a pripomenul, že ani vina jeho matky nebola právoplatne preukázaná. Na jeho tvrdenia o zneužívaní práva na politický boj reagoval, že to je Gašparov subjektívny názor, ktorý nie je potvrdený.

(mja)

Minúta  |  

Lunter žiada viac kompetencií a odmieta politické divadlo

Staronový predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter po úspešných voľbách zdôraznil, že voliči jednoznačne odmietli návrat do obdobia pred rokom 2017, kedy sa nečerpali eurofondy a úrad sprevádzali kontroverzie. Výsledok vníma ako silný mandát na dokončenie rozbehnutých iniciatív.

„Máme dnes konkrétne 70 projektov, ktoré sú rozpracované a o ktorých viem, že ich dokončíme do konca tohto volebného obdobia,“ vyhlásil v relácii Politika24 na Joj24.

Medzi hlavné ciele zaradil zdvojnásobenie počtu ambulancií, rozšírenie integrovaných centier zdravotnej a sociálnej starostlivosti na polovicu územia kraja, modernizáciu škôl a strategický rozvoj cestovného ruchu vrátane projektu cesty na Kráľovu hoľu.

Lunter pripomenul, že úspech jeho modelu riadenia spočíva v schopnosti spájať demokratické politické spektrum. „Ukázali sme ľuďom, že politika nemusí byť len divadlo, to čo ukazujú centrálni politici, ale politika môže byť o tom, že môžeme dať nabok naše nejaké osobné názory a spojiť sa pre program pre ľudí,“ uviedol župan.

V krajskom zastupiteľstve plánuje pokračovať v konštruktívnej spolupráci napriek prirodzeným personálnym zmenám, akou je odchod doterajšieho podpredsedu Jána Beljaka (KDH), ktorý bol zvolený za primátora Zvolena.

Kriticky sa vyjadril k postupu vlád, ktoré podľa neho opakovane berú financie samosprávam, hoci regióny zabezpečujú až 70 percent všetkých verejných služieb. Bude preto dôrazne presadzovať presun kompetencií a zdrojov zo štátu na kraje. Na vládnej úrovni však potvrdil korektné vzťahy s viacerými ministrami strany Hlas, napríklad s Tomášom Druckerom pri legislatíve na ochranu detí pred šikanou či s rezortom zdravotníctva na tvorbe katalógu výkonov.

V hodnotových otázkach Lunter vylúčil akékoľvek ústupky. Trvá na jednoznačnom proeurópskom smerovaní Slovenska a členstve v NATO ako záruke bezpečnosti a prosperity. Zároveň odmietol spochybňovanie vedy či medicínskych faktov a vyzval celoštátnych lídrov, aby kultúrne spory odsunuli v prospech riešenia reálnych ekonomických a sociálnych problémov.

(max)

Minúta  |  

Šimečka je otvorený užšej spolupráci s Vallom

Michal Šimečka (PS) a Tibor Gašpar (Smer) sa venovali aj budúcnosti Matúša Valla a Jozefa Ráža po komunálnych a regionálnych voľbách.

Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka uviedol, že jeho strana je otvorená debate o tom, či by sa Vallo mohol v budúcnosti zapojiť aj do celoštátnej politiky. Zdôraznil však, že rozhodnutie je na ňom.

V relácii TA3 V politike označil spoluprácu medzi PS a Teamom Bratislava za dobrú a ocenil aj vecnú kampaň Valla a Ráža.

Jeho partner v diskusii Tibor Gašpar (Smer) výsledok v Bratislave rešpektuje a pripustil, že Vallo uspel v prostredí, ktoré považuje za baštu PS. Rážov výsledok zároveň označil za úspešný politický projekt. Podľa neho bude Ráž pokračovať vo funkcii ministra a ak by mal záujem kandidovať za Smer v parlamentných voľbách, strana by mu podľa Gašpara takú možnosť pravdepodobne ponúkla.

Výraznejší spor nastal pri Gašparovom vlastnom výsledku v Nitrianskom kraji. Podpredseda Národnej rady tvrdil, že kandidoval na mestského i župného poslanca vedome s cieľom oživiť regionálnu politiku a zistiť svoju pozíciu. Pripomenul, že v politike pôsobí len od roku 2023 a komunálnej politike sa dovtedy nevenoval. „Nepovažujem to za neúspech, ale mohlo to byť lepšie,“ uviedol.

Šimečka mu to ostro spochybnil. „Na takého popredného politika v domovskej Nitre je to na uterák,“ povedal a pýtal sa, ako môže Gašpar hovoriť o dobrom výsledku.

Do diskusie sa dostali aj prípady Jána Ferenčáka a Samuela Migaľa. Gašpar tvrdil, že okolo nich prebiehala výrazná mediálna kampaň a ich situáciu si majú komunikovať sami. Šimečka oponoval, že opozícia len politicky pracovala a že ak niekto používa agresívny slovník, je to podľa neho Robert Fico.

Neúspech Ferenčáka či Migaľa podľa Šimečku nevysvetľuje „hnusná kampaň“, ale nespokojnosť časti voličov s politikou súčasnej vlády.

(mja)

Minúta  |  

Húsíovci opäť hrozia útokmi na letisko v Rijáde

Saudskoarabská protivzdušná obrana v nedeľu zachytila viacero dronov a rakiet vypálených smerom na hlavné mesto Rijád a južné oblasti krajiny. Podľa vojenskej koalície smerovali na metropolu dva drony a jedna balistická strela, pričom na juhu kráľovstva pri mestách Abha a Chamís Mušajt zneškodnili ďalších desať balistických rakiet a jednu strelu s plochou dráhou letu.

Civilná obrana vydala núdzové varovania, obete na životoch bezprostredne nehlásili.

K útokom sa prihlásili jemenskí povstalci húsíovci, ktorí zároveň varovali aerolínie a verejnosť, že medzinárodné letisko kráľa Chálida v Rijáde naďalej považujú za vojenský cieľ. Letisko pritom len v nedeľu čiastočne obnovilo prevádzku dvoch terminálov po ničivom údere z 10. októbra, pri ktorom zahynulo trinásť ľudí.

Eskalácia bojov medzi Rijádom a húsíjskymi bojovníkmi fakticky ukončila prímerie sprostredkované OSN platné od roku 2022. Boje sa vyostrili po tom, čo povstalci postúpili k strategickému prielivu Báb el-Mandeb, kľúčovej námornej trase pre vývoz ropy cez Červené more.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.