Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poslanec Kéry bude novým primátorom Zlatých Moraviec

Novým primátorom Zlatých Moraviec bude Marián Kéry, ktorý kandidoval za zoskupenie Smer, Hlas, SNS a Sme Rodina. Vyplýva to z neoficiálnych výsledkov sobotných komunálnych volieb zverejnených Štatistickým úradom SR. Vo funkcii nahradí Dušana Husára, ktorý nekandidoval.

Z celkového počtu 4 591 platných hlasovacích lístkov pre voľby primátora získal Kéry 1 675 hlasov, čo predstavuje 36,48 percenta. Volebná účasť dosiahla 47,61 percenta.

Ako sa uvádza v zápisnici mestskej volebnej komisie, zo 17 členov mestského zastupiteľstva bude šesť žien a 11 mužov. V zastupiteľstve bude 13 nezávislých poslancov, dvaja zástupcovia zoskupenia Progresívne Slovensko, SaS, Demokrati, jeden poslanec za Tím Kraj Nitra a jeden za koalíciu Smer, Hlas, SNS, Sme rodina.

(tasr)

Minúta  |  

Kolíková: Opozícia vo voľbách absolútne prevalcovala koalíciu

Bývalý minister vnútra Roman Mikulec za Hnutie Slovensko v relácii O 5 minút 12 na STVR vyzdvihol znovuzvolenie županky Eriky Jurinovej v Žilinskom kraji so ziskom 130-tisíc hlasov a upozornil, že vládna koalícia stratila viaceré tradičné bašty v mestách ako Bardejov, Považská Bystrica či Myjava. Varoval zároveň pred rastom hnutia Republika, pričom vyzval opozíciu, aby nepohŕdala voličmi vládnych strán.

Ján Horecký z KDH označil za kľúčový triumf Milana Majerského, ktorý v Prešovskom kraji porazil Milana Mazureka z Republiky o viac ako 35-tisíc hlasov. Upozornil, že kresťanskí demokrati obsadili v samosprávach takmer 2 200 poslaneckých mandátov: „Tieto voľby neboli o frázach, boli o ľuďoch, o živote, o práci.“

Mária Kolíková za stranu Sloboda a Solidarita označila výsledky za mimoriadny úspech, podčiarknutý víťazstvom Juraja Drobu v Bratislavskom kraji a úspechmi v Martine či Krupine. Zdôraznila, že štyroch z ôsmich županov podporila opozícia a vládna koalícia v zastupiteľstvách stratila dominanciu: „Opozícia absolútne prevalcovala celú vládnu koalíciu.“

Predseda hnutia Republika Milan Uhrík zhodnotil vystúpenie svojho hnutia v regiónoch ako nespochybniteľný nárast vplyvu. Pripomenul, že pred štyrmi rokmi disponovali len jediným krajským poslancom a hŕstkou starostov. „Podľa dosiaľ zverejnených čísel si Republika, čo sa týka starostov, polepšilo štvornásobne a čo sa týka poslancov, tak zhruba dvaapolnásobne oproti predchádzajúcim komunálnym voľbám,“ uviedol.

Aj keď priznal prehru Miroslava Suju v Banskobystrickom kraji, vyzdvihol druhé miesto a mimoriadny zisk Milana Mazureka v Prešovskom kraji, ktorého podporilo na post župana stotisíc voličov, čo označil za fenomenálny úspech. Pripomenul tiež víťazstvo Branislava Becíka v Nitrianskom kraji, ktorého hnutie podporilo.

Uhrík otvorene priznal, že kvôli obmedzeným finančným zdrojom sa hnutie sústredilo najmä na nadchádzajúce parlamentné voľby. Zároveň potvrdil, že v prípade zvolenia do Národnej rady sa jednoznačne vzdá svojho mandátu v Európskom parlamente.

Juraj Šeliga zo strany Demokrati označil výsledky za jednoznačný úspech svojej strany, ktorá kandidovala ako mimoparlamentný subjekt bez štátneho príspevku. Vyzdvihol aj obhájenie postu primátora Prešova Františkom Oľhom.

(max)

Minúta  |  

Spolupráca s Republikou silnie. Koalícia ale úvahy o vláde s ňou tlmí

Ján Richter zo Smeru v relácii O 5 minút 12 na STVR prízvukoval, že strana pôjde do veľkých parlamentných volieb budúci rok samostatne a o možných koalíciách rozhodnú až voliči po sčítaní hlasov. K výraznému nárastu spoločných koalícií s Republikou na komunálnej úrovni (z 28 v roku 2022 na terajších 81) vysvetlil, že o týchto partnerstvách rozhodujú okresné a krajské štruktúry podľa miestnych pomerov, nie stranícka centrála.

Do debaty zasiahol aj László Gubík za Maďarskú alianciu, ktorá získala samostatne v miestnych voľbách 159 starostov a primátorov a ďalších 49 v koalíciách. Zdôraznil, že v počte krajských poslancov sa Aliancia umiestnila na prvom mieste spomedzi všetkých politických strán. Upozornil na anomáliu celoštátneho systému, kde absencia silného regionálneho princípu poškodzuje stabilitu štátu, a deklaroval ambíciu strany vrátiť sa do Národnej rady SR.

Závažnou témou diskusie bolo aj zbližovanie strany Hlas s Republikou, keď počet ich spoločných regionálnych koalícií stúpol z jedenásť na 74. Uhrík tento krok označil za pragmatickú spoluprácu silných osobností a snahu zabrániť nástupu progresívnych kandidátov. Spojenectvá podľa neho jasne dokazujú, že Republika už nie je v politickej izolácii.

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) však dôrazne odmietol prenášať komunálne a krajské dohody na úroveň parlamentnej politiky. Argumentoval tým, že regióny majú vlastné špecifiká a podpora úspešných osobností je prejavom úcty k občanom a ich lokálnym potrebám.

Odmietol odpovedať na otázku, či Hlas vylučuje vládnu koalíciu s Republikou po roku 2027 s tým, že takáto téma dnes vôbec nie je na stole. Namiesto toho otvoril otázku zmeny volebného systému, aby si regióny mohli voliť svojich priamych zástupcov do parlamentu. Ohlásil tiež, že parlamentné voľby by mali byť 25. septembra 2027.

Roman Michelko za SNS na otázku, či národniari zvažujú predvolebnú koalíciu s Republikou, aby neprepadli vlastenecké hlasy, odpovedal, že táto téma bude aktuálna najskôr pol roka pred parlamentnými voľbami. Národniari majú podľa neho dostatok času na stabilizáciu po vnútorných sporoch.

(max)

Minúta  |  

Štyri otázky pre Petržalku: referendum neprešlo o šesť percent

Miestne referendum so štyrmi otázkami, ktoré sa konalo v sobotu v bratislavskej Petržalke paralelne so spojenými samosprávnymi voľbami, je neplatné. Na plebiscite sa zúčastnilo niečo viac ako 25-tisíc voličov, čo predstavovalo volebnú účasť 26,55 percenta, pričom na dosiahnutie formálnej platnosti bolo potrebných aspoň 32,2 percenta.

Hovorkyňa mestskej časti Mária Halašková ale zdôraznila, že zúčastnení obyvatelia prejavili mimoriadnu zhodu, keď vo všetkých štyroch bodoch hlasovalo viac ako 90 percent za možnosť áno.

V otázke parkovacej politiky sa 90,57 percenta hlasujúcich vyslovilo proti rozdeleniu Petržalky na viac než jednu parkovaciu zónu. V otázke bezplatného prístupu k jazeru Veľký Draždiak podporilo zriadenie vecného bremena prechodu cez brehové pozemky 97,10 percenta zúčastnených.

Spravodlivejšie rozdelenie financií a rovnaký podiel z daní na obyvateľa od hlavného mesta v porovnaní s ostatnými mestskými časťami podporilo 96,81 percenta hlasujúcich. Pri poslednej otázke o ochrannom pásme pre novú výstavbu v území Centrálnej osi Petržalky, kde väčšinu pozemkov vlastní samotné hlavné mesto, sa za odstupy najmenej 50 metrov od okien existujúcich objektov postavilo 93,53 percenta hlasujúcich.

(tasr, max)

Minúta  |  

Majerský hovorí o silnom výsledku. Valla by nevolil

V diskusnej relácii TV Markíza Na telo sa predseda SNS Andrej Danko a predseda KDH Milan Majerský venovali výsledkom komunálnych a regionálnych volieb aj tomu, do akej miery ich možno prenášať do celoštátnej politiky.

Danko uviedol, že SNS je v celkovom poradí politických strán podľa počtu starostov a poslancov piata, čo považuje za úspech. „Politika je o tom, že niekedy uspeješ a niekedy padneš,“ povedal. Zdôraznil, že neúspech v Bratislave nemožno automaticky prenášať na výsledky strany v iných regiónoch. Vyzdvihol aj päť starostov, ktorých SNS podporovala spolu s KDH.

Majerský zasa poukázal na svoj výsledok v Prešovskom kraji. Tvrdí, že zvíťazil o takmer 40-tisíc hlasov a svoj náskok oproti minulým voľbám ešte zvýšil. Podľa neho rozhodli konkrétne výsledky v regiónoch, nie útoky na protikandidátov. Zároveň upozornil na rast podpory extrémnejších politických síl.

Danko aj Majerský sa zhodli, že komunálna a celoštátna politika sú odlišné disciplíny. Majerský uviedol, že Matúša Valla by v Bratislave pravdepodobne nevolil, no miestnym štruktúram KDH necháva priestor na vlastné koalície. Zároveň pripomenul, že strana má schválené uznesenie snemu o tom, s kým po parlamentných voľbách do vlády nepôjde.

Danko dodal, že dnešná vládna koalícia je náročná a fungovanie v nej je podľa neho predovšetkým o kompromisoch.

(mja)

Minúta  |  

Bašta Netanjahuovej strany sa láme a voliči volajú po zmene

Mesto Dimona v Negevskej púšti, ktoré dlhé roky patrilo k najvernejším baštám strany Likud, sa pred utorkovými voľbami zmenilo na intenzívne politické bojisko. Ide o prvé parlamentné voľby od útoku Hamasu zo 7. októbra 2023, po ktorom popularita premiéra Benjamina Netanjahua prudko klesla a jeho pravicovo-ortodoxná koalícia riskuje stratu väčšiny.

Zlyhanie bezpečnostných zložiek i marcové zranenia desiatok miestnych obyvateľov po dopade iránskej rakety viedli časť tradičných voličov k tomu, že od dverí k dverám presviedčajú susedov na podporu centristickej strany Jašar.

Tú vedie bývalý náčelník generálneho štábu Gadi Eisenkot, syn marockých prisťahovalcov s mizrahijskými koreňmi, ktorých hlasy v minulosti vytvorili pevné jadro Likudu. Eisenkotova vojenská autorita i osobná tragédia po strate syna v bojoch v Gaze silno rezonujú aj medzi doterajšími stúpencami vlády.

Dáta Izraelského demokratického inštitútu naznačujú, že iba 55 percent voličov Likudu z roku 2022 plánuje stranu voliť opäť, pričom až trinásť percent celonárodnej voličskej základne zostáva tesne pred hlasovaním nerozhodnutých.

Netanjahu sa v regióne bráni pripomínaním masívnych investícií do rozvoja púštnych oblastí a zástupcovia strany veria v návrat odídencov. Medzi obyvateľmi však narastá volanie po zmene a únava z jeho osemnásťročného pôsobenia na čele vlády.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.