Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ušakov: Európa je kľúčová pre urovnanie vojny na Ukrajine

Európa by mala byť priamo zapojená do rozhovorov o mierovom urovnaní vojny na Ukrajine, pretože jej postoj je pre dosiahnutie dohody kľúčový, uviedol v nedeľu zahraničnopolitický poradca ruského prezidenta Vladimira Putina Jurij Ušakov.

Podľa neho sa ukázalo, že Spojené štáty nedokážu samy prinútiť Kyjev k ústupkom, keďže Ukrajina sa opiera o plnú podporu európskych spojencov.

Reagoval tak na vývoj po schôdzke Donalda Trumpa s Putinom v Anchorage z roku 2025. Predstavitelia kľúčových európskych štátov ako Francúzsko, Nemecko a Británia už skôr deklarovali záujem zohrať v mierovom procese aktívnu úlohu.

Ušakov zároveň potvrdil pripravenosť Moskvy obnoviť trojstranné rozhovory s Ukrajinou a USA po ruskom Dni národnej jednoty 4. novembra. Potvrdil tak slová ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o plánovanom stretnutí vyjednávačov na technickej úrovni v Abú Zabí v prvej polovici novembra.

Kremeľský poradca sa dotkol aj možného stretnutia Putina, Si Ťin-pchinga a Trumpa na okraj samitu APEC v Číne (18. – 19. novembra), ktorého prípravy sa už začali. Vylúčil však dohodu o samostatnom rusko-americkom samite v Šen-čene.

(reuters, max)

Minúta  |  

Šéf KDH nevylúčil Kuffu ako ministra, má podmienky

Predseda KDH Milan Majerský a šéf SNS Andrej Danko sa v relácii TV Markíza Na telo vyjadrili k nominácii Filipa Kuffu na ministra životného prostredia.

Majerský spochybnil, prečo Kuffovo pôsobenie vo funkcii štátneho tajomníka doteraz neprekážalo, no jeho prípadné vymenovanie za ministra vyvoláva výhrady. Pre KDH je podľa neho podstatné, aby ministerstvo fungovalo a dokázalo efektívne rozdeľovať eurofondy. Ak Kuffa tieto požiadavky splní, Majerský jeho vymenovanie nevylučuje.

Danko tvrdil, že Kuffa čelí útokom už od odchodu Tomáša Tarabu. Priznal však, že nepozná obsah vyšetrovacieho spisu. Ak by sa objavili závažné informácie, podľa vlastných slov by ich riešil. Zároveň uznal, že korupcia predstavuje vážny problém.

Majerský následne otvoril otázku decentralizácie verejných financií. Navrhol presunúť väčšie objemy peňazí na nižšie úrovne správy podľa českého a poľského vzoru. Podľa neho by tak bolo možné obmedziť politické nominácie aj neefektívne výdavky.

(mja)

Minúta  |  

Pre Íra, čo napadol personál nemocnice, žiada prokurátor väzbu

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal návrh na väzobné stíhanie 34-ročného občana Írska, ktorý uplynulý piatok fyzicky napadol zdravotnícky personál v Univerzitnej nemocnici v bratislavskom Ružinove. Informovala o tom prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave Gabriela Kováčová s tým, že návrh podal z dôvodu obavy z úteku a pokračovania v trestnej činnosti.

Incident sa stal v čakárni centrálneho príjmu po tom, čo zdravotníci cudzinca vyzvali, aby neležal na sedadlách a odobral sa na plánované vyšetrenie. Muž personál fyzicky napadol, pričom jednému pracovníkovi spôsobil zlomeninu nosových kostí a druhému poranenia horných končatín.

Muž v súčasnosti čelí obvineniu z trestného činu výtržníctva v jednočinnom súbehu s ublížením na zdraví spáchaným na chránenej osobe. O uvalení väzby má rozhodnúť sudca Mestského súdu Bratislava I.

(tasr, max)

Minúta  |  

Poslanec Kéry bude novým primátorom Zlatých Moraviec

Novým primátorom Zlatých Moraviec bude Marián Kéry, ktorý kandidoval za zoskupenie Smer, Hlas, SNS a Sme Rodina. Vyplýva to z neoficiálnych výsledkov sobotných komunálnych volieb zverejnených Štatistickým úradom SR. Vo funkcii nahradí Dušana Husára, ktorý nekandidoval.

Z celkového počtu 4 591 platných hlasovacích lístkov pre voľby primátora získal Kéry 1 675 hlasov, čo predstavuje 36,48 percenta. Volebná účasť dosiahla 47,61 percenta.

Ako sa uvádza v zápisnici mestskej volebnej komisie, zo 17 členov mestského zastupiteľstva bude šesť žien a 11 mužov. V zastupiteľstve bude 13 nezávislých poslancov, dvaja zástupcovia zoskupenia Progresívne Slovensko, SaS, Demokrati, jeden poslanec za Tím Kraj Nitra a jeden za koalíciu Smer, Hlas, SNS, Sme rodina.

(tasr)

Minúta  |  

Kolíková: Opozícia vo voľbách absolútne prevalcovala koalíciu

Bývalý minister vnútra Roman Mikulec za Hnutie Slovensko v relácii O 5 minút 12 na STVR vyzdvihol znovuzvolenie županky Eriky Jurinovej v Žilinskom kraji so ziskom 130-tisíc hlasov a upozornil, že vládna koalícia stratila viaceré tradičné bašty v mestách ako Bardejov, Považská Bystrica či Myjava. Varoval zároveň pred rastom hnutia Republika, pričom vyzval opozíciu, aby nepohŕdala voličmi vládnych strán.

Ján Horecký z KDH označil za kľúčový triumf Milana Majerského, ktorý v Prešovskom kraji porazil Milana Mazureka z Republiky o viac ako 35-tisíc hlasov. Upozornil, že kresťanskí demokrati obsadili v samosprávach takmer 2 200 poslaneckých mandátov: „Tieto voľby neboli o frázach, boli o ľuďoch, o živote, o práci.“

Mária Kolíková za stranu Sloboda a Solidarita označila výsledky za mimoriadny úspech, podčiarknutý víťazstvom Juraja Drobu v Bratislavskom kraji a úspechmi v Martine či Krupine. Zdôraznila, že štyroch z ôsmich županov podporila opozícia a vládna koalícia v zastupiteľstvách stratila dominanciu: „Opozícia absolútne prevalcovala celú vládnu koalíciu.“

Predseda hnutia Republika Milan Uhrík zhodnotil vystúpenie svojho hnutia v regiónoch ako nespochybniteľný nárast vplyvu. Pripomenul, že pred štyrmi rokmi disponovali len jediným krajským poslancom a hŕstkou starostov. „Podľa dosiaľ zverejnených čísel si Republika, čo sa týka starostov, polepšilo štvornásobne a čo sa týka poslancov, tak zhruba dvaapolnásobne oproti predchádzajúcim komunálnym voľbám,“ uviedol.

Aj keď priznal prehru Miroslava Suju v Banskobystrickom kraji, vyzdvihol druhé miesto a mimoriadny zisk Milana Mazureka v Prešovskom kraji, ktorého podporilo na post župana stotisíc voličov, čo označil za fenomenálny úspech. Pripomenul tiež víťazstvo Branislava Becíka v Nitrianskom kraji, ktorého hnutie podporilo.

Uhrík otvorene priznal, že kvôli obmedzeným finančným zdrojom sa hnutie sústredilo najmä na nadchádzajúce parlamentné voľby. Zároveň potvrdil, že v prípade zvolenia do Národnej rady sa jednoznačne vzdá svojho mandátu v Európskom parlamente.

Juraj Šeliga zo strany Demokrati označil výsledky za jednoznačný úspech svojej strany, ktorá kandidovala ako mimoparlamentný subjekt bez štátneho príspevku. Vyzdvihol aj obhájenie postu primátora Prešova Františkom Oľhom.

(max)

Minúta  |  

Spolupráca s Republikou silnie. Koalícia ale úvahy o vláde s ňou tlmí

Ján Richter zo Smeru v relácii O 5 minút 12 na STVR prízvukoval, že strana pôjde do veľkých parlamentných volieb budúci rok samostatne a o možných koalíciách rozhodnú až voliči po sčítaní hlasov. K výraznému nárastu spoločných koalícií s Republikou na komunálnej úrovni (z 28 v roku 2022 na terajších 81) vysvetlil, že o týchto partnerstvách rozhodujú okresné a krajské štruktúry podľa miestnych pomerov, nie stranícka centrála.

Do debaty zasiahol aj László Gubík za Maďarskú alianciu, ktorá získala samostatne v miestnych voľbách 159 starostov a primátorov a ďalších 49 v koalíciách. Zdôraznil, že v počte krajských poslancov sa Aliancia umiestnila na prvom mieste spomedzi všetkých politických strán. Upozornil na anomáliu celoštátneho systému, kde absencia silného regionálneho princípu poškodzuje stabilitu štátu, a deklaroval ambíciu strany vrátiť sa do Národnej rady SR.

Závažnou témou diskusie bolo aj zbližovanie strany Hlas s Republikou, keď počet ich spoločných regionálnych koalícií stúpol z jedenásť na 74. Uhrík tento krok označil za pragmatickú spoluprácu silných osobností a snahu zabrániť nástupu progresívnych kandidátov. Spojenectvá podľa neho jasne dokazujú, že Republika už nie je v politickej izolácii.

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) však dôrazne odmietol prenášať komunálne a krajské dohody na úroveň parlamentnej politiky. Argumentoval tým, že regióny majú vlastné špecifiká a podpora úspešných osobností je prejavom úcty k občanom a ich lokálnym potrebám.

Odmietol odpovedať na otázku, či Hlas vylučuje vládnu koalíciu s Republikou po roku 2027 s tým, že takáto téma dnes vôbec nie je na stole. Namiesto toho otvoril otázku zmeny volebného systému, aby si regióny mohli voliť svojich priamych zástupcov do parlamentu. Ohlásil tiež, že parlamentné voľby by mali byť 25. septembra 2027.

Roman Michelko za SNS na otázku, či národniari zvažujú predvolebnú koalíciu s Republikou, aby neprepadli vlastenecké hlasy, odpovedal, že táto téma bude aktuálna najskôr pol roka pred parlamentnými voľbami. Národniari majú podľa neho dostatok času na stabilizáciu po vnútorných sporoch.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.