Preskočiť na obsah
  |  

Pobaltie žiada kontrolu obilia, dôvodom je krádež z Ukrajiny

Litva presadzuje urýchlené zavedenie praktického mechanizmu na overovanie pôvodu poľnohospodárskych komodít. Chce tak zabrániť zneužívaniu európskych prístavov a dopravnej siete na prepravu obilia, ktoré Rusko získalo z okupovaných území Ukrajiny.

Na okraj pondelkového zasadnutia Rady Európskej únie pre poľnohospodárstvo v Luxemburgu to podľa Európskej pravdy uviedol námestník litovského ministra poľnohospodárstva Rolandas Taraškevičius. O praktických krokoch a technickej implementácii systému už rokoval aj s britskými partnermi.

Taraškevičius zdôraznil, že Únia musí jasne rozlišovať medzi bežným tranzitom ruských plodín a nelegálne prisvojeným obilím z ukrajinských regiónov, pričom prioritou je zastaviť práve pranie kradnutej úrody cez infraštruktúru členských štátov.

Estónsko pritom plánuje úplný zákaz tranzitu ruského obilia cez svoje prístavy. Ukrajina po blokáde čiernomorských trás hľadá alternatívy, pričom prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno apeloval na susedné krajiny vrátane Poľska, Slovenska, Maďarska a Rumunska, aby umožnili bezproblémový tranzit. Využitie pobaltských prístavov však naďalej komplikujú vysoké logistické náklady.

(max)

  |  

Vatikán ozrejmil, ako je na tom Lev XIV. a jeho cesta do Ameriky

Apoštolská cesta pápeža Leva XIV. do Uruguaja, Argentíny a Peru sa uskutoční v pôvodne plánovanom termíne od 6. do 17. novembra, potvrdil to v pondelok Vatikán. Rekonvalescencia 71-ročného pontifika je priaznivá a jeho zdravotný stav mu preto dovoľuje absolvovať náročný zahraničný program.

Hlava Katolíckej cirkvi podstúpila 13. októbra chirurgický zákrok, pri ktorom lekári odstránili dolný lalok pravých pľúc po diagnostikovaní adenokarcinómu pľúc. Osobný lekár Luigi Carbone spresnil, že na základe laboratórnych aj klinických testov neexistujú žiadne kontraindikácie, ktoré by plánovanej ceste bránili.

Juhoamerické turné patrí k najintenzívnejším zahraničným misiám posledných desaťročí – pápež má prejsť približne 31-tisíc kilometrov, navštíviť 10 miest a predniesť 36 prejavov. Cesta má pre Leva XIV. silný osobný rozmer, keďže v Peru pôsobil desaťročia ako misionár predtým, ako ho v roku 2023 zosnulý pápež František povolal do Ríma.

Aj keď pontifik po dohode s lekármi upravuje svoj denný režim a preventívne zrušil utorkovú návštevu Assisi, v nedeľu sa už prihovoril veriacim na Námestí svätého Petra.

(reuters, max)

  |  

Káhira pre hrozbu húsíov odobrila vojenskú pomoc Arábii

Egyptský parlament v pondelok schválil mandát pre prezidenta Abdala Fattáha as-Sísího na prijatie všetkých potrebných opatrení na pomoc Saudskej Arábii pri jej obrane. Za návrh hlasovali najmenej dve tretiny poslancov na neverejnom zasadnutí.

Rozhodnutie reaguje na stupňujúce sa útoky jemenských húsíov na saudskoarabské mestá, letisko v Rijáde a ropnú infraštruktúru spoločnosti Saudi Aramco, ako aj ich postupu k strategickému prielivu Báb el-Mandeb, ktorý priamo kontroluje prístup k Suezskému prieplavu.

Rijád zatiaľ oficiálnu žiadosť o vyslanie jednotiek nepredložil, no podľa podpredsedu legislatívneho výboru Tahera al-Khoulyho sa prípadné nasadenie egyptských síl uskutoční na žiadosť kráľovstva v koordinácii oboch štátov.

Káhira zároveň vymedzila prísne limity svojho zapojenia a odmieta účasť na priamych ofenzívach v Jemene. Predseda egyptského Senátu Essam Farid prízvukoval, že postoj krajiny zostáva striktne obranný a zameraný výhradne na ochranu saudskoarabských hraníc, suverenity a posvätných miest.

Do krízy zasahujú aj ďalší spojenci: kým Pakistan a Turecko v rámci augustového obranného paktu z Mekky ratifikujú mechanizmy rýchleho nasadenia, Británia vysiela stíhačky Typhoon na ochranu saudskoarabskej infraštruktúry a Washington obmedzil svoju pomoc na spravodajské informácie.

(reuters, max)

  |  

Macron viní sociálne siete z podnecovania nepokojov

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok v Marseille kritizoval negatívny vplyv sociálnych sietí na demokraciu. Podľa neho pomáhali zvolávať ľudí na miesta násilností a rabovania počas protestov 17. októbra a stávajú sa nástrojom podnecovania najhorších ľudských pudov.

Poďakoval sa bezpečnostným zložkám za nasadenie počas demonštrácií 17. a 24. októbra. Priznal však, že pri prvých nepokojoch polícia situáciu dostatočne nepredvídala a nemala na mieste dostatok príslušníkov.

Opatrenia z 24. októbra označil za úspešný model. Upravené trasy protestov podľa neho pomohli ochrániť centrá miest, obchody a verejné budovy. Bezpečnostné zložky majú byť pripravené aj počas ďalších sobôt.

Protestné hnutie by sa podľa Macrona mohlo upokojiť, ak vláda odpovie na oprávnené požiadavky a zachová poriadok. Takýto výsledok však nie je zaručený. Násilie zo 17. októbra sa podľa neho nesmie zopakovať. Znepokojenie vyjadril aj nad rozsahom nepokojov pol roka pred prezidentskými voľbami.

Miestni obchodníci žiadali pomoc vrátane odvodových a daňových úľav, primeraných úverov a jednoduchšej podpory. Minister obchodu Serge Papin prisľúbil individuálne posudzovanie žiadostí.

(lemonde, bak)

  |  

Blanár ponúkol Lavrovovi Bratislavu na rozhovory o Ukrajine

Slovenská republika bude naďalej presadzovať svoje národno-štátne záujmy a rozvíjať pragmatickú spoluprácu s Ruskou federáciou v oblastiach, ktoré nepodliehajú medzinárodným sankciám. Po pondelkovom rokovaní s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v Moskve to deklaroval šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer).

Kľúčovou témou rozhovorov bola energetická bezpečnosť a následky legislatívy REPowerEU, voči ktorej Slovensko podalo súdnu žalobu. Blanár upozornil na existenčné riziká pre štátny podnik Slovenský plynárenský priemysel, ktorý má s ruskou stranou uzavretú dlhodobú zmluvu do roku 2034.

„Zmluva je uzatvorená na základe princípu ‚take or pay‘, čiže ‚zober alebo zaplať‘. Ak by došlo k arbitráži, v prípade prehry by sme platili dvojnásobne – za dodávky z nového zdroja a rovnako za miliardové sankcie,“ skonštatoval.

Podľa neho je Rusko ťažko nahraditeľné pre stabilitu globálnych energetických tokov, čo potvrdzuje aj nestabilita okolo Hormuzského prielivu. Lavrov potvrdil pripravenosť Moskvy naďalej plniť dohodnuté kontrakty.

Ministri sa dotkli aj vojny na Ukrajine a možností diplomatického urovnania. Slovenský šéf diplomacie zdôraznil, že vláda podporuje dialóg a dodržiavanie medzinárodného práva. Zároveň oficiálne ponúkol slovenské hlavné mesto ako neutrálny priestor pre diplomatické rozhovory. Ruská strana túto možnosť označila za prijateľnú.

(tasr, max)

  |  

Slovensko a Rusko obnovia kultúrne výmeny aj pracovné skupiny

Bratislava a Moskva sa dohodli na intenzívnejšej činnosti pracovných skupín, obnovení kultúrnych výmen a prehĺbení spolupráce podnikateľov. Po pondelňajšom zasadnutí medzivládnej komisie to oznámil ruský minister vedy a vysokého školstva Valerij Faľkov.

Rokovania o hospodárskej a vedecko-technickej spolupráci sa uskutočnili po päťročnej prestávke. Týkali sa aj energetiky, poľnohospodárstva, ochrany životného prostredia, kultúry, športu a cestovného ruchu.

Rusko je podľa Faľkova pripravené postupne obnovovať spoluprácu a rovnaký záujem vníma aj na slovenskej strane. Dohody majú podľa neho posunúť vzťahy z mŕtveho bodu a prehĺbiť kontakty vo viacerých kľúčových oblastiach.

Minister zároveň pozval slovenských zástupcov na budúcoročné Medzinárodné ekonomické fórum v Petrohrade a ďalšie podujatia v Rusku. So šéfom slovenskej diplomacie Jurajom Blanárom podpísali po zasadnutí spoločný protokol. Informovali o tom agentúry Interfax a RIA Novosti.

(tasr, bak)