Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Technologický gigant núka ľuďom odstupné, peniaze smerujú do AI

Americká technologická spoločnosť Microsoft v pondelok oznámila, že ponúka dobrovoľný odchod s odstupným približne 60-tisíc zamestnancom, čo predstavuje viac než štvrtinu jej celosvetovej pracovnej sily. Firma, ktorá ku koncu júna zamestnávala na plný úväzok zhruba 223-tisíc ľudí, sa týmto krokom snaží znížiť prevádzkové náklady a presmerovať financie do masívneho rozvoja infraštruktúry pre umelú inteligenciu.

Len na kalendárny rok 2026 má koncern naplánované kapitálové výdavky na AI čipy a dátové centrá v hodnote 175 miliárd dolárov.

Ponuka dobrovoľného odchodu sa vzťahuje na pracovníkov v Spojených štátoch, Kanade, Indii a Británii až po úroveň viceprezidentov. Podľa zdrojov zasiahne útvary financií, ľudských zdrojov, divíziu herných konzol Xbox, Windows a zariadenia, asistenčnú službu Copilot i samotné oddelenia umelej inteligencie, pričom oblasti marketingu a priameho predaja zostanú zachované.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump chce na post generálneho tajomníka OSN Orbána

Predstavitelia administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa údajne presadzujú bývalého maďarského premiéra Viktora Orbána na post generálneho tajomníka OSN, informoval o tom podľa webu Euronews denník Wall Street Journal. Orbán by mohol získať spoločnú podporu Washingtonu, Moskvy aj Pekingu, keďže si s ich lídrami dlhodobo udržiaval nadštandardné vzťahy.

Žiadne oficiálne rozhodnutie zatiaľ nepadlo a Biely dom ani čínska strana informácie nepotvrdili. Druhý mandát súčasného šéfa organizácie Antónia Guterresa vyprší 31. decembra.

Orbán v aprílových parlamentných voľbách po 16 rokoch stratil moc po víťazstve strany Tisza Pétera Magyara. Po jeho odchode začali úrady v Maďarsku vyšetrovať korupciu v radoch jeho niekdajšej vlády, v dôsledku čoho skončili vo väzbe už dvaja exministri aj bývalý guvernér centrálnej banky.

Investigatívne médiá už na jar upozornili, že vysoká funkcia v OSN by Orbánovi poskytla žiadanú diplomatickú imunitu.

Zvolenie si však vyžaduje podporu aspoň deviatich z 15 členov Bezpečnostnej rady OSN a súhlas všetkých stálych členov s právom veta.

Proti Orbánovej možnej nominácii sa už ostro ohradili viaceré európske štáty vrátane Poľska, pričom ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha ironicky poznamenal, že Orbán by na pôde OSN zúžitkoval len majstrovstvo vo vetovaní a vydieraní.

(max)

Minúta  |  

Banáš žne kritiku rodiny Lasicu, vydavateľstvo dáva ruky preč

Vydanie 112-stranovej publikácie rozhovorov Jozefa Banáša so zosnulým humoristom a hercom Milanom Lasicom, ktorú ako prílohu svojho vydania ponúkol týždenník Plus 7 DNÍ, vyvolalo ostrú reakciu rodiny aj knižného trhu. Kniha zachytáva rozhovory z roku 1991 z Viedne, kde Banáš pôsobil na ambasáde pod vedením Magdy Vášáryovej.

Dcéra zosnulého umelca Hana Lasicová zdôraznila, že rodina na vydanie nedala súhlas, pričom Banáš jej minulý rok prostredníctvom právneho zástupcu písomne prisľúbil, že dielo nezverejní.

Rodina celú záležitosť posunula právnikovi a zverejnila aj Lasicov list z roku 1992, v ktorom sa ohradzoval voči Banášovmu vyhrážaniu po jeho odchode z diplomacie pre spoluprácu s ŠtB.

Banáš vo zverejnenom videu priznal, že svoj písomný sľub vedome porušil, čo odôvodnil snahou dostať Lasicove myšlienky na verejnosť po tom, ako ponuku odmietol Ikar a neskôr prejavil záujem týždenník Plus 7 DNÍ. Na kauzu podľa webu Aktuality.sk reagovalo aj najväčšie slovenské vydavateľstvo Ikar, ktoré s Banášom s okamžitou platnosťou a definitívne ukončilo spoluprácu.

Riaditeľ vydavateľstva Branislav Poliak uviedol, že Banášov postup napriek výhradám vydavateľstva a nesúhlasu rodiny zásadne narušil vzájomnú dôveru. Ikar preto zastavil prípravu nových titulov aj dotlače doterajších autorových kníh a plánuje iba vyrovnať existujúce zmluvné záväzky.

(max)

Minúta  |  

HIV sa v Rusku šíri medzi bežnou populáciou, tvrdí zdroj

V 27 regiónoch Ruska vstúpila epidémia HIV do generalizovaného štádia, čo znamená, že infekcia už neohrozuje iba úzke rizikové skupiny, ale masívne preniká do bežnej populácie. Riaditeľ Ústredného výskumného ústavu epidemiológie Rospotrebnadzoru Vasilij Akimkin podľa Moscow Times upozornil, že v týchto oblastiach diagnostikovali HIV u viac ako jedného percenta tehotných žien.

V najvážnejšie zasiahnutých regiónoch – Kemerovskej, Irkutskej a Sverdlovskej oblasti – podiel infikovaných prevyšuje dve percentá obyvateľstva. Podľa výskumníčky Natálie Ladnej vírus evidujú u viac ako troch percent ruských mužov vo veku od 40 do 50 rokov, pričom priemerný vek pacientov vzrástol na 44 rokov a dve tretiny nových nákaz vznikajú pri heterosexuálnom styku.

V krajine ročne podľahne ochoreniu 30- až 34-tisíc pacientov. Situáciu komplikujú zlyhania v zdravotníckych zariadeniach. Vlani zaznamenali úrady 15-ročný rekord v prenose infekcií krvou pri poskytovaní lekárskej starostlivosti, najmä HIV a hepatitídy C, spôsobený opakovaným používaním jednorazových katétrov a glukomerov.

Tento rok potvrdili aj dva prípady nákazy pri krvných transfúziách. Aj keď rozpočtové plány na rok 2027 počítajú s dodatočnými liekmi pre 30-tisíc pacientov, tempo financovania zaostáva za ročným prírastkom nových prípadov, ktorý v roku 2025 dosiahol 45-tisíc infikovaných.

(max)

Minúta  |  

Pobaltie žiada kontrolu obilia, dôvodom je krádež z Ukrajiny

Litva presadzuje urýchlené zavedenie praktického mechanizmu na overovanie pôvodu poľnohospodárskych komodít. Chce tak zabrániť zneužívaniu európskych prístavov a dopravnej siete na prepravu obilia, ktoré Rusko získalo z okupovaných území Ukrajiny.

Na okraj pondelkového zasadnutia Rady Európskej únie pre poľnohospodárstvo v Luxemburgu to podľa Európskej pravdy uviedol námestník litovského ministra poľnohospodárstva Rolandas Taraškevičius. O praktických krokoch a technickej implementácii systému už rokoval aj s britskými partnermi.

Taraškevičius zdôraznil, že Únia musí jasne rozlišovať medzi bežným tranzitom ruských plodín a nelegálne prisvojeným obilím z ukrajinských regiónov, pričom prioritou je zastaviť práve pranie kradnutej úrody cez infraštruktúru členských štátov.

Estónsko pritom plánuje úplný zákaz tranzitu ruského obilia cez svoje prístavy. Ukrajina po blokáde čiernomorských trás hľadá alternatívy, pričom prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno apeloval na susedné krajiny vrátane Poľska, Slovenska, Maďarska a Rumunska, aby umožnili bezproblémový tranzit. Využitie pobaltských prístavov však naďalej komplikujú vysoké logistické náklady.

(max)

Minúta  |  

Vatikán ozrejmil, ako je na tom Lev XIV. a jeho cesta do Ameriky

Apoštolská cesta pápeža Leva XIV. do Uruguaja, Argentíny a Peru sa uskutoční v pôvodne plánovanom termíne od 6. do 17. novembra, potvrdil to v pondelok Vatikán. Rekonvalescencia 71-ročného pontifika je priaznivá a jeho zdravotný stav mu preto dovoľuje absolvovať náročný zahraničný program.

Hlava Katolíckej cirkvi podstúpila 13. októbra chirurgický zákrok, pri ktorom lekári odstránili dolný lalok pravých pľúc po diagnostikovaní adenokarcinómu pľúc. Osobný lekár Luigi Carbone spresnil, že na základe laboratórnych aj klinických testov neexistujú žiadne kontraindikácie, ktoré by plánovanej ceste bránili.

Juhoamerické turné patrí k najintenzívnejším zahraničným misiám posledných desaťročí – pápež má prejsť približne 31-tisíc kilometrov, navštíviť 10 miest a predniesť 36 prejavov. Cesta má pre Leva XIV. silný osobný rozmer, keďže v Peru pôsobil desaťročia ako misionár predtým, ako ho v roku 2023 zosnulý pápež František povolal do Ríma.

Aj keď pontifik po dohode s lekármi upravuje svoj denný režim a preventívne zrušil utorkovú návštevu Assisi, v nedeľu sa už prihovoril veriacim na Námestí svätého Petra.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.