Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Milión dolárov za volebný podvod. Trump prišiel s ponukou

Americký prezident Donald Trump ponúka odmenu milión dolárov za informácie o volebných podvodoch, ktoré povedú k zatknutiu a odsúdeniu vinníkov. Oznámil to v pondelok na sociálnej sieti Truth Social, krátko pred novembrovými voľbami do Kongresu.

Odmena sa má podľa Trumpa vzťahovať na podvody z minulých volieb aj na prípadné nezákonné konanie počas nadchádzajúceho hlasovania.

Jeho administratíva v poslednom období sprísňuje dohľad nad volebným procesom. Od jednotlivých štátov požaduje údaje o registrácii voličov a tvrdí, že prísnejšie opatrenia sú nevyhnutné na posilnenie dôvery verejnosti. Kritici vrátane demokratických aj niektorých republikánskych volebných úradníkov však upozorňujú na možné prekračovanie právomocí federálnej vlády.

Trumpovo oznámenie prichádza v citlivom období. Republikáni majú v Snemovni reprezentantov aj Senáte iba tesnú väčšinu, pričom prezidentova popularita zostáva nízka. Voličov podľa Reuters znepokojujú najmä vysoké životné náklady a rast cien pohonných hmôt, ktorý súvisí s americko-izraelskou vojnou proti Iránu. Niektorí volební úradníci sa zároveň pripravujú na možné federálne zásahy do volieb.

(reuters)

Minúta  |  

Vzduch nad Líbyou je po jedenástich rokoch bez reštrikcií OSN

Medzinárodná organizácia civilného letectva OSN po jedenástich rokoch zrušila reštrikcie na líbyjský vzdušný priestor, ktoré zaviedla v roku 2015 počas občianskej vojny v krajine. Oznámilo to v pondelok líbyjské ministerstvo dopravy v Tripolise.

Formálne rozhodnutie prijaté 23. októbra prezentoval generálny tajomník organizácie Juan Carlos Salazar na stretnutí zástupcov civilného letectva z Blízkeho východu v katarskej Dauhe. Krok je podľa rezortu prejavom dôvery v obnovené kapacity a bezpečnostné štandardy miestneho letectva.

Líbyjský letecký sektor utrpel ťažké škody po zvrhnutí režimu Muammara Kaddáfího v roku 2011 a následných ozbrojených stretoch v roku 2014, pri ktorých na letisku v Tripolise poškodili okolo 20 dopravných lietadiel. Doprava do krajiny bola dlhodobo obmedzená na niekoľko regionálnych liniek do Tuniska, Jordánska, Turecka, Egypta, Saudskej Arábie a Sudánu.

Verdikt Medzinárodnej organizácie civilného letectva OSN bude teraz distribuovaný všetkým 193 členským štátom, čo otvára cestu k opätovnému návratu medzinárodných leteckých dopravcov na líbyjské letiská.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rušenie koncesií v Česku odkladajú o niekoľko mesiacov

Zákon o zmene financovania verejnoprávnych médií v Českej republike nenadobudne účinnosť od 1. januára budúceho roka, ale až v priebehu roka. Po pondelkovom rokovaní vlády to oznámila česká ministerka financií Alena Schillerová (ANO) s tým, že do nadobudnutia platnosti novej legislatívy zostane zachovaný doterajší systém koncesionárskych poplatkov.

Termín účinnosti ovplyvní aj objem peňazí, ktoré Česká televízia a Český rozhlas dostanú zo štátneho rozpočtu. Minister kultúry Oto Klempíř (Motoristi sebe) deklaroval otvorenosť voči zmenám s cieľom zabezpečiť stabilné financovanie a premiér Andrej Babiš nevylúčil ani model dobrovoľných platieb.

Babiš zároveň priznal, že ranné sobotňajšie hlasovanie o návrhu zmeškal, pretože spal.

Minister zahraničných vecí Petr Macinka (Motoristi sebe) však zdôraznil, že samotné zrušenie poplatkov je definitívne a diskusiu nepripúšťa. Poslanecká snemovňa sa k predlohe vráti na prelome rokov alebo v januári.

Opozičné strany avizujú tvrdé obštrukcie proti presunu médií pod štátny rozpočet a ich finančnému kráteniu, pričom požadujú povinný súhlas Senátu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Správa OSN viní Izrael z genocídy v Gaze aj po prímerí

Izrael sa podľa pondelkovej správy Nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie OSN naďalej dopúšťa genocídy v Pásme Gazy s cieľom zničiť palestínske obyvateľstvo, a to aj napriek prímeriu sprostredkovanému Spojenými štátmi. Dokument mapoval porušovanie práv detí od októbra 2023 do septembra 2026 a konštatoval, že izraelská armáda v husto zaľudnených zónach neprestala používať ťažkú muníciu, delostrelectvo, ostreľovačov ani bojové drony.

Takzvaná „žltá čiara“, pôvodne prezentovaná ako dočasná hranica pokoja zbraní, sa podľa vyšetrovateľov mení na novú hranicu upevňujúcu trvalú územnú kontrolu.

Izraelská diplomatická misia v Ženeve závery rázne odmietla. Veľvyslanec Daniel Meron podotkol, že správa je súčasťou účelovej dezinformačnej kampane s cieľom démonizovať židovský štát a spochybniť jeho základné právo na existenciu a obranu.

Predseda komisie Srinivasan Muralidhar zároveň varoval pred bezprecedentným zhoršením pomerov na Západnom brehu Jordánu, kde cielené útoky a búranie obydlí označil za koordinovanú stratégiu vysídľovania. Počet obetí náletov tam od októbra 2023 stúpol na 254 a vojenské operácie vyhnali z domovov viac ako 34-tisíc ľudí, čo predstavuje najväčšiu vlnu vysídlenia od roku 1967.

Vyšetrovatelia popritom kritizovali aj Palestínsku samosprávu za represie voči disidentom, novinárom a aktivistom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Do vesmíru mieri európska misia, v tíme je aj Slovenka

Slovenská astrobiologička Michaela Musilová sa stane členkou medzinárodnej posádky prvej európskej komerčnej suborbitálnej misie ECM1 (First European Commercial Mission). Let sa má uskutočniť na prelome druhého a tretieho štvrťroka 2027.

Iniciátorom a veliteľom súkromne financovaného projektu je český televízny producent René Šír, pričom posádku okrem Musilovej tvoria dvaja poľskí zástupcovia a ďalší člen z Nemecka, ktorého meno oznámia neskôr. Šír vyzdvihol, že Musilová prináša do tímu kľúčové vedecké zázemie, vďaka čomu let nezostane len pasívnym zážitkom, ale poslúži reálnemu výskumu.

Zloženie tímu symbolicky nadväzuje na stredoeurópsku tradíciu programu Interkozmos z roku 1978, keď po Československu vyslali svojich občanov do vesmíru aj Poľsko a vtedajšia NDR. V súčasnosti sú stále aktívne rokovania o konkrétnych technologických a vedeckých experimentoch, na príprave ktorých participuje aj Musilová a ktoré pred zaradením do letového plánu prejdú prísnou certifikáciou.

Celý proces od prvotnej myšlienky cez výcvik až po samotný štart mapujú tvorcovia aj v pripravovanom celovečernom filme s názvom 50 mil nad mořem.

(tasr, max)

Minúta  |  

Technologický gigant núka ľuďom odstupné, peniaze smerujú do AI

Americká technologická spoločnosť Microsoft v pondelok oznámila, že ponúka dobrovoľný odchod s odstupným približne 60-tisíc zamestnancom, čo predstavuje viac než štvrtinu jej celosvetovej pracovnej sily. Firma, ktorá ku koncu júna zamestnávala na plný úväzok zhruba 223-tisíc ľudí, sa týmto krokom snaží znížiť prevádzkové náklady a presmerovať financie do masívneho rozvoja infraštruktúry pre umelú inteligenciu.

Len na kalendárny rok 2026 má koncern naplánované kapitálové výdavky na AI čipy a dátové centrá v hodnote 175 miliárd dolárov.

Ponuka dobrovoľného odchodu sa vzťahuje na pracovníkov v Spojených štátoch, Kanade, Indii a Británii až po úroveň viceprezidentov. Podľa zdrojov zasiahne útvary financií, ľudských zdrojov, divíziu herných konzol Xbox, Windows a zariadenia, asistenčnú službu Copilot i samotné oddelenia umelej inteligencie, pričom oblasti marketingu a priameho predaja zostanú zachované.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.