Preskočiť na obsah
  |  

Exšéfa FBI chcú opäť stíhať, tentokrát pre únik informácií

Americké ministerstvo spravodlivosti sa už tretíkrát pokúša stíhať bývalého riaditeľa FBI Jamesa Comeyho. Podľa v pondelok odtajneného trestného oznámenia na federálnom súde vo Washingtone čelí obvineniu z nelegálneho vynášania utajovaných informácií o národnej obrane, ktoré mal v októbri 2016 poskytnúť reportérovi denníka New York Times.

Rezort podal oznámenie začiatkom októbra s cieľom prerušiť a odvrátiť uplynutie desaťročnej premlčacej lehoty.

Comey obvinenia odmietol a na sociálnych sieťach vyhlásil, že je nevinný. Jeho právny zástupca Patrick Fitzgerald označil stíhanie za neopodstatnené a požiadal súd o jeho zastavenie.

Prezident Donald Trump reagoval vyhlásením, že Comeyho považuje za „špinavého policajta“.

Ide o ďalší zo sporov medzi ministerstvom a exšéfom FBI – zatiaľ čo predchádzajúce obvinenie z klamstva pred Kongresom sudca zamietol, prípad údajných vyhrážok na sociálnych sieťach naďalej vyšetrujú.

(reuters, max)

  |  

Bolsonarova strana uznala výsledky volieb v Brazílii

Brazílska liberálna strana, ktorá viedla prezidentskú kampaň senátora Flávia Bolsonara, uznala výsledky druhého kola prezidentských volieb v krajine. Potvrdil to predseda strany Valdemar Costa Neto.

Bolsonara v nedeľu v druhom kole volieb porazil prezident Luiz Inácio Lula da Silva. Senátor to prv odmietol uznať a povedal, že sa bude snažiť o anulovanie volieb.

Aj keď predseda strany neskôr výsledky uznal, dodal: „Veríme však, že nastolené otázky je potrebné riadne objasniť.“

(reuters, max)

  |  

Izrael volí v tieni vojny, karty môžu zamiešať arabskí voliči

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu čelí v utorkových parlamentných voľbách rozhodujúcemu boju o politické prežitie. Voliči vystavujú účet jeho vedeniu po útokoch Hamasu zo 7. októbra 2023, následných vojenských operáciách v Gaze, ozbrojených stretoch s Iránom i prehlbujúcej sa medzinárodnej izolácii židovského štátu.

Predvolebné prieskumy ukazujú mimoriadne tesný súboj medzi Netanjahuovým Likudom a alianciou vedenou bývalým náčelníkom generálneho štábu Gadim Eisenkotom.

Kým Netanjahu stavia kampaň na svojej vojnovej rozhodnosti a spojenectve s Donaldom Trumpom, oponenti mu pripisujú primárnu zodpovednosť za bezpečnostné zlyhania z októbra 2023 i dlhodobé korupčné kauzy. V 120-člennom parlamente nemá ani jeden z táborov istú väčšinu.

Terajší premiér sa spolieha na krajnú pravicu na čele s Itamarom Ben-Gvirom a Bezalelom Smotričom, zatiaľ čo Eisenkot odmieta extrémistov a spolieha sa na hlasy umiernenej pravice, stredu a možnú tichú podporu arabských strán.

(reuters, max)

  |  

V Oleškách platí pokoj zbraní, Kyjev a Charkov čelili útokom

Rusko a Ukrajina začali v utorok lokálne prímerie s cieľom umožniť rozsiahlu humanitárnu operáciu v okupovanom meste Olešky v Chersonskej oblasti.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že od 4:00 moskovského času zastavilo ostreľovanie v smere na mesto Cherson. Ukrajinský parlamentný ombudsman Dmytro Lubinec potvrdil, že prímerie vstúpilo do platnosti v rovnakom čase a Kyjev si plní všetky záväzky.

Mesto ležiace na východnom brehu Dnepra je okupované od februára 2022 a trpí akútnym nedostatkom základných potravín a zdravotníckeho materiálu. Pokoj zbraní umožní nielen prísun zásob, ale aj evakuáciu civilistov.

Biely dom v tejto súvislosti uviedol, že k sprostredkovaniu dohody prispela aj prvá dáma USA Melania Trumpová.

Mimo dohodnutého sektora však pokračovali ťažké útoky na iné ukrajinské mestá. Pondelňajší ruský raketový úder na Kyjev si vyžiadal najmenej jednu obeť a desať zranených vrátane študentov na internáte, pričom výbuchy v hlavnom meste hlásili aj v utorok ráno. Obete na životoch a zranených evidovali úrady aj z Charkova a Pavlohradu.

(reuters, max)

  |  

Boj o kultúrnu ikonu za mrežami, vrah neuspel so zákazom nátierky

Odsúdený austrálsky vrah Andre McKechnie, ktorý si odpykáva doživotný trest za dobodanie realitného developera z 90. rokov, neuspel na najvyššom súde so žalobou proti zákazu nátierky Vegemite vo väzniciach štátu Viktória. Päťdesiatštyriročný trestanec argumentoval, že reštrikcia platná od roku 2006 porušuje legislatívu o primeranej výžive a upiera mu právo „užívať si svoju kultúru ako Austrálčan“. Píše BBC.

Sudca však jeho odvolanie zamietol s konštatovaním, že kultúrne slobody jednotlivca sú limitované práve výkonom trestu odňatia slobody a vplyv absencie nátierky na zdravie nepreukázal.

Väzenská správa Corrections Victoria obhájila zákaz bezpečnostnými rizikami. Pred súdom predložila dôkazy, že silná aróma kvasnicového extraktu dokáže zmiasť policajné psy pri vyhľadávaní pašovaných drog a odsúdení ju navyše môžu zneužiť na nelegálnu výrobu alkoholu.

Obdobný zákaz uplatňujú aj nápravné zariadenia v Queenslande, Južnej Austrálii a Tasmánii. História obľúbenej kvasnicovej pasty siaha do Melbourne a roku 1923, keď ju vyprodukovali ako domácu alternatívu k britskému Marmite.

(max)

  |  

Milión dolárov za volebný podvod. Trump prišiel s ponukou

Americký prezident Donald Trump ponúka odmenu milión dolárov za informácie o volebných podvodoch, ktoré povedú k zatknutiu a odsúdeniu vinníkov. Oznámil to v pondelok na sociálnej sieti Truth Social, krátko pred novembrovými voľbami do Kongresu.

Odmena sa má podľa Trumpa vzťahovať na podvody z minulých volieb aj na prípadné nezákonné konanie počas nadchádzajúceho hlasovania.

Jeho administratíva v poslednom období sprísňuje dohľad nad volebným procesom. Od jednotlivých štátov požaduje údaje o registrácii voličov a tvrdí, že prísnejšie opatrenia sú nevyhnutné na posilnenie dôvery verejnosti. Kritici vrátane demokratických aj niektorých republikánskych volebných úradníkov však upozorňujú na možné prekračovanie právomocí federálnej vlády.

Trumpovo oznámenie prichádza v citlivom období. Republikáni majú v Snemovni reprezentantov aj Senáte iba tesnú väčšinu, pričom prezidentova popularita zostáva nízka. Voličov podľa Reuters znepokojujú najmä vysoké životné náklady a rast cien pohonných hmôt, ktorý súvisí s americko-izraelskou vojnou proti Iránu. Niektorí volební úradníci sa zároveň pripravujú na možné federálne zásahy do volieb.

(reuters)