Seniorov bude pribúdať, zvrátiť to už nedokážeme
Demograf Branislav Šprocha zo Slovenskej akadémie vied pre Štandard vysvetľuje, že súčasná situácia je výsledkom niekoľkých desaťročí nízkej pôrodnosti, predlžovania života a rozdielnej početnosti jednotlivých generácií.
Do seniorského veku sa totiž postupne dostali silné ročníky narodené v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch. Naopak, detí sa rodí podstatne menej. Situáciu výraznejšie nezmierňuje ani prisťahovalectvo, keďže Slovensko dlhodobo získava migráciou len málo obyvateľov.
Podľa Šprochových prognóz by už v roku 2030 mohlo na Slovensku žiť 1,16 milióna seniorov, v roku 2040 približne 1,33 milióna a do polovice storočia 1,45 až 1,52 milióna. Ľudia nad 65 rokov by tak tvorili približne 30 percent populácie.
Najvýraznejšie starnutie sa pritom očakáva až koncom päťdesiatych rokov. „V súčasnosti na jedného seniora pripadá približne 3,2 osoby vo veku 20 až 64 rokov a do konca päťdesiatych rokov by tento pomer mal klesnúť na približne 1,5 osoby,“ približuje demograf.
Neznamená to, že na jedného dôchodcu bude pracovať jeden a pol zamestnanca. Ide o pomer vekových skupín, ktorý zahŕňa aj nezamestnaných či ekonomicky neaktívnych ľudí.
Zmeny navyše nezasiahnu všetky regióny rovnako. Rýchlejšie starnutie sa podľa Šprochu očakáva najmä na krajnom východe, juhu západného Slovenska a vo väčšine okresov stredného Slovenska. Svoju úlohu zohráva aj odchod mladých ľudí, ktorých deti sa už rodia inde.
Slovensko má zatiaľ v rámci V4 najnižší podiel seniorov. To sa však podľa demografa zmení. V polovici storočia by sme sa mali dostať nad priemer Európskej únie a spolu s Poľskom patriť k najstarším populáciám v skupine.
Nádej na zásadný obrat pritom nevidí ani v podpore pôrodnosti, ani v migrácii. „Proces starnutia v nasledujúcich desaťročiach je nezvratný a jeho dosahy je možné už len zmierňovať,“ upozorňuje Šprocha. Zastavenie trendu by si podľa neho vyžadovalo nereálne vysokú pôrodnosť aj mimoriadne silné prisťahovalectvo.
Dôchodky už dnes potrebujú peniaze navyše
Demografické prognózy majú aj svoju finančnú stránku. A tá podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) neveští nič dobré. „Podľa hodnotenia RRZ aj Európskej komisie je dlhodobá udržateľnosť slovenských verejných financií v pásme vysokého rizika,“ upozorňuje pre Štandard Matúš Ferienčík, analytik oddelenia dlhodobej udržateľnosti Kancelárie RRZ.
Inými slovami, štát už teraz míňa podstatne viac, než dokáže vybrať. A v nasledujúcich desaťročiach bude potrebovať ďalšie peniaze na dôchodky, zdravotníctvo či opatrovanie seniorov.
Približne polovicu rizika podľa analytika spôsobujú súčasné dlhy a vysoké rozpočtové schodky. Druhú polovicu predstavujú výdavky, ktoré prinesie starnutie obyvateľstva.
Problém dobre vidno na dôchodkoch. Na ich vyplácanie dnes nestačí to, čo dôchodkový systém vyberie na odvodoch. Chýbajúce peniaze preto musí štát zabezpečiť z iných zdrojov. „Asi štvrtina výdavkov na dôchodky tak nie je krytá odvodmi a treba ju financovať zo štátneho rozpočtu,“ vysvetľuje Ferienčík.
Ak sa pravidlá nezmenia, situácia sa ešte zhorší. Kým dnes dôchodkovému systému chýbajú prostriedky zodpovedajúce približne 2,3 percenta výkonu ekonomiky, do roku 2060 by sa tento rozdiel mohol zvýšiť na 3,9 percenta.
V praxi by to znamenalo, že z každých sto eur vyplatených na dôchodkoch by približne 36 eur muselo prísť z iných zdrojov než z dôchodkových odvodov.
A to ešte nie je celý účet. S pribúdajúcimi seniormi porastie aj počet ľudí, ktorí budú potrebovať pravidelnú zdravotnú starostlivosť alebo pomoc pri každodenných činnostiach. Podľa RRZ by výdavky štátu súvisiace so starnutím mohli do roku 2060 vzrásť spolu o sumu zodpovedajúcu ďalším 3,8 percenta HDP.
Pracujúcich ubudne. Pocíti to aj ekonomika
Menej mladých ľudí neznamená iba problém pre dôchodkový systém. Zmení sa aj pracovný trh. V najbližších desaťročiach budú postupne odchádzať do penzie početné generácie narodené v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Na ich miesta však nastúpia oveľa menej početné ročníky.
Firmy tak môžu mať čoraz väčší problém nájsť zamestnancov. A keď bude mať krajina menej ľudí schopných pracovať, prejaví sa to aj na jej ekonomickom výkone. Podľa prepočtov rady bude táto generačná výmena do roku 2060 každoročne spomaľovať rast ekonomického potenciálu Slovenska v priemere o 0,6 percentuálneho bodu.
Čo to znamená v praxi? Slovenská ekonomika môže aj naďalej rásť, ale pomalšie, než keby počet pracujúcich neklesal. V roku 2060 by tak jej možný výkon mohol byť približne o pätinu nižší oproti situácii, v ktorej by sa zamestnanosť v dôsledku starnutia nemenila.
Dôležité preto bude aj to, ako dlho zostanú ľudia ekonomicky aktívni. Ferienčík pripomína, že niektoré potrebné zmeny už Slovensko prijalo. Dôchodkový vek sa postupne prispôsobuje predlžovaniu života a penzie sa zvyšujú podľa inflácie. Tieto pravidlá podľa neho pomáhajú udržať systém pod kontrolou.
Za problém však považuje rozhodnutia, ktoré prinášajú ďalšie výdavky bez dostatočného ohľadu na finančné možnosti štátu.
Spomína napríklad trináste dôchodky, rodičovský dôchodok či uvoľnenie pravidiel predčasného odchodu do penzie. Podľa analytika by bolo potrebné takéto opatrenia prehodnotiť alebo aspoň lepšie zacieliť na ľudí, ktorí pomoc skutočne potrebujú.
Štát si na náročnejšie roky nevytvára rezervu
Otázkou teda nie je iba to, či Slovensko dokáže vyplácať dôchodky aj o tridsať rokov. Rovnako dôležité bude, koľko peňazí mu po ich vyplatení zostane na nemocnice, školy, sociálne služby či ďalšie potreby obyvateľov.
Na otázku Štandardu, či je krajina na tieto zmeny pripravená, Ferienčík odpovedá jednoznačne: „Slovensko pripravené nie je.“ Podľa analytika by štát mal v súčasnosti znižovať svoje zadlženie, aby mal v budúcnosti z čoho financovať rastúce náklady. Namiesto toho však dlh ďalej rastie.
Problém vidí aj v rozpočte na roky 2027 až 2029. Ten podľa RRZ v roku 2027 nepočíta s ďalším znižovaním schodku a bez dodatočných opatrení by sa v nasledujúcich rokoch mohol deficit dostať nad päť percent HDP.
Zjednodušene povedané, Slovensko si už dnes požičiava na svoje bežné fungovanie, hoci najväčší nápor výdavkov spojených so starnutím ho ešte len čaká. A keď príde, štát bude musieť rozhodovať, kde peniaze získa a na čom prípadne ušetrí.
Ferienčík upozorňuje aj na ďalší problém. S rastúcim počtom starších voličov môže byť pre politikov čoraz dôležitejšie uprednostňovať výdavky na dôchodky. O tie isté verejné peniaze však budú súperiť zdravotníctvo, opatrovateľské služby či splácanie úrokov zo štátneho dlhu.
Podľa RRZ je preto najnaliehavejšie zastaviť rast zadlženia a neprijímať ďalšie nákladné opatrenia, ktoré by situáciu v nasledujúcich desaťročiach ešte zhoršili.
Ministerstvo hovorí o reforme a nových miestach
Rastúci počet seniorov nebude znamenať iba vyššie výdavky na dôchodky. Čoraz viac ľudí bude potrebovať aj domácu opateru či miesto v zariadení sociálnych služieb. Otázkou preto zostáva, či bude mať Slovensko dostatok pracovníkov a potrebných kapacít.
Ministerstvo práce v stanovisku pre Štandard poukazuje na reformu financovania sociálnych služieb, ktorá má odkázaným ľuďom umožniť zostať čo najdlhšie v domácom prostredí. V roku 2027 má na starostlivosť smerovať 1,7 miliardy eur, o 400 miliónov viac než v súčasnosti.
Rezort zároveň uvádza, že výstavbou a rekonštrukciou 151 budov zariadení sociálnych služieb vznikne 3 125 nových miest pre odkázaných ľudí a osoby so zdravotným postihnutím.
Či to bude stačiť, zatiaľ nie je jasné. Podľa prognóz demografa Branislava Šprochu môže totiž do polovice storočia pribudnúť približne pol milióna seniorov. Ministerstvo v reakcii na otázky Štandardu neposkytlo konkrétne odhady budúceho počtu odkázaných ľudí ani potrebných opatrovateľov. Pripravuje však v spolupráci s Inštitútom pre výskum práce a rodiny stratégiu rozvoja sociálnych služieb do roku 2040.
Jednou z možností, ako zmierniť úbytok pracovnej sily, je aj dlhšie zamestnávanie starších ľudí. Rezort pripomína, že starobní dôchodcovia môžu neobmedzene pracovať a súčasne poberať penziu. Od januára 2027 sa im navyše pri práci na dohodu zvýši odvodová odpočítateľná položka z 200 na 300 eur mesačne.
Pri otázke udržateľnosti dôchodkového systému rezort poukazuje na naviazanie dôchodkového veku na predlžovanie života a úpravu výpočtu nových penzií. Rozpočtová rada však upozorňuje, že nastavenie dôchodkov nestačí, pokiaľ štát nedokáže stabilizovať svoje financie.
Slovensko tak stojí pred problémom, ktorý už nemožno odložiť na ďalšie generácie. Starnutie obyvateľstva sa síce nedá zastaviť, jeho finančné a spoločenské dôsledky však budú závisieť aj od rozhodnutí prijatých dnes.
