Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Do USA mieria kozmetické injekcie z kože zosnulých ľudí

Nová a lukratívna kozmetická procedúra, ktorá generuje desiatky miliónov dolárov na ázijskom trhu, mieri do Spojených štátov. Jej kľúčovou zložkou je darovaná koža zosnulých Američanov. Každoročne desaťtisíce obyvateľov USA po smrti venujú telesné tkanivá, píše Business Insider.

Kým americké zákony prísne zakazujú odmeňovanie darcov, tkanivá za milióny dolárov putujú do biotechnologických firiem v Južnej Kórei, kde z nich vyrábajú injekčné prípravky na omladenie pokožky.

Tieto injekcie, označované ako pokročilé posilňovače pleti (skin boostery), sľubujú rýchle vyhladenie vrások a rozjasnenie tváre už za necelú hodinu. Podľa odhadov analytikov Yuanta Securities dosiahnu tržby z týchto produktov v Južnej Kórei 75 miliónov dolárov, pričom dominantné postavenie s podielom až 70 percent trhu má značka Re2O od spoločnosti L&C Bio.

Výrobca už podpísal distribučnú zmluvu na uvedenie produktu v USA v priebehu budúceho roka, hoci zatiaľ nie je jasné stanovisko federálnych regulačných orgánov.

Bioetici zároveň upozorňujú na závažný etický paradox: rodiny darcov zväčša netušia, že z bezplatne darovaného biologického materiálu profituje komerčný estetický priemysel.

(max)

Minúta  |  

Rumuni odhalili sabotérov po požiari pri štátnej zbrojovke

Rumunská spravodajská služba oznámila, že odhalila sabotážnu sieť koordinovanú Ruskom, ktorá nesie zodpovednosť za septembrový požiar v priemyselnom areáli v strednom Rumunsku neďaleko štátneho zbrojárskeho podniku.

Rumunskí prokurátori pre boj s organizovaným zločinom v tejto súvislosti žiadajú o vydanie dvoch podozrivých Bielorusov zadržaných v Nemecku a jedného Ukrajinca zatknutého v Poľsku.

Podľa tajnej služby skupina plnila pokyny ruských koordinátorov zamerané na útoky proti štátnym i súkromným zbrojovkám a strategickým priemyselným cieľom.

Prezident Nicușor Dan upozornil, že krajina ako členský štát EÚ a NATO s viac ako 600-kilometrovou hranicou s Ukrajinou čelí intenzívnej hybridnej vojne zo strany Moskvy. Tá zahŕňa narušenia vzdušného priestoru dronmi, kybernetické útoky, dezinformácie a sabotáže.

Dan poukázal aj na prudkú eskaláciu v Čiernom mori, kde útoky dronov pri pobreží Rumunska a Bulharska za posledné tri týždne zasiahli najmenej osem nákladných lodí, pričom približne 34 námorníkov zahynulo alebo je nezvestných. Ruská strana obvinenia zo sabotáží dlhodobo odmieta.

(reuters, max)

Minúta  |  

Poľské mesto pozastavilo partnerstvo s Ľvovom pre oslavu UPA

Poslanci poľského prihraničného mesta Przemyśl v pondelok jednomyseľne schválili pozastavenie partnerskej spolupráce s ukrajinským Ľvovom.

Reagovali tak podľa Ukrajinskej pravdy na rozhodnutie Ľvovskej oblastnej rady, ktorá vyhlásila rok 2027 za Rok Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), Romana Šuchevyča a Oleha Olžyča.

Za uznesenie hlasovalo všetkých dvadsaťjeden poslancov bez jediného hlasu proti či zdržania sa. Poľskí predstavitelia uviedli, že krok ľvovských orgánov hlboko uráža pamiatku poľských obetí zločinov spáchaných UPA a marí snahy o budovanie vzťahov na základe historickej pravdy.

Schválené uznesenie zaväzuje primátora Wojciecha Bakuna podniknúť právne kroky na formálne ukončenie partnerskej zmluvy z roku 1995. Obnovenie vzťahov je podmienené zrušením kontroverzného ukrajinského rozhodnutia a jasným dištancovaním sa ľvovských inštitúcií od glorifikácie štruktúr zodpovedných za masakry civilného obyvateľstva.

Proti rozhodnutiu ľvovských radných sa predtým ostro ohradila mestská rada vo Vroclave a pozastavenie partnerstva navrhol aj primátor Krakova Łukasz Gibała, hoci poľský premiér Donald Tusk deklaroval, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podobné iniciatívy nepodporuje.

(max)

Minúta  |  

Exšéfa FBI chcú opäť stíhať, tentokrát pre únik informácií

Americké ministerstvo spravodlivosti sa už tretíkrát pokúša stíhať bývalého riaditeľa FBI Jamesa Comeyho. Podľa v pondelok odtajneného trestného oznámenia na federálnom súde vo Washingtone čelí obvineniu z nelegálneho vynášania utajovaných informácií o národnej obrane, ktoré mal v októbri 2016 poskytnúť reportérovi denníka New York Times.

Rezort podal oznámenie začiatkom októbra s cieľom prerušiť a odvrátiť uplynutie desaťročnej premlčacej lehoty.

Comey obvinenia odmietol a na sociálnych sieťach vyhlásil, že je nevinný. Jeho právny zástupca Patrick Fitzgerald označil stíhanie za neopodstatnené a požiadal súd o jeho zastavenie.

Prezident Donald Trump reagoval vyhlásením, že Comeyho považuje za „špinavého policajta“.

Ide o ďalší zo sporov medzi ministerstvom a exšéfom FBI – zatiaľ čo predchádzajúce obvinenie z klamstva pred Kongresom sudca zamietol, prípad údajných vyhrážok na sociálnych sieťach naďalej vyšetrujú.

(reuters, max)

Minúta  |  

Bolsonarova strana uznala výsledky volieb v Brazílii

Brazílska liberálna strana, ktorá viedla prezidentskú kampaň senátora Flávia Bolsonara, uznala výsledky druhého kola prezidentských volieb v krajine. Potvrdil to predseda strany Valdemar Costa Neto.

Bolsonara v nedeľu v druhom kole volieb porazil prezident Luiz Inácio Lula da Silva. Senátor to prv odmietol uznať a povedal, že sa bude snažiť o anulovanie volieb.

Aj keď predseda strany neskôr výsledky uznal, dodal: „Veríme však, že nastolené otázky je potrebné riadne objasniť.“

(reuters, max)

Minúta  |  

Izrael volí v tieni vojny, karty môžu zamiešať arabskí voliči

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu čelí v utorkových parlamentných voľbách rozhodujúcemu boju o politické prežitie. Voliči vystavujú účet jeho vedeniu po útokoch Hamasu zo 7. októbra 2023, následných vojenských operáciách v Gaze, ozbrojených stretoch s Iránom i prehlbujúcej sa medzinárodnej izolácii židovského štátu.

Predvolebné prieskumy ukazujú mimoriadne tesný súboj medzi Netanjahuovým Likudom a alianciou vedenou bývalým náčelníkom generálneho štábu Gadim Eisenkotom.

Kým Netanjahu stavia kampaň na svojej vojnovej rozhodnosti a spojenectve s Donaldom Trumpom, oponenti mu pripisujú primárnu zodpovednosť za bezpečnostné zlyhania z októbra 2023 i dlhodobé korupčné kauzy. V 120-člennom parlamente nemá ani jeden z táborov istú väčšinu.

Terajší premiér sa spolieha na krajnú pravicu na čele s Itamarom Ben-Gvirom a Bezalelom Smotričom, zatiaľ čo Eisenkot odmieta extrémistov a spolieha sa na hlasy umiernenej pravice, stredu a možnú tichú podporu arabských strán.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.