Sucho znížilo očakávanú úrodu kukurice na zrno o 47 percent a cena kŕmnej kukurice sa vyšplhala na 250 eur za tonu. Ministerstvo pôdohospodárstva napriek tomu odmieta uvoľniť dovoz z Ukrajiny.
Ilustračná foto. Foto: ČTK / Nemeček Pavel / Profimedia
Slovensko tento rok príde takmer o polovicu úrody kukurice na zrno. Jej cena medziročne výrazne vzrástla a niektorí chovatelia už z dôvodu nedostatku krmív znižujú stavy hospodárskych zvierat. Napriek tomu zostáva v platnosti zákaz dovozu kukurice z Ukrajiny, ktorý štát zaviedol v roku 2023 na ochranu domácich pestovateľov.
Ministerstvo pôdohospodárstva v odpovediach pre Štandard reagovalo, že dôvod na uvoľnenie dovozných pravidiel nevidí. Slovensko má podľa rezortu zásoby z minulého roka a domáci spracovatelia nedostatok kukurice zatiaľ nehlásia.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) však očakáva, že v budúcom roku bude Slovensku kukurica chýbať. Upozorňuje aj na dôsledky nedostatku objemových krmív, pre ktoré už niektoré podniky predávajú hospodárske zvieratá.
Vzniká tak otázka, či opatrenie chrániace domácich pestovateľov pred lacnejším dovozom zodpovedá aj potrebám chovateľov, ktorí musia zabezpečiť krmivo pre svoje zvieratá.
Úroda kukurice klesne o 47 percent
Podľa tretieho odhadu štatistického úradu by mali slovenskí poľnohospodári v roku 2026 zozbierať približne 686-tisíc ton kukurice na zrno. To predstavuje len 53 percent vlaňajšej produkcie.
Hektárový výnos má klesnúť na 4,63 tony na hektár, teda medziročne takmer o 44 percent. Ešte v auguste pritom štatistici očakávali úrodu na úrovni 794-tisíc ton. Neskorší odhad bol nižší o ďalších 108-tisíc ton.
Hlavnou príčinou je dlhotrvajúce sucho. Podľa SPPK zasahovalo na základe údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu približne 80 percent územia krajiny. „Mnohí poľnohospodári si nepamätajú takýto rok,“ konštatovala komora pre Štandard.
V oblasti Galanty poľnohospodári podľa SPPK hlásia 50- až 60-percentné straty na výnosoch silážnej kukurice, lucerny a miešaniek. V niektorých lokalitách Komárňanska klesli výnosy kukurice až na približne 0,4 tony z hektára.
Slabšia úroda pritom neznamená iba nižšie príjmy pestovateľov. Kukurica je zároveň významnou surovinou pri výrobe krmív, v potravinárstve a v priemysle.
Ministerstvo tvrdí, že kukurice na kŕmenie bude dosť
Podľa ministerstva sa celková domáca spotreba kukurice dlhodobo pohybuje okolo jedného milióna ton ročne. Približne 400- až 500-tisíc ton sa využíva na výrobu biopalív, ďalších 280- až 350-tisíc ton na kŕmne účely. Zvyšok smeruje do potravinárstva a na výrobu osiva.
Hoci očakávaná domáca produkcia dosiahne len približne 700-tisíc ton, rezort nedostatok kŕmnej kukurice nepredpokladá. „Predpokladáme, že produkcia kukurice na kŕmne účely bude dostačujúca,“ zdôvodnil odbor komunikácie ministerstva.
Celková očakávaná úroda však bude približne o 300-tisíc ton nižšia než dlhodobá ročná spotreba. Rozdiel môžu pokryť zásoby alebo dovoz, no ministerstvo neposkytlo presnú bilanciu dostupných zásob ani predpokladaného rozdelenia úrody medzi odberateľov.
SPPK sa na ďalší vývoj pozerá menej optimisticky. „Vzhľadom na situáciu s úrodou kukurice očakávame, že Slovensko bude v budúcom roku deficitnou krajinou v produkcii kukurice,“ objasnila komora.
Zatiaľ čo ministerstvo zdôrazňuje súčasnú dostupnosť kukurice, SPPK upozorňuje na potrebu zabezpečiť chýbajúce množstvo v roku 2027.
Chovatelia už predali približne 3 800 zvierat
Ešte výraznejšie sa sucho prejavilo pri objemových krmivách. Produkcia kukurice na zeleno a siláž by mala podľa štatistikov dosiahnuť približne 1,4 milióna ton, čo predstavuje medziročný pokles o viac ako 24 percent. Hektárový výnos sa odhaduje na 20 ton, čo má byť najnižšia hodnota od roku 2000.
Ministerstvo potvrdzuje, že sucho spôsobilo výpadky siláže a senáže. Poľnohospodári preto časť porastov pôvodne určených na zrno využili na výrobu objemových krmív. „Poľnohospodári ‚obetovali‘ kukuricu určenú na zrno na výrobu objemových krmív, čím sa im podarilo zabezpečiť krmovinovú základňu,“ uviedol rezort.
SPPK však upozorňuje, že niektoré chovateľské podniky už pre nedostatok krmív obmedzujú výrobu. Podľa septembrového prieskumu komory sa uskutočnený a plánovaný predaj alebo vyradenie týkali v zapojených podnikoch celkovo 10 390 hospodárskych zvierat. Približne 3 800 zvierat už farmy predali a ďalších 6 600 plánovali predať alebo vyradiť.
Najvýraznejšie je zasiahnutý hovädzí dobytok. Ide pritom o údaje za podniky zapojené do prieskumu komory, nie o celoslovenskú bilanciu. „Súčasný vývoj môže byť iba začiatkom. Najväčší tlak na chovy očakávame počas zimných mesiacov,“ upozornila komora.
Predaj dojníc, dojčiacich kráv či vysokoteľných jalovíc pritom neznamená iba krátkodobé zníženie počtu zvierat. Obnova chovu môže trvať niekoľko rokov a vyžaduje si ďalšie investície.
Kukurica zdražela, dovoz z Ukrajiny však ministerstvo odmieta
Podľa ministerstva sa ceny kŕmnej kukurice v roku 2025 pohybovali od 185 do 205 eur za tonu. Tento rok sa vyšplhali na 250 eur, čo predstavuje nárast približne o 22 až 35 percent.
Slovensko pritom naďalej obmedzuje dovoz kukurice z Ukrajiny. Opatrenie zavedené v roku 2023 malo domácich pestovateľov chrániť pred tlakom lacnejšej produkcie. Tranzit ukrajinskej kukurice cez slovenské územie zostáva povolený.
Ministerstvo však ani po výraznom poklese domácej úrody nevidí dôvod na zmenu pravidiel. „Domáci spracovatelia zatiaľ neavizujú nedostatok danej komodity, napriek poklesu domácej úrody kukurice. Stále máme zásoby z minulého roka, aj preto nie je dôvod na uvoľnenie pravidiel dovozu z Ukrajiny,“ uviedol rezort.
Podľa ministerstva by lacnejšia dovážaná kukurica znižovala výkupné ceny na domácom trhu. Pestovatelia by tak mohli byť nútení predávať úrodu pod výrobné náklady, čo by ohrozilo ich ekonomickú stabilitu.
Tabuľka: Filip Staudinger/Štandard
Tento argument má však aj druhú stranu. Kým pestovatelia potrebujú za úrodu získať cenu pokrývajúcu náklady, chovatelia sú odkázaní na dostupné krmivá. Vyššia cena kukurice preto môže zlepšiť príjmy jej predajcov, no zároveň zvýšiť náklady živočíšnej výroby.
SPPK upozorňuje, že v niektorých regiónoch už nie je problémom iba cena. „Dnes už vzhľadom na situáciu nie je otázkou dňa, za koľko sa chýbajúce krmivo nakúpi, ale či sa nakúpi,“ uviedla komora.
Na otázku Štandardu, či podporuje zachovanie zákazu ukrajinskej kukurice alebo jeho dočasné uvoľnenie na kŕmne účely, SPPK neodpovedala jednoznačne. Pripustila však, že pri očakávanom deficite bude potrebné riešiť dovoz.
„S najväčšou pravdepodobnosťou sa preto diskusii o dovozoch kukurice na Slovensko nevyhneme,“ konštatovala. Komora neuviedla, že by podporovala práve uvoľnenie dovozu z Ukrajiny. Z jej stanoviska však vyplýva, že pri súčasnom vývoji úrody bude potrebné hľadať ďalšie zdroje kukurice.
Zároveň treba rozlišovať medzi kukuričným zrnom a silážou. Dovoz zrna môže rozšíriť ponuku suroviny na výrobu krmív, no sám osebe nevyrieši nedostatok objemových krmív na jednotlivých farmách.
Rovnako nemožno bez podrobnejších údajov určiť, do akej miery sa zákaz dovozu z Ukrajiny premieta do cien kŕmnej kukurice.
Ministerstvo vyčlenilo na kompenzáciu škôd spôsobených suchom 35 miliónov eur, ktoré plánuje prerozdeliť do konca roka. Ďalších 19,73 milióna eur pripravuje na kompenzáciu vysokých cien hnojív a energií.
Rezort zároveň uvoľnil niektoré podmienky poľnohospodárskych podpôr. SPPK potvrdila účasť na príprave kompenzácií, presné pravidlá ich rozdelenia však zatiaľ nepozná. Nie je preto zrejmé, aká časť pomoci sa dostane priamo k chovateľom, ktorých nedostatok krmív prinútil obmedzovať výrobu.
Tohtoročné sucho tak zvýraznilo rozdielne potreby dvoch častí slovenského poľnohospodárstva. Pestovatelia potrebujú primerané výkupné ceny, chovatelia zase dostupné krmivá.
Zákaz dovozu z Ukrajiny nemusí byť príčinou súčasných problémov chovateľov. Ak sa však očakávaný deficit potvrdí, štát bude musieť vysvetliť, ako chce súčasne chrániť domácich pestovateľov a zabezpečiť dostatok krmív pre živočíšnu výrobu.
