Preskočiť na obsah
  |  

Vance kontaktoval Irán v snahe obnoviť mierové rokovania

Americký viceprezident JD Vance sa obrátil na šéfa iránskej Najvyššej rady pre národnú bezpečnosť Mohsena Rezáího s cieľom obnoviť rokovania a odvrátiť ďalšie americké útoky. S odvolaním sa na denník Wall Street Journal o tom informovala agentúra AFP.

Vance zaslal Rezáímu list, pričom podľa jedného zo zdrojov denníka konal na pokyn prezidenta Donalda Trumpa. Ten však uviedol, že iniciatíva vzišla od viceprezidenta a on ju iba schválil. Kontakt sa podľa Trumpa týkal najmä zdravotníckych potrieb Iránu.

Wall Street Journal naproti tomu píše, že list aj následné kontakty amerických a iránskych predstaviteľov sa zamerali na rámec možných mierových rokovaní, nie na konkrétne podmienky dohody.

Washington zároveň upozornil viaceré arabské krajiny Perzského zálivu, aby sa pripravili na možnú krátku a intenzívnu vojenskú operáciu proti Iránu po amerických voľbách 3. novembra. Trump však zatiaľ neprijal konečné rozhodnutie.

Iránska armáda varovala pred rozsiahlejšou odvetou. Rezáí pripustil útoky na infraštruktúru spojenú s USA vrátane dátových centier a zariadení súvisiacich s umelou inteligenciou.

(lud)

  |  

Prokurátor dal preveriť postup finančníkov v kauze Šimečkovej

Krajská prokuratúra v Bratislave zrušila rozhodnutie o odmietnutí trestného oznámenia, ktoré podala Nadácia Zastavme korupciu v súvislosti s postupom Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) pri vyšetrovaní neziskovej organizácie Marty Šimečkovej. Informovala o tom nadácia na Facebooku.

Zastavme korupciu už v apríli upozornila, že KÚFS mohol postupovať nezákonne. Podľa nej by podozrenia zo subvenčných podvodov mala vyšetrovať polícia, keďže právomoci KÚFS sa týkajú daňovej a colnej trestnej činnosti.

Prokurátor v uznesení uviedol, že operatívno-pátraciu činnosť možno vykonávať iba na zákonom stanovené účely súvisiace s trestnou činnosťou patriacou do pôsobnosti finančnej správy. Samotné oprávnenie preverovať porušenia daňových predpisov podľa neho nestačí.

Finančná správa pôvodne označila zistenia nadácie za klamstvo a pohrozila jej trestným oznámením.

Nadácia zdôraznila, že nespochybňuje potrebu vyšetrovania podozrení v kauze projektu Fórum. Trvá však na zákonnom postupe, „zvlášť keď ide o kauzu, na ktorej má politický záujem vládna moc“. Podľa nadácie mohol byť postup KÚFS politicky motivovaný s cieľom získať informácie využiteľné v politickom boji.

(lud)

  |  

Reuters: Bloomberg si platí za rýchly prístup k príspevkom Trumpa

Spravodajská a dátová spoločnosť Bloomberg a dve obchodné firmy z Wall Street podľa zdrojov Reuters uzavreli dohody o rýchlejšom prístupe k príspevkom amerického prezidenta Donalda Trumpa na sociálnej sieti Truth Social. Služba môže stáť 100-tisíc dolárov mesačne.

Okrem Bloombergu ide o spoločnosti Susquehanna International Group a Jump Trading, ktoré sa špecializujú na automatizované obchodovanie. Služba Truth API im podľa prevádzkovateľa poskytuje časový náskok približne 50 milisekúnd. Trumpove vyjadrenia totiž dokážu výrazne ovplyvniť finančné trhy.

Spoločnosť Trump Media v auguste oznámila viac ako desať zákazníckych zmlúv s mesačnými poplatkami od 60-tisíc do 100-tisíc dolárov.

Projekt vyvolal kritiku demokratických senátorov, ktorí požiadali americkú Komisiu pre cenné papiere a burzy o preverenie možného porušenia zákonov. Dve organizácie zároveň žalujú Trumpa a žiadajú, aby Biely dom nemohol zverejňovať oficiálne vládne oznámenia výlučne na Truth Social, pokiaľ existuje platený prístup.

Trumpov rodinný zverenecký fond, ktorého jediným príjemcom je prezident, vlastní 41 percent spoločnosti Trump Media. Firma označila informácie anonymných zdrojov za zavádzajúce.

(reuters, lud)

  |  

Ministri EÚ budú riešiť prudký rast cien energií

Ministri energetiky členských krajín Európskej únie budú vo štvrtok rokovať o zabezpečení dodávok energií pred zimnou vykurovacou sezónou. Vojny v Iráne, na Ukrajine a v Jemene totiž výrazne zvyšujú ceny ropy a zemného plynu.

Boje poškodili rafinérie na Blízkom východe aj v Rusku a narušili prepravu energetických surovín cez Čierne a Červené more či Hormuzský prieliv.

Eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen označil situáciu za veľmi vážnu. Hoci momentálne nevidí problém s bezpečnosťou dodávok, varoval pred podceňovaním tohto rizika. Za rovnako naliehavý problém označil dostupnosť energií pre domácnosti a podniky.

Európska komisia začala rokovať s rafinériami o zvýšení produkcie a zvažuje aj zmiernenie niektorých technických požiadaviek. Ministri budú diskutovať o znížení účtov za elektrinu prostredníctvom daňových zmien a úprav sieťových poplatkov vrátane nižšieho zdanenia elektriny než plynu.

Zásobníky plynu v EÚ sú naplnené na 75 percent oproti 83 percentám pred rokom.

Veľkoobchodné ceny plynu v Európe sa v stredu nakrátko dotkli hranice 100 eur za megawatthodinu, prvý raz od decembra 2022. Oproti obdobiu pred vojnou v Iráne sú približne trojnásobné.

(reuters, lud)

  |  

Washington a Moskva rokujú o zrušení sankcií voči ruskému fondu

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa rokuje s Moskvou o možnom zrušení sankcií voči Ruskému fondu priamych investícií (RDIF). V stredu to podľa ruských agentúr uviedol zahraničnopolitický poradca Kremľa Jurij Ušakov.

Diskusie podľa neho vedú už dlhší čas a aktívne sa na nich podieľa šéf fondu a ruský prezidentský vyslanec Kirill Dmitrijev. Ich výsledok zostáva neistý. Denník New York Times predtým informoval, že Trumpova administratíva zvažuje zrušenie sankcií.

Washington už zmiernil niektoré opatrenia voči Rusku. Trump dočasne uvoľnil sankcie na ruské palivá a prezidentským výnosom upustil od uplatnenia ďalších plánovaných sankcií a ciel podľa Grahamovho zákona.

Ušakov sa vyjadril aj k ďalšiemu kolu rokovaní Ruska, USA a Ukrajiny. Ich termín podľa neho závisí od situácie na bojisku a vývoja vojny na Blízkom východe, ktorá podľa jeho predpokladu momentálne bráni skorému stretnutiu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dúfa, že rozhovory v Abú Zabí sa uskutočnia medzi 6. a 10. novembrom.

Účasť európskych predstaviteľov podľa Ušakova momentálne nezvažujú, hoci lídri Británie, Nemecka a Francúzska avizovali úlohu Európy pri rokovaniach o prímerí.

(reuters, lud)

  |  

Hotovosť rozhoduje, investori prehodnocujú výdavky na AI

Investori na Wall Street menia prístup k technologickým spoločnostiam investujúcim do umelej inteligencie. Kým donedávna oceňovali rozsiahle výdavky na výpočtovú infraštruktúru, teraz čoraz viac sledujú, či firmy dokážu ďalšie investície financovať z vlastných zdrojov.

Tento posun sa prejavil v stredajšom obchodovaní. Akcie Microsoftu po zverejnení výsledkov vzrástli o viac ako tri percentá v obchodovaní po uzavretí burzy, zatiaľ čo Alphabet, materská spoločnosť Googlu, stratil takmer desať percent.

Microsoft vykázal voľný peňažný tok 18,6 miliardy dolárov, takmer o desať miliárd viac, než očakávali analytici. Do výpočtovej infraštruktúry pritom investoval 45,2 miliardy dolárov a tržby cloudovej služby Azure zvýšil o 48 percent.

Alphabet naopak zaznamenal záporný voľný peňažný tok 9,07 miliardy dolárov. Hoci tržby Google Cloud stúpli viac než dvojnásobne, vysoké investície tento rast zatienili. Obavy investorov prehĺbil aj slabší rast príjmov z vyhľadávania Google, než očakávali.

Akcie Oracle medzitým posilnili takmer o 11 percent po oznámení plánu obmedziť externé financovanie a dosiahnuť kladný peňažný tok v druhej polovici fiškálneho roka 2028.

(reuters, lud)