Preskočiť na obsah
  |  

Sporné uznesenie o roku UPA na Ukrajine zatiaľ neplatí

Uznesenie Ľvovskej oblastnej rady o vyhlásení roku 2027 za rok Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), Romana Šuchevyča a Oleha Olžyča zatiaľ nenadobudlo účinnosť.

Šéf Ľvovskej oblastnej vojenskej správy Maksym Kozyckyj to oznámil v liste maršalkovi poľského Sliezskeho vojvodstva Wojciechovi Saługovi. Informovala o tom agentúra PAP.

Kozyckyj uviedol, že uznesenie, ktoré oblastná rada schválila 20. októbra, dosiaľ nepodpísali. Zdôraznil, že rozhodnutia orgánov na všetkých úrovniach musia zohľadňovať zahraničnopolitické záujmy Ukrajiny aj dobré susedské vzťahy s Poľskom.

Zároveň pripomenul citlivosť historických otázok pre oba národy a potrebu diskutovať o nich v atmosfére vzájomného rešpektu, otvorenosti a ochoty porozumieť si. Poďakoval Sliezskemu vojvodstvu za dlhoročnú spoluprácu a pomoc Ukrajincom počas ruskej agresie.

Uznesenie vyvolalo kritiku poľských predstaviteľov. Premiér Donald Tusk následne uviedol, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nepodporuje ďalšie kroky Ľvovskej oblastnej rady v tejto veci. Primátor Krakova Łukasz Gibała navrhol v reakcii pozastaviť partnerskú spoluprácu s Ľvovom.

(lud)

  |  

Krajniak odmieta vedúcu úlohu PS v opozícii, nepríde ani na protest

Strana Konzervatívci – Kresťanská únia sa nezúčastní na proteste Progresívneho Slovenska (PS) pri príležitosti 17. novembra. Podľa jej predsedu Milana Krajniaka by spoločnú spomienku na Nežnú revolúciu nemala organizovať iba jedna opozičná strana.

„Nechceme podporovať dojem, že jedinú zmenu voči Ficovej vláde predstavuje PS, pretože to nie je pravda. Odmietame uznávať akúsi vedúcu úlohu PS v opozícii,“ vyhlásil Krajniak.

Konzervatívci tiež odmietajú spájať výročie revolúcie s predvolebnou kampaňou. Namiesto protestu si 17. november pripomenú v bratislavskom Dóme svätého Martina.

Podpredseda strany Richard Vašečka uviedol, že Konzervatívci presadzujú vznik stredopravého bloku, ktorý by podľa nich predstavoval alternatívu k súčasnej vláde aj k PS.

Strana zároveň zdôraznila programové rozdiely s progresívcami. Odmieta oslabovanie práva veta Slovenska v EÚ, Green Deal či zvyšovanie environmentálnych poplatkov. Namiesto toho navrhuje zníženie daní vrátane desaťročnej garancie desaťpercentnej dane z príjmu právnických osôb.

Krajniak zdôraznil, že 17. november má zostať predovšetkým celonárodnou pripomienkou slobody a odvahy občanov, ktorí sa postavili komunistickému režimu.

(est)

  |  

ECB zrejme nezmení úroky. Rieši aj budúcnosť Lagardovej

Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok pravdepodobne ponechá úrokové sadzby nezmenené. Pozornosť sa však sústredí aj na rastúce náklady na zadlžovanie Francúzska a možný predčasný odchod prezidentky ECB Christine Lagardovej.

Očakáva sa, že depozitná sadzba zostane na úrovni 2,5 percenta. Banka však môže naznačiť ďalšie zvýšenie už v decembri. Dôvodom sú obavy, že rast cien ropy spôsobený vojnou v Iráne podporí infláciu.

ECB zároveň čelí rastúcim výnosom štátnych dlhopisov, ktoré predražujú úvery vládam, firmám aj domácnostiam. Výrazný problém má Francúzsko, kde investorov znepokojuje vysoký verejný dlh a neistý vývoj verejných financií. Analytici však zatiaľ neočakávajú zásah centrálnej banky.

Lagardová bude pravdepodobne čeliť aj otázkam o svojej budúcnosti. Podľa informácií Reuters by sa už v novembri mohla stať predsedníčkou Svetového ekonomického fóra, hoci jej mandát v ECB sa skončí až o rok.

Za možných nástupcov sa považujú bývalí guvernéri centrálnych bánk Holandska a Španielska Klaas Knot a Pablo Hernández de Cos.

(reuters, est)

  |  

Pohánková zdolala Osakovú, v Tokiu sa predstaví vo štvrťfinále

Slovenská tenistka Mia Pohánková dosiahla najvýznamnejší úspech svojej doterajšej kariéry na okruhu WTA Tour. Osemnásťročná hráčka zdolala v osemfinále turnaja WTA 500 v Tokiu domácu Naomi Osakovú 6:3, 7:5 a postúpila medzi najlepšiu osmičku.

Japonka, bývalá svetová jednotka a štvornásobná grandslamová víťazka, vstupovala do zápasu ako siedma nasadená a aktuálna osemnástka svetového rebríčka.

Pohánková v prvom sete otočila nepriaznivý stav 2:3 a získala štyri hry za sebou. Druhé dejstvo bolo vyrovnanejšie, no Slovenka v rozhodujúcom dvanástom geme využila prvý mečbal pri podaní súperky.

Talentovaná tenistka tak nadviazala na úspešné vystúpenie v čínskom Wu-chane, kde pri premiére na turnaji kategórie WTA 1000 postúpila do osemfinále a prvýkrát sa stala slovenskou jednotkou vo dvojhre.

V priebežnom rebríčku by sa mala opäť dostať pred Rebeccu Šramkovú. Začiatkom januára pritom Pohánkovej patrilo až 525. miesto na svete.

(tasr, est)

  |  

Hegseth odvolal šéfa vojenského plánovania Pentagónu

Americký minister obrany Pete Hegseth odvolal generálporučíka Bretta Sylviu, ktorý v Zbore náčelníkov štábov viedol oddelenie stratégie, plánovania a politiky. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na predstaviteľa ministerstva obrany. Dôvod odvolania nie je známy a Sylvia zatiaľ nemá nástupcu.

Ide už o druhého generála, ktorý za Hegsethovho pôsobenia prišiel o túto funkciu. Jeho predchodca Joseph McGee musel vlani v októbri odísť do dôchodku. Oddelenie známe ako J5 pripravuje a koordinuje vojenské plány s predsedom Zboru náčelníkov štábov a prezidentom.

Odvolanie prichádza v čase, keď prezident Donald Trump zvažuje nové útoky proti Iránu. Washington upozornil spojencov na Blízkom východe, aby sa pripravili na možné vojenské operácie po novembrových voľbách aj na prípadnú iránsku odvetu. Trump zatiaľ konečné rozhodnutie neprijal.

Za Hegsethovho pôsobenia odvolali, prinútili odísť do dôchodku alebo inak opustili funkcie takmer dve desiatky vysokopostavených vojenských predstaviteľov. Minister zároveň nariadil do januára 2027 znížiť počet najvyšších dôstojníckych pozícií o 20 percent. Niektorí zákonodarcovia tieto kroky označujú za čistky.

(ap, lud)

  |  

Vance kontaktoval Irán v snahe obnoviť mierové rokovania

Americký viceprezident JD Vance sa obrátil na šéfa iránskej Najvyššej rady pre národnú bezpečnosť Mohsena Rezáího s cieľom obnoviť rokovania a odvrátiť ďalšie americké útoky. S odvolaním sa na denník Wall Street Journal o tom informovala agentúra AFP.

Vance zaslal Rezáímu list, pričom podľa jedného zo zdrojov denníka konal na pokyn prezidenta Donalda Trumpa. Ten však uviedol, že iniciatíva vzišla od viceprezidenta a on ju iba schválil. Kontakt sa podľa Trumpa týkal najmä zdravotníckych potrieb Iránu.

Wall Street Journal naproti tomu píše, že list aj následné kontakty amerických a iránskych predstaviteľov sa zamerali na rámec možných mierových rokovaní, nie na konkrétne podmienky dohody.

Washington zároveň upozornil viaceré arabské krajiny Perzského zálivu, aby sa pripravili na možnú krátku a intenzívnu vojenskú operáciu proti Iránu po amerických voľbách 3. novembra. Trump však zatiaľ neprijal konečné rozhodnutie.

Iránska armáda varovala pred rozsiahlejšou odvetou. Rezáí pripustil útoky na infraštruktúru spojenú s USA vrátane dátových centier a zariadení súvisiacich s umelou inteligenciou.

(lud)