Preskočiť na obsah
  |  

ECB sadzby nemení, drahé energie zvyšujú inflačné riziká

Európska centrálna banka vo štvrtok podľa očakávaní ponechala úrokové sadzby bez zmeny. Kľúčová depozitná sadzba zostáva na úrovni 2,50 percenta.

Banka upozornila, že prudký rast cien energií zvyšuje inflačné riziká a zároveň môže brzdiť hospodársky rast. Varovanie môže posilniť očakávania trhov, že v decembri pristúpi k zvýšeniu sadzieb.

Euro po oznámení krátko prehĺbilo predchádzajúci pokles a strácalo až 0,4 percenta na 1,1105 dolára, najnižšiu úroveň od mája minulého roka. Voči britskej libre sa už pred rozhodnutím dostalo na minimum za 18 mesiacov.

Výnos nemeckých 10-ročných štátnych dlhopisov klesol o šesť bázických bodov na 3,32 percenta. Európske akcie mierne posilnili, širší index STOXX 600 získaval jedno percento.

Pozornosť investorov sa presúva na tlačovú konferenciu vedenia banky, od ktorej očakávajú náznaky ďalšieho vývoja sadzieb.

Prezidentka Christine Lagardeová zároveň oznámila, že 7. februára predčasne odstúpi. Podľa investičného riaditeľa spoločnosti Premier Miton Neila Birrella jej nástupca prevezme banku v náročnej situácii: trhy očakávajú zvyšovanie sadzieb počas budúceho roka, zatiaľ čo energie ohrozujú cenovú stabilitu aj rast ekonomiky.

(reuters, bak)

  |  

Blanár: Západný Balkán nesmie pri vstupe do EÚ zostať bokom

Slovensko podporuje členstvo štátov západného Balkánu v Európskej únii a odmieta dvojaký meter voči kandidátom. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár to povedal v Skopje po rokovaní so severomacedónskym kolegom Timčom Mucunským.

Nesúhlasí, aby krajiny regiónu, ktoré na vstup čakajú dlhé roky, predbehli Ukrajina, Moldavsko či Gruzínsko. Ocenil rastúcu pozornosť Bruselu voči západnému Balkánu aj reformné úsilie stabilnej a motivovanej vlády Severného Macedónska.

Bratislava navrhla spojiť niektoré kroky vyžadujúce jednomyseľné hlasovanie, aby sa obmedzili obštrukcie členských štátov. Postup by podľa Blanára nenarušil pravidlá rozširovania zakotvené v európskych zmluvách.

Bilaterálne spory, ktoré brzdia prístupové rokovania, by sa podľa neho dali efektívnejšie riešiť spoločne v Bruseli. Varoval, že bez jasnej a blízkej perspektívy členstva porastie frustrácia a Únia môže región stratiť.

Slovensko chce so Severným Macedónskom rozširovať akademickú, parlamentnú, politickú aj hospodársku spoluprácu. Súčasťou delegácie je ministerka kultúry Martina Šimkovičová, ktorá má podpísať dohodu alebo memorandum o kultúrnej spolupráci.

Blanár poďakoval aj za podporu slovenskej kandidatúry na nestále členstvo v Bezpečnostnej rade OSN v rokoch 2028 až 2029.

(tasr, bak)

  |  

Šimečka kritizuje Matoviča, spoločné pódium nebolo o vláde

Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka na sociálnej sieti Facebook ostro kritizoval Igora Matoviča v súvislosti so spoločným opozičným zhromaždením k 17. novembru. Tvrdí, že líder Hnutia Slovensko útočil na PS pred pozvaním aj po ňom a namiesto vecnej spolupráce vyhľadáva pozornosť a konflikt.

Pripomenul tiež, že Sme rodina bolo niekoľko rokov Matovičovým blízkym koaličným partnerom.

Spoločné vystúpenie podľa Šimečku nemalo signalizovať budúcu vládnu spoluprácu. Cieľom bolo ukázať základnú schopnosť opozičných strán postaviť sa spolu na pódium pri pripomienke Novembra 1989.

„Dnes vidíme, že táto vôľa u viacerých strán nie je, berieme to na vedomie a zariadime sa,“ napísal. PS chce pripraviť dôstojnú pripomienku sviatku so stranami, ktoré účasť potvrdili, vrátane Demokratov, SaS a KDH.

S týmito subjektmi plánuje pokračovať aj v parlamentnej a programovej spolupráci. Šimečka presadzuje stabilnú vládu zameranú na riešenia namiesto konfliktov a nenávisti. Roberta Fica a Igora Matoviča označil napriek rozdielom za súčasť rovnakého problému a vyzval na prekonanie ich politického štýlu.

(facebook, bak)

  |  

Macron viní Národné združenie zo šírenia rasistickej atmosféry

Francúzsky prezident Emmanuel Macron obvinil Národné združenie Marine Le Penovej a spriaznené politické hnutia z vytvárania „atmosféry rasizmu“. V rozhovore zverejnenom v stredu večer tvrdil, že prispeli k odbúravaniu zábran vo verejných vyjadreniach.

Reagoval po piatkovom rasovo motivovanom útoku v Trappes pri Paríži, pri ktorom zahynul 26-ročný Pengo Bossio Wangi a sedem ľudí utrpelo zranenia.

Podľa protiteroristickej prokuratúry 39-ročný podozrivý Kevin T. priznal, že hľadal obete „afrického alebo moslimského typu“. Medzi jeho vecami našli Hitlerovu knihu Mein Kampf a nálepky odkazujúce na Národné združenie. Tvrdil však, že nepodporuje žiadnu stranu.

Poslanec Jean-Philippe Tanguy prezidentove obvinenia odmietol. Za šírenie antisemitizmu, homofóbie a nenávisti označil za zodpovedného Macrona, ktorý Francúzsko vedie deväť rokov.

Politici pravice vrátane Jordana Bardellu spájali tohtomesačné rabovanie po protestoch s prisťahovalectvom bez predloženia dôkazov. Účastníci pietneho pochodu zase obviňovali médiá z podnecovania rasovej nenávisti.

Kritike čelí aj vláda. Sociologička Solène Brunová tvrdí, že normalizácia „krajne pravicových“ myšlienok zasahuje aj jej rady. Ministerku Aurore Bergéovú vyzvali, aby odvolala vyjadrenie, že je legitímne diskutovať o konšpiračnej teórii „veľkej výmeny“.

(reuters, bak)

  |  

Taliansky najvyšší súd potvrdil odstavenie oceliarní Ilva

Taliansky najvyšší súd potvrdil rozhodnutie o odstavení vysokých pecí bývalých oceliarní Ilva v juhotalianskom Tarante zo zdravotných a environmentálnych dôvodov. Vo štvrtok o tom informovali právne zdroje.

Kasačný súd zamietol odvolanie proti verdiktu milánskeho súdu, ktorý nariadil ich zatvorenie.

Rozhodnutie komplikuje úsilie vlády premiérky Giorgie Meloniovej zachrániť najväčšieho výrobcu ocele v krajine. Necelý rok pred parlamentnými voľbami zároveň zvyšuje neistotu o budúcnosti závodu a jeho približne 8-tisíc priamych zamestnancov.

(reuters, bak)

  |  

Mrazničky na amerických základniach mohli napadnúť hackeri

Pentagón vyšetruje augustové poruchy mrazničiek na vojenských základniach v Spojených štátoch ako podozrenie na kybernetický útok. Agentúre Reuters to povedali štyria predstavitelia oboznámení s prípadom. Vyšetrovatelia spolupracujú s Francúzskom, kde podobný útok tento mesiac zasiahol supermarkety.

Poruchy postihli najmenej šesť predajní potravín pre vojenský personál. Na základni Fort Huachuca v Arizone sa mraznička počas noci prepla do rozmrazovacieho režimu, zohriala potraviny a znehodnotila ich.

Reuters nedokázal zistiť, do akej fázy vyšetrovanie dospelo ani či určilo príčinu alebo možného páchateľa. Pentagón potvrdil zapojenie jednotky kybernetického velenia, armádni vyšetrovatelia aj spoluprácu s francúzskymi orgánmi.

Vo Francúzsku hackeri ovládli reguláciu teploty chladiacich zariadení vo viac než 350 prevádzkach. Niektoré jednotky prehriali natoľko, že začali horieť. Podľa odhadu jedného majiteľa supermarketu môžu celkové škody dosiahnuť desiatky miliónov eur.

Dánsky výrobca Danfoss vysvetlil, že mnohé zasiahnuté zariadenia používali zastarané regulátory alebo firmvér. Značku vybavenia na amerických základniach Reuters nezistil.

Odborníci upozorňujú, že pripájanie pôvodne izolovaných regulátorov na internet vytvára bezpečnostné riziká a sabotáž chladenia môže narušiť zásobovanie potravinami.

(reuters, bak)