Preskočiť na obsah
Minúta  |  

WSJ: Kyjev po Trumpovom tlaku pozastavil útoky na rafinérie

Ukrajinská armáda prerušila údery na ruské ropné rafinérie po nátlaku amerického prezidenta Donalda Trumpa. Vo štvrtok o tom informoval denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na ľudí oboznámených s operáciami. Agentúra Reuters správu bezprostredne nedokázala overiť.

Jednotky vykonávajúce útoky na veľké vzdialenosti dostali podľa denníka v polovici októbra pokyn pozastaviť kampaň po dokončení už rozbehnutých misií. Neoficiálna prestávka má trvať najmenej do obdobia po amerických voľbách do Kongresu, prípadne aj dlhšie počas novembra.

Rusko medzitým zintenzívnilo útoky na ukrajinskú energetickú a civilnú infraštruktúru. Správa prichádza počas obnovených snáh o mierové rokovania podporované Washingtonom.

Vzťahy Trumpa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským sa v posledných týždňoch výrazne zhoršili. Americký prezident čoraz ostrejšie kritizoval zásahy ruskej energetickej infraštruktúry v čase rekordných cien nafty.

Kyjev predtým odmietal údery zastaviť. Tvrdil, že kampaň dronov s dlhým doletom je jeho jedinou uskutočniteľnou odpoveďou na roky ruského bombardovania. Trump následne oznámil dohodu o nákupe nafty z Moskvy a pozastavenie sankcií umožnených zákonom, ktorý podpísal v septembri.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Do okupovaných Olešiek vyrazil konvoj s pomocou

Humanitárny konvoj s potravinami, zdravotníckymi potrebami a ďalšími zásobami sa v noci vydal do Ruskom ovládaných Olešiek na juhu Ukrajiny. V piatok o tom informoval ruský denník Izvestija.

Operácii predchádzali týždne úsilia zabezpečiť pomoc obyvateľom mesta, ktoré čelí vážnemu nedostatku základných potrieb. Ruské jednotky ho obsadili krátko po začiatku invázie vo februári 2022.

Rusko a Ukrajina vo štvrtok oznámili dokončenie odmínovania okolia Olešiek. Humanitárna operácia má obyvateľom doručiť zásoby a niektorým umožniť odchod.

Izvestija zverejnila zábery ruskej komisárky pre ľudské práva Lany Lantratovovej aj autobusov zaparkovaných pri ceste. Konvoj majú podľa denníka sprevádzať novinári z Francúzska, Talianska, Ruska, Ukrajiny a Spojených štátov.

Na iných miestach Ukrajiny pokračovali ruské útoky. Podľa miestnych predstaviteľov zasiahli priemyselný objekt pri Kremenčuku, Kyjev aj Charkov, kde spôsobili požiare. Údery nasledovali po smrtiacich útokoch z predchádzajúceho dňa.

Moskva podľa svojho primátora zároveň odrážala dronový útok.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Meteorit zo Sahary odhaľuje vodnú minulosť Marsu

Hornina nájdená v roku 2022 v malijskej Sahare vznikla v marťanskej kôre najmenej pred 4,1 miliardy rokov. Meteorit Teghaza 001 tak môže byť najstarším zo 435 známych meteoritov z Marsu objavených na Zemi.

Štúdia publikovaná v časopise Science prináša nové dôkazy o prítomnosti kvapalnej vody na dávnom Marse. Podporuje predstavu, že planéta mohla poskytovať podmienky vhodné pre mikrobiálny život, jeho existenciu však nepotvrdzuje.

Podľa hlavnej autorky Jang Liou z Laboratória prúdového pohonu NASA je meteorit svedkom obdobia, keď bol Mars pravdepodobne teplejší a vlhkejší.

Zloženie hrubozrnnej vyvretej horniny nazývanej gabro ukazuje, že pri pomalom chladnutí a kryštalizácii pod povrchom reagovala s vodou. Izotopy kyslíka a vodíka naznačujú, že voda prenikala do hlbšej kôry a miešala sa s roztavenou horninou z plášťa.

Meteorit našli v ôsmich kusoch neďaleko dediny Bir Chali. Vek vedci určili pomocou rozpadu uránu na olovo v kryštáloch zirkónu.

Teghaza 001 mohla pochádzať z južných vysočín Marsu, možno z okolia panvy Hellas. Z planéty ju vymrštil náraz a po putovaní vesmírom dopadla na Saharu. Kedy sa dostala na Zem, vedci nevedia.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Rusko predĺži zákaz vývozu nafty s výnimkami

Rusko podľa dvoch zdrojov agentúry Reuters predĺži zákaz vývozu nafty do konca roka. Vybraným firmám však umožní export na základe kvót, aby mohlo plniť dohodnuté dodávky na americký trh.

Na dodávkach ruskej nafty do Spojených štátov sa začiatkom októbra telefonicky dohodli prezidenti Donald Trump a Vladimir Putin. Americký prezident zároveň pozastavil platnosť nových sankcií proti ruskej ekonomike. Moskva následne schválila výnimku zo zákazu a stanovila vývozné kvóty.

Podľa zdrojov z ruského energetického trhu klesla denná produkcia nafty v prvej polovici októbra na 160-tisíc ton zo septembrových 175-tisíc. Po oznámení nových kvót v polovici mesiaca začala rásť na 180-tisíc ton denne.

Rusko zaviedlo zákaz vývozu už v lete po tom, čo ukrajinské dronové útoky poškodili viaceré rafinérie. Naposledy ho predĺžilo koncom septembra s platnosťou do konca októbra.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Humanitárna misia v Oleškách sa môže uskutočniť

V meste Olešky v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny okupovanom ruskými silami bolo dokončené odmínovanie trás určených pre humanitárnu misiu a evakuáciu civilistov. Humanitárny konvoj je pripravený na odchod do tamojšej centrálnej nemocnice. Vo štvrtok to oznámili ombudsmani Ukrajiny a Ruska - Dmytro Lubinec a Jana Lantratovová, uviedli zdroje Ukrajinska pravda a Meduza.

Obyvatelia, ktorí chcú mesto opustiť, budú mať túto možnosť v piatok 30. októbra do 14.00 h miestneho času (13.00 h SEČ). Po 14.30 h sa začne distribúcia humanitárnej pomoci pre ľudí, ktorí v meste zostanú. Lubinec uviedol, že pre odchádzajúcich obyvateľov budú zaistené potrebné bezpečnostné opatrenia a konvoj doručí pomoc do centrálnej nemocnice.

O koordinácii ďalšieho postupu rokujú delegácie Ukrajiny, Ruska a Spojených štátov, dodal Lubinec. Na mieste sú aj novinári z týchto troch krajín, ktorí budú mať možnosť priamo hovoriť s obyvateľmi. Rovnaké informácie poskytla aj Lantratovová.

Obaja ombudsmani sa poďakovali prvej dáme USA Melanii Trumpovej za jej „osobnú angažovanosť, sprostredkovanie a koordináciu úsilia, ktoré boli kľúčové pre dosiahnutie týchto humanitárnych dohôd“.

Ruská armáda obsadila Olešky hneď v úvode svojej invázie na Ukrajinu, ktorá sa začala vo februári 2022. Keď ukrajinská armáda na jeseň 2022 oslobodila mesto Cherson, ruské jednotky sa stiahli na východný breh rieky Dneper, kde ležia aj Olešky. Prímerie sprostredkované Melaniou Trumpovou začalo platiť ráno 27. októbra a má trvať do večera 1. novembra.

(tasr)

Minúta  |  

Americkí ropní šéfovia rušia cestu do Emirátov

Americké ropné spoločnosti ExxonMobil a Chevron zrušili plánované cesty svojich predstaviteľov na budúcotýždňovú konferenciu ADIPEC v Abú Zabí. Dôvodom sú bezpečnostné obavy, povedali agentúre Reuters dva zdroje oboznámené so situáciou.

ExxonMobil mal zastupovať generálny riaditeľ Darren Woods, Chevron prezident pre ťažobné aktivity Clay Neff. Obe firmy odmietli komentár. Organizátor podujatia DMG bezprostredne nereagoval.

Ropné trhy v posledných dňoch znepokojujú obavy z nových amerických útokov na Irán a odvetných úderov Teheránu. Prezident Donald Trump vyhlásil, že pred voľbami do Kongresu 3. novembra nezaútočí, v piatok však pripustil ďalšiu vojenskú operáciu.

Irán od mája na Spojené arabské emiráty nezaútočil. Program konferencie naďalej uvádzal účasť šéfky BP Meg O’Neillovej a šéfa Equinoru Andersa Opedala.

Washington minulý týždeň nariadil odchod časti diplomatov zo Saudskej Arábie, ktorá tento mesiac čelí takmer každodenným útokom jemenských húsíov podporovaných Iránom. Podľa amerických predstaviteľov plánuje stiahnuť aj rodiny pracovníkov ďalších misií v regióne.

Konflikt už narušil energetický kongres v Rijáde, z ktorého programu vypadli viacerí vrcholní manažéri. Podujatie sa uskutočnilo napriek smrtiacim útokom, ku ktorým sa prihlásili húsíovia.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.