Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ahold Delhaize prevezme Tesco v Česku a na Slovensku

Spoločnosť Ahold Delhaize sa dohodla na kúpe celého podnikania Tesca v Česku a na Slovensku. Dokončenie transakcie sa očakáva v poslednom štvrťroku 2027, podmienkou je okrem iného súhlas regulačných orgánov.

Celková hodnota preberaného podnikania predstavuje 1,7 miliardy eur. Po zohľadnení nájomných záväzkov zaplatí kupujúci približne 1,2 miliardy eur. Informoval o tom Jiří Mareček zo spoločnosti Albert Česká republika.

Generálny riaditeľ skupiny Frans Muller označil dohodu za dôležitý krok k posilneniu pozície v strednej a juhovýchodnej Európe. Podľa neho sa obe spoločnosti dobre dopĺňajú a poznajú miestne trhy, čo vytvára priestor na lepšie služby zákazníkom aj dlhodobý rast.

Po dokončení transakcie sa výrazne rozšíri sieť predajní skupiny v Česku. Ahold Delhaize zároveň vstúpi ako významný hráč na slovenský trh, čo má podporiť ďalšie investície a konkurencieschopnosť.

Tesco v oboch krajinách prevádzkuje vyše 360 vlastných predajní a viac ako 100 franšízových prevádzok. Zamestnáva vyše 14-tisíc ľudí a dosahuje tržby približne 3,5 miliardy eur.

Ahold Delhaize sídli v holandskom Zaandame. V Európe, USA a Indonézii prevádzkuje viac ako 9 500 obchodov, zamestnáva 384-tisíc ľudí a týždenne obslúži vyše 77 miliónov zákazníkov.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Ruský denník Novaja gazeta končí, redakcia viní úrady a tajné služby

Nezávislý ruský denník Novaja gazeta ukončí 9. novembra svoju činnosť. Redakcia vo vyhlásení uviedla, že za ukončením jeho činnosti stojí tlak ruských úradov a tajných služieb. „Zabili nás,“ začína sa text. Novinári oznámili, že vypnú servery a opustia priestory, v ktorých pôsobili tri desaťročia.

V súvislosti s oznámením o vysťahovaní podľa redakcie prestal fungovať aj systém čitateľských príspevkov, čím denník prišiel o zdroj financovania. Postup označila za koordinovanú akciu štátneho represívneho aparátu.

Denník pripomenul blokovanie svojich internetových stránok, odobratie registrácie média aj tlačiarne štátom. Po začiatku vojny na Ukrajine podľa neho prijaté zákony obnovili cenzúru a viacerí pracovníci museli odísť z krajiny.

Vyhlásenie spomína zavraždených kolegov vrátane Anny Politkovskej, útok na nositeľa Nobelovej ceny mieru Dmitrija Muratova, únos a zbitie novinárky Jeleny Milašinovej či zadržanie šéfredaktora Olega Roldugina, ktorého čaká súd.

Redakcia čelila aj prehliadkam a označovaniu novinárov za „zahraničných agentov“. V septembri tento status dostala celá redakcia vrátane viac ako stovky novinárov a autorov.

Novinári tvrdia, že v Rusku boli zlikvidované občianske práva a slobody, fakticky zrušené voľby a zničené spoločenské inštitúcie. Zatvorenie denníka označujú za ďalší dôkaz štátnych represií.

(novayagazeta, bak)

Minúta  |  

Katar hľadá cestu k dohode USA s Iránom

Katarskí sprostredkovatelia v piatok opäť pricestovali do Iránu v snahe dosiahnuť dohodu medzi Teheránom a Washingtonom. Agentúre Reuters to povedal predstaviteľ oboznámený s rokovaniami. Rozhovory sú podľa neho koordinované so Spojenými štátmi.

Katar už v nedeľu predložil Iránu návrh mierového plánu. Vysokopostavený iránsky predstaviteľ ho však označil za neprijateľný a zdôraznil, že Teherán nezmení svoj postoj k jadrovým otázkam.

Washington chce jadrovú problematiku zaradiť do rokovaní hneď od začiatku. Irán požaduje, aby USA najprv ukončili blokádu jeho prístavov a zrušili sankcie na vývoz ropy.

Minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v stredu povedal, že Teherán zostáva v úzkom kontakte so sprostredkovateľmi. Posudzujú návrhy, ktoré by zabezpečili uskutočnenie iránskeho sedemdňového plánu na ukončenie vojny na Blízkom východe.

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že kontakt viceprezidenta JD Vancea s Iránom sa týkal zdravotníckych zásob. Reagoval po správach amerických médií, ktoré ho spájali so snahami obnoviť mierové rokovania.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Turecká opozícia stráca starostov, nádej vkladá do voličov

Turecká opozícia verí, že voliči v nasledujúcich celoštátnych voľbách odmietnu údajný vládny nátlak. Po úspechu v komunálnych voľbách v roku 2024 čelí väzneniu predstaviteľov, vnútornému rozdeleniu aj prestupom starostov k strane prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.

Symbolickou ranou bol prechod izmirského primátora Cemila Tugaya do vládnej AKP. Tá pritom voľby v meste nikdy nevyhrala. Tugay tvrdí, že konal v záujme Izmiru. Erdogan odmieta obvinenia, že prestup vynútil tlak.

Obyvatelia oslovení agentúrou Reuters krok prevažne kritizovali, niektorí však očakávajú lepšie mestské služby vďaka podpore vlády.

Vo väzení zostáva istanbulský primátor Ekrem Imamoglu, považovaný za hlavného Erdoganovho rivala. Čaká na proces pre obvinenia z korupcie, ktorú popiera. Väznené sú aj desiatky ďalších starostov a stovky komunálnych predstaviteľov. Vláda odmieta politickú motiváciu konaní a tvrdí, že súdnictvo je nezávislé.

Republikánsku ľudovú stranu rozdelilo súdne rozhodnutie, ktoré zosadilo Özgüra Özela a obnovilo vedenie Kemala Kiliçdaroglua. Özel následne založil Novú stranu.

Analytici varujú, že hnev voličov môže prerásť do apatie. Voľby sú plánované na máj 2028, podľa prezidentského poradcu však môžu prísť skôr. Erdoganovi by to umožnilo obísť ústavné obmedzenia a opäť kandidovať.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Binance čelí možnej rekordnej krádeži, bitcoin padá

Najväčšia kryptomenová burza Binance vyšetruje možné bezpečnostné narušenie týkajúce sa 6,3 miliardy dolárov. Rozsah škôd zatiaľ nie je jasný a spoločnosť výslovne nepotvrdila krádež prostriedkov.

Ak sa podozrenia potvrdia, podľa analytikov by mohlo ísť o najväčšiu kryptomenovú lúpež v histórii.

Burza preventívne pozastavila všetky vklady a výbery. Tvrdí, že peniaze používateľov sú v bezpečí, a jej spoluzakladateľka Yi He prisľúbila uhradiť všetky straty spôsobené hekermi.

Podľa predbežného vyšetrovania sa mohol útok začať napadnutím notebooku jedného z inžinierov. Útočník tak údajne získal prístup do systému a vykonal neoprávnené výbery.

Binance s partnermi pracuje na zmrazení zasiahnutých aktív. Dosiaľ lokalizovala približne tri miliardy dolárov, o zostávajúcich 3,3 miliardy neposkytla aktualizáciu. Spoločnosť Tether zmrazila takmer 1,57 miliardy a spoločnosť Circle viac ako 800 miliónov dolárov.

Trhy reagovali poklesom. Bitcoin v piatkovom ázijskom obchodovaní stratil vyše troch percent na najnižšiu úroveň za posledných šesť týždňov, a to na 76 368 dolárov. Akcie Coinbase klesli v predĺženom americkom obchodovaní o 4,8 percenta a Strategy takmer o šesť percent.

Binance má 335 miliónov registrovaných používateľov. Samostatná burza Binance.US aj Coinbase oznámili, že incident ich nezasiahol.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Jedenásť krajín EÚ siahne do ropných rezerv

Jedenásť členských štátov Európskej únie sa zaviazalo do konca januára 2027 uvoľniť zo svojich strategických rezerv 42,6 milióna barelov ropy a palív. Súčasťou bude 20,5 milióna barelov nafty. Oznámili to vo štvrtok v nadväznosti na októbrovú dohodu skupiny G7.

K iniciatíve sa pripojili Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Belgicko, Dánsko, Grécko, Lotyšsko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko a Švédsko. Litva ju podporila, spoločný záväzok však nepodpísala.

Eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen potvrdil, že štáty urýchlia uvoľňovanie zásob počas nasledujúcich mesiacov, pričom približne polovicu dodávok bude tvoriť nafta.

Ekonomiky G7 už tento mesiac prisľúbili uvoľnenie 100 miliónov barelov nafty a ropy. Dohoda nasledovala po hrozbe amerického prezidenta Donalda Trumpa, že zakáže vývoz nafty. Medzinárodná energetická agentúra v polovici októbra vyzvala svojich členov na intenzívnejšie čerpanie zásob pred zimou.

Trump vystupňoval tlak na Európu po tom, čo vojna USA a Izraela s Iránom prudko zdvihla ceny energií. Vysoké náklady na palivá sa stali významnou témou pred budúcotýždňovými voľbami do amerického Kongresu.

(lemonde, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.