Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vlak v Španielsku narazil rýchlosťou najmenej 160 km/h

Súprava Renfe, ktorá v stredu pri meste Urda narazila do stojaceho vlaku Iryo, išla podľa predbežnej vyšetrovacej správy rýchlosťou 160 až 200 kilometrov za hodinu. Presný údaj má potvrdiť analýza čiernej skrinky.

Nehoda si vyžiadala najmenej 69 obetí. Civilná garda dostala hlásenia o 64 nezvestných osobách, nie je však jasné, koľkí sú medzi dosiaľ neidentifikovanými obeťami. Úrady vykonali 49 pitiev a identifikovali päť obetí.

Kolízii predchádzala porucha automatického signalizačného systému, ktorá zastavila viacero vlakov. Riadenie následne prevzalo centrálne pracovisko v Madride.

Podľa ministra dopravy Óscara Puenteho dostala súprava Renfe povolenie pokračovať, hoci pred ňou stál vlak Iryo. Zvukové záznamy získané denníkom El País zachytávajú povolenie jazdiť bežnou rýchlosťou. Podľa ministra tým dispečer porušil predpis, ktorý v takejto situácii obmedzuje rýchlosť na 40 kilometrov za hodinu. Ako prvý mal navyše pokračovať vlak Iryo.

V súprave Renfe cestovalo 379 pasažierov a sedem členov posádky, v druhom vlaku 147 cestujúcich a päť členov posádky.

Vyšetrovatelia hovoria o slede porúch, pokynov a krokov bez potrebných bezpečnostných opatrení. Najtragickejšie železničné nešťastie v Španielsku od roku 2013 obnovilo diskusiu o bezpečnosti železničnej siete. Nasledovalo po januárovej smrteľnej nehode rovnakých dopravcov na tej istej trati.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Žilinka nariadil opäť konať vo veci darovania vojenskej techniky

Generálny prokurátor Maroš Žilinka uložil krajskej prokurátorke v Trenčíne zabezpečiť obnovenie trestného stíhania vo veci darovania vojenskej techniky Ukrajine. Na Facebooku oznámil, že predchádzajúce zastavenie stíhania považuje za predčasné.

Prípad sa týka stíhačiek MiG-29, odpaľovacích zariadení KUB a radarovej stanice KUB. Vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie vedené pre porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku v súbehu so zneužívaním právomoci verejného činiteľa.

Žilinka preskúmal zákonnosť postupu vyšetrovateľa aj podriadených prokurátorov, ktorí vo veci doteraz pôsobili. Dospel k záveru, že skutkový stav nebol zistený v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, najmä so zameraním na znaky stíhaných trestných činov.

Ďalší výkon pôsobnosti prokurátora zveril krajskej prokurátorke v Trenčíne. Tá má zabezpečiť obnovenie trestného stíhania vo veci a vykonanie prípravného konania v súlade so zákonom.

(bak)

Minúta  |  

Ahold Delhaize prevezme Tesco v Česku a na Slovensku

Spoločnosť Ahold Delhaize sa dohodla na kúpe celého podnikania Tesca v Česku a na Slovensku. Dokončenie transakcie sa očakáva v poslednom štvrťroku 2027, podmienkou je okrem iného súhlas regulačných orgánov.

Celková hodnota preberaného podnikania predstavuje 1,7 miliardy eur. Po zohľadnení nájomných záväzkov zaplatí kupujúci približne 1,2 miliardy eur. Informoval o tom Jiří Mareček zo spoločnosti Albert Česká republika.

Generálny riaditeľ skupiny Frans Muller označil dohodu za dôležitý krok k posilneniu pozície v strednej a juhovýchodnej Európe. Podľa neho sa obe spoločnosti dobre dopĺňajú a poznajú miestne trhy, čo vytvára priestor na lepšie služby zákazníkom aj dlhodobý rast.

Po dokončení transakcie sa výrazne rozšíri sieť predajní skupiny v Česku. Ahold Delhaize zároveň vstúpi ako významný hráč na slovenský trh, čo má podporiť ďalšie investície a konkurencieschopnosť.

Tesco v oboch krajinách prevádzkuje vyše 360 vlastných predajní a viac ako 100 franšízových prevádzok. Zamestnáva vyše 14-tisíc ľudí a dosahuje tržby približne 3,5 miliardy eur.

Ahold Delhaize sídli v holandskom Zaandame. V Európe, USA a Indonézii prevádzkuje viac ako 9 500 obchodov, zamestnáva 384-tisíc ľudí a týždenne obslúži vyše 77 miliónov zákazníkov.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Ruský denník Novaja gazeta končí, redakcia viní úrady a tajné služby

Nezávislý ruský denník Novaja gazeta ukončí 9. novembra svoju činnosť. Redakcia vo vyhlásení uviedla, že za ukončením jeho činnosti stojí tlak ruských úradov a tajných služieb. „Zabili nás,“ začína sa text. Novinári oznámili, že vypnú servery a opustia priestory, v ktorých pôsobili tri desaťročia.

V súvislosti s oznámením o vysťahovaní podľa redakcie prestal fungovať aj systém čitateľských príspevkov, čím denník prišiel o zdroj financovania. Postup označila za koordinovanú akciu štátneho represívneho aparátu.

Denník pripomenul blokovanie svojich internetových stránok, odobratie registrácie média aj tlačiarne štátom. Po začiatku vojny na Ukrajine podľa neho prijaté zákony obnovili cenzúru a viacerí pracovníci museli odísť z krajiny.

Vyhlásenie spomína zavraždených kolegov vrátane Anny Politkovskej, útok na nositeľa Nobelovej ceny mieru Dmitrija Muratova, únos a zbitie novinárky Jeleny Milašinovej či zadržanie šéfredaktora Olega Roldugina, ktorého čaká súd.

Redakcia čelila aj prehliadkam a označovaniu novinárov za „zahraničných agentov“. V septembri tento status dostala celá redakcia vrátane viac ako stovky novinárov a autorov.

Novinári tvrdia, že v Rusku boli zlikvidované občianske práva a slobody, fakticky zrušené voľby a zničené spoločenské inštitúcie. Zatvorenie denníka označujú za ďalší dôkaz štátnych represií.

(novayagazeta, bak)

Minúta  |  

Katar hľadá cestu k dohode USA s Iránom

Katarskí sprostredkovatelia v piatok opäť pricestovali do Iránu v snahe dosiahnuť dohodu medzi Teheránom a Washingtonom. Agentúre Reuters to povedal predstaviteľ oboznámený s rokovaniami. Rozhovory sú podľa neho koordinované so Spojenými štátmi.

Katar už v nedeľu predložil Iránu návrh mierového plánu. Vysokopostavený iránsky predstaviteľ ho však označil za neprijateľný a zdôraznil, že Teherán nezmení svoj postoj k jadrovým otázkam.

Washington chce jadrovú problematiku zaradiť do rokovaní hneď od začiatku. Irán požaduje, aby USA najprv ukončili blokádu jeho prístavov a zrušili sankcie na vývoz ropy.

Minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v stredu povedal, že Teherán zostáva v úzkom kontakte so sprostredkovateľmi. Posudzujú návrhy, ktoré by zabezpečili uskutočnenie iránskeho sedemdňového plánu na ukončenie vojny na Blízkom východe.

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že kontakt viceprezidenta JD Vancea s Iránom sa týkal zdravotníckych zásob. Reagoval po správach amerických médií, ktoré ho spájali so snahami obnoviť mierové rokovania.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Turecká opozícia stráca starostov, nádej vkladá do voličov

Turecká opozícia verí, že voliči v nasledujúcich celoštátnych voľbách odmietnu údajný vládny nátlak. Po úspechu v komunálnych voľbách v roku 2024 čelí väzneniu predstaviteľov, vnútornému rozdeleniu aj prestupom starostov k strane prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.

Symbolickou ranou bol prechod izmirského primátora Cemila Tugaya do vládnej AKP. Tá pritom voľby v meste nikdy nevyhrala. Tugay tvrdí, že konal v záujme Izmiru. Erdogan odmieta obvinenia, že prestup vynútil tlak.

Obyvatelia oslovení agentúrou Reuters krok prevažne kritizovali, niektorí však očakávajú lepšie mestské služby vďaka podpore vlády.

Vo väzení zostáva istanbulský primátor Ekrem Imamoglu, považovaný za hlavného Erdoganovho rivala. Čaká na proces pre obvinenia z korupcie, ktorú popiera. Väznené sú aj desiatky ďalších starostov a stovky komunálnych predstaviteľov. Vláda odmieta politickú motiváciu konaní a tvrdí, že súdnictvo je nezávislé.

Republikánsku ľudovú stranu rozdelilo súdne rozhodnutie, ktoré zosadilo Özgüra Özela a obnovilo vedenie Kemala Kiliçdaroglua. Özel následne založil Novú stranu.

Analytici varujú, že hnev voličov môže prerásť do apatie. Voľby sú plánované na máj 2028, podľa prezidentského poradcu však môžu prísť skôr. Erdoganovi by to umožnilo obísť ústavné obmedzenia a opäť kandidovať.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.