Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pikeová hovorí po neúspešnej poprave o krutých bolestiach

Američanka Christa Pikeová, ktorá 30. septembra prežila pokus o popravu dvomi dávkami pentobarbitalu v americkom štáte Tennessee, vo svojom prvom verejnom vyhlásení opísala neustále fyzické i duševné utrpenie. Päťdesiatročná odsúdená, ktorá čelí trestu smrti za brutálnu vraždu spolužiačky z roku 1995, obvinila väzenské orgány z nekompetentnosti. Píše agentúra AP.

Zlyhanie procedúry jej podľa obhajcov spôsobilo popáleniny, pľuzgiere a ťažkosti s rečou. Experti predpokladajú, že v dôsledku chyby pri zavádzaní intravenóznej infúzie sa látka hromadila v okolitom tkanive namiesto krvného obehu.

Incident vyvolal vážnu inštitucionálnu krízu, po ktorej rezignoval riaditeľ štátnej väznice a guvernér Bill Lee pozastavil ďalšie plánované popravy a nariadil nezávislé vyšetrovanie. Pikeovej právny tím pritom nalieha na zníženie trestu na doživotie.

Odsúdenú po prebudení z bezvedomia a odpojení od pľúcnej ventilácie previezli späť do cely väzenského rehabilitačného centra.

(max)

Minúta  |  

Ukrajina obnovila útoky na ruské rafinérie

Ukrajina v piatok po približne dvojtýždňovej prestávke obnovila útoky na ruské ropné rafinérie napriek tlaku amerického prezidenta Donalda Trumpa. Drony zasiahli rafinériu v Novokujbyševsku v Samarskej oblasti. Ukrajinský výrobca Fire Point tvrdí, že jeho stroje zasiahli zariadenie na spracovanie nafty.

Washington naliehal na Kyjev, aby útoky pozastavil pre rast cien pohonných hmôt pred novembrovými voľbami do Kongresu. Podľa denníka Wall Street Journal dostali ukrajinské jednotky v polovici októbra pokyn dokončiť prebiehajúce misie, no ďalšie útoky odložiť. Prezident Volodymyr Zelenskyj poprel vydanie formálneho zákazu.

Na rokovaní v Osle 20. októbra Trumpov zať Jared Kushner požadoval tridsaťdňové pozastavenie útokov. Zelenskyj namiesto toho navrhol vzájomné zastavenie úderov na energetickú infraštruktúru. Rusko však pokračovalo v bombardovaní ukrajinských elektrární a obytných oblastí.

Situáciu komplikovali aj obmedzenia satelitnej služby Starlink, ktoré narušili ukrajinské dronové operácie. Trump podľa amerických predstaviteľov požiadal Elona Muska o ich zrušenie. Washington popiera, že by obnovenie pripojenia podmienil zastavením útokov na rafinérie.

Piatkový zásah prišiel štyri dni pred americkými voľbami do Kongresu.

(red)

Minúta  |  

Slováci o pomoc po zrážke vlakov v Španielsku nežiadali

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí nemá informácie o tom, že by medzi obeťami či zranenými po stredajšej zrážke dvoch vysokorýchlostných vlakov v strednom Španielsku boli občania Slovenskej republiky. Diplomacia v piatok potvrdila, že situáciu v autonómnom spoločenstve Kastília-La Mancha podrobne monitoruje a v prípade potreby je pripravená poskytnúť okamžitú konzulárnu pomoc.

Veľvyslanectvo Slovenska v Madride ani medzinárodné operačné krízové centrum zatiaľ nezaznamenali žiadne žiadosti o pomoc od slovenských občanov.

Tragická nehoda sa stala na trati Madrid – Sevilla neďaleko obce Urda v provincii Toledo, kde sa zrazili a následne vykoľajili súpravy štátneho dopravcu Renfe a súkromnej spoločnosti Iryo, ktoré prevážali viac ako 540 cestujúcich. Katastrofa si podľa aktuálnych údajov vyžiadala najmenej 69 obetí na životoch, pričom medzi potvrdenými mŕtvymi je aj jeden český občan.

Proces formálnej identifikácie tiel však zostáva pre rozsah devastačných škôd naďalej komplikovaný a pomalý.

(tasr, max)

Minúta  |  

Exposlaneca Fideszu posiela súd pre korupciu za mreže

Budapeštiansky metropolitný súd podľa telex.hu odsúdil v piatok bývalého poslanca strany Fidesz Istvána Boldoga na päť rokov odňatia slobody za spolupáchateľstvo pri prijímaní úplatkov a dohodách obmedzujúcich hospodársku súťaž vo verejnom obstarávaní. Súd zároveň nariadil konfiškáciu jeho majetku v hodnote 6,6 milióna forintov (zhruba 17 800 eur), päťročný zákaz výkonu verejných funkcií, peňažný trest a prepustenie umožnil najskôr po odpykaní dvoch tretín trestu.

Rovnaký päťročný trest uložil súd aj jeho niekdajšej spolupracovníčke a bývalej miestnej političke Petre Fehérovej, pričom ďalší manažér dostal trojročný trest. S trestom skončilo aj niekoľko ďalších osôb.

Pri ukladaní zákonného minima súd zohľadnil päťročné trvanie procesu i bezúhonnosť aktérov, hoci zdôraznil potrebu prevencie pri narastajúcej korupcii. Prokuratúra, ktorá pre Boldoga žiadala šesťročný trest a prísnejšiu právnu kvalifikáciu, sa okamžite odvolala.

Odvolanie podal aj Boldog požadujúci oslobodenie a zrušenie väzobného stíhania, ktorému súd vyhovel nariadením trestného dohľadu. Rozsudok tak nie je právoplatný.

(max)

Minúta  |  

Lagardovej odchod dáva Macronovi slovo pri výbere nástupcu v ECB

Predčasný odchod Christine Lagardovej z čela Európskej centrálnej banky (ECB) umožní francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi ovplyvniť výber jej nástupcu ešte pred prezidentskými voľbami na jar 2027. Pôvodne mala Lagardová zostať vo funkcii do konca októbra, keď už Macron nebude prezidentom.

Sedemdesiatročná Lagardová, ktorá odstúpi 7. februára, svoje rozhodnutie zdôvodnila snahou získať späť slobodu vyjadrovať sa k politickým a medzinárodným otázkam.

„Chcem mať slobodu prejavu, slobodu vyjadrovania a slobodu zaoberať sa záležitosťami, ktoré nesúvisia s menovou politikou,“ povedala vo Frankfurte.

Predseda Európskej rady António Costa potvrdil okamžitý začiatok výberu nástupcu. Medzi možnými kandidátmi figurujú bývalý guvernér holandskej centrálnej banky Klaas Knot a bývalý šéf španielskej centrálnej banky Pablo Hernández de Cos.

Načasovanie rezignácie vyvolalo kritiku francúzskeho Národného združenia aj nemeckého europoslanca Markusa Ferbera, ktorý varoval pred ohrozením nezávislosti ECB.

Banka zároveň čelí rastúcim inflačným tlakom v dôsledku zdražovania energií. Vo štvrtok ponechala depozitnú sadzbu na úrovni 2,5 percenta. Lagardová ubezpečila, že jej odchod nenaruší fungovanie inštitúcie.

(red)

Minúta  |  

Bulharsko sa zapája do obrany NATO proti dronom

Bulharský minister obrany Dimitar Stojanov podľa informácií na webe rezortu podpísal nótu o pristúpení Bulharska k iniciatíve Severoatlantickej aliancie, ktorej cieľom je rozvoj obranných spôsobilostí na boj proti nízko letiacim vzdušným hrozbám.

Sofia sa týmto krokom pripája k memorandu o spolupráci, ktoré už skôr uzavreli rezorty obrany Belgicka, Dánska, Fínska, Grécka, Rumunska, Švédska a Turecka.

Kľúčovou prioritou projektu je vybudovanie efektívnej ochrany vzdušného priestoru vo výškach pod 150 metrov, kde operujú drony, riadené strely a navádzané kĺzavé bomby.

Program sa zameriava na zdokonalenie systémov detekcie, identifikácie, sledovania a ničenia cieľov prostredníctvom moderných senzorov, platforiem a efektorov. Partnerstvo zahŕňa spoločné obstarávanie, vývoj nových technológií a výmenu odborných skúseností.

Agentúra NATO pre podporu a akvizície v rámci projektu spracuje trhovú analýzu a katalóg dostupných i budúcich technológií. Zapojenie do iniciatívy otvorí dvere aj bulharskému obrannému priemyslu pri vývoji a dodávkach riešení pre spojencov. Prístupový dokument čoskoro predloží Stojanov Národnému zhromaždeniu na ratifikáciu.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.