Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Politico: Trump žiada Litvu o otvorenie prístavu pre bieloruskú potaš

Administratíva Donalda Trumpa vyvíja nátlak na Litvu, aby sprístupnila baltský prístav Klaipeda na tranzit bieloruskej potaše napriek platným európskym sankciám voči režimu Alexandra Lukašenka.

Cieľom Washingtonu je podľa Politica znížiť závislosť amerických farmárov od Kanady, odkiaľ USA dovážajú približne 80 percent tejto kľúčovej suroviny na výrobu hnojív. Augustový krach vzájomných rokovaní totiž vyústil do colných odvetných opatrení.

Bielorusko ovláda pätinu svetového trhu a Trump avizoval prípravu rozsiahlej dohody s Minskom na nákup lacnejšej potaše.

Osobitný vyslanec USA John Coale podľa európskych diplomatov zintenzívnil rokovania s predstaviteľmi Litvy aj susedného Lotyšska s požiadavkou na uvoľnenie prístavných blokád. Litva, ktorá začiatkom roka prevezme rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ, by teoreticky mohla vo februári vetovať predĺženie každoročných sankcií, no ako verný spojenec Kyjeva takýto krok rázne odmieta.

Zástupcovia východoeurópskych štátov varujú, že zmierňovanie embarga by posilnilo nielen Lukašenka, ale aj Kremeľ vo vojne proti Ukrajine.

(max)

Minúta  |  

Washington odobril predaj 500 rakiet Patriot pre Ukrajinu

Ministerstvo zahraničných vecí USA v piatok schválilo predaj 500 kusov pokročilých rakiet PAC-3 pre systém protivzdušnej obrany Patriot Ukrajine v odhadovanej hodnote 2,1 miliardy dolárov. Hlavným dodávateľom zákazky je americký zbrojársky koncern Lockheed Martin.

Financovanie transakcie zabezpečia medzinárodné príspevky od Kanady, Nemecka a Nórska cez americký program JUMPSTART spolu s národnými prostriedkami Kyjeva čerpanými z úverového nástroja Európskej únie na podporu Ukrajiny.

Na rozhodnutie naliehavo vyzýval aj prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj, a to pre stupňujúce sa raktové a dronové útoky Ruska na energetickú i civilnú infraštruktúru a potrebu posilnenia ochrany vzdušného priestoru pred zimou.

Zásoby USA sa pritom zmenšujú, keďže Američania muníciu spotrebúvajú aj pri vlastných operáciách v Iráne. Pentagón preto tlačí na zrýchlenie dodávok, pričom armáda v júli udelila firme Lockheed Martin zákazku v hodnote 58,6 miliardy dolárov.

Zbrojovka plánuje strojnásobiť výrobu variantu MSE do konca roka 2030, dosiahnuť ročnú kapacitu dvetisíc rakiet a rozšíriť personál vo výrobnom závode v arkansaskom Camdene na 1 850 pracovníkov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pochody proti dražobe a zbrojeniu zachvátili celé Taliansko

Desaťtisíce študentov a robotníkov vyšli v piatok do ulíc viac ako 40 talianskych miest v rámci 24-hodinového generálneho štrajku, ktorý vyhlásil odborový zväz Unione Sindacale di Base. Demonštranti požadujú zvýšenie miezd, posilnenie verejných služieb, riešenie prudkého rastu životných nákladov a vyjadrili odpor voči navyšovaniu vojenských výdavkov.

Zhromaždenia boli prevažne pokojné, no v Turíne musela polícia použiť vodné delo na rozohnanie radikálnejších skupín približujúcich sa k budove prefektúry. V Ríme demonštranti ohlásili víkendové stanovanie pri Koloseu a zapálili niekoľko kontajnerov.

V Miláne pochod zablokoval mestský okruh a skončil pred technickou univerzitou. V Janove približne 15-tisíc pracovníkov prístavu a študentov obsadilo prístav, kde protestovali proti využívaniu námornej infraštruktúry na transporty zbraní a pripomenuli obete námorníkov vo vojnových konfliktoch od Čierneho mora po Perzský záliv.

Talianske demonštrácie sú súčasťou širšej vlny sociálnych nepokojov, ktorá v dôsledku zdražovania zasiahla aj Francúzsko, Španielsko, Belgicko a Albánsko.

(reuters, max)

Minúta  |  

Polícia obkľúčila poľský ústavný súd, Nawrocki zrušil cestu do Afriky

Poľský prezident Karol Nawrocki v piatok náhle prerušil zahraničnú pracovnú cestu a otočil vládne lietadlo smerujúce do Senegalu po eskalácii napätia okolo kľúčovej justičnej inštitúcie vo Varšave. Hlava štátu zdôraznila, že v takomto kritickom momente musí byť prezident prítomný v Poľsku.

Bezprostredným dôvodom jeho okamžitého návratu bol vstup príslušníkov polície do priestorov poľského ústavného súdu, ako aj oznámenie o suspendovaní predsedu tohto súdu Bogdana Święczkowského.

Polícia odôvodnila zásah a prítomnosť policajtov v budove vyostrenými incidentmi pred súdom, kde demonštranti hádzali na zasahujúce hliadky nebezpečné predmety.

Krok nadväzuje na dlhotrvajúci politicko-právny konflikt, ktorý činnosť súdu paralyzoval. Nawrocki začiatkom roka odmietol prijať prísahu troch zo šiestich sudcov nominovaných novým parlamentom. Święczkowski vzápätí zablokoval riadne prevzatie funkcií sudcom zvoleným súčasnou parlamentnou väčšinou, čo inštitúciu uvrhlo do hlbokého inštitucionálneho patu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Západní ministri zmarili fotenie na samite G20 pre Lavrova

Ministri zahraničných vecí krajín skupiny G20 sa pred piatkovým zasadnutím v americkej Atlante spoločne neodfotili. Dôvodom bol ostrý nesúhlas európskych diplomatov, ku ktorým sa pridali aj zástupcovia Kanady a Austrálie, s prítomnosťou ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.

Podľa zdrojov z diplomatických kruhov odmietla spoločné pózovanie s predstaviteľom Kremľa približne tretina zúčastnených delegácií.

Americké ministerstvo zahraničných vecí následne oficiálne fotenie z programu stiahlo, aby zabránilo verejným roztržkám a odkloneniu pozornosti od samotných rokovaní.

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul pred novinármi zdôraznil, že za súčasných okolností neprichádza spoločná fotografia s ruským partnerom do úvahy, keďže vo vzťahoch s Ruskom neexistuje normálnosť. Hoci sa pôvodne uvažovalo o dvoch oddelených záberoch, návrh neprešiel.

Európski členovia G20 dlhodobo podporujú Ukrajinu a odmietajú nedávne ústupky administratívy Donalda Trumpa voči Moskve vrátane uvoľňovania sankcií a nákupov nafty.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kanada sa chce pripojiť k 90-miliardovej pôžičke pre Ukrajinu

Európska únia a Kanada sa v piatok dohodli, že na samite v roku 2027 definujú, čo by pre Kanadu znamenalo „ešte užšie pridruženie, ktoré nie je plným členstvom v Európskej únii“. Deklarovali to zástupcovia v spoločnom piatkovom vyhlásení.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo štvrtok vyhlásila, že EÚ a Kanada naďalej skúmajú možnosť, že by sa Kanada stala prvým „pridruženým členom“, čo je pojem, ktorý medzi členskými krajinami vyvoláva také rozpory, že sa v záverečnom vyhlásení neobjavil.

Kanadský premiér Mark Carney uviedol, že EÚ a Kanada vytvárajú „Alianciu pre budúcnosť“, ktorá sa zameria na odolnosť v oblastiach umelej inteligencie, energetiky, kritických nerastov či kvantovej energie.

„Pracujeme na čo najhlbšom partnerstve, a to ešte pred pristúpením,“ povedal s dôvetkom, že výsledkom by bolo, že „Kanada sa stane prvým pridruženým členom Európskej únie“.

Pojem pridruženého člena, s ktorým Nemecko a niekoľko ďalších krajín EÚ nesúhlasí, nemá žiadny právny význam.

V prípade Ukrajiny sa chce Ottawa podieľať na pôžičke vo výške 90 miliárd eur, ktorú EÚ schválila v apríli tohto roka. Kanada a EÚ zároveň potvrdili neochvejnú podporu Kyjevu a zhodli sa, že sa budú naďalej snažiť o dosiahnutie „spravodlivého a trvalého mieru“.

(reuters, tasr, max, luc)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.